Ešte v Haife som volal Nazarene tours, ktoré 3x do týždňa posielajú bus Nazareth – Amman. Na TripAdvisore písali, že je potreba dopredu zavolať a rezervovať si miesto, tak pre istotu som volal a povedal im meno. To stačí. Odchod je 8:30 z ulice, ktorú mi napísali v Haife v ich kancli, hebrejsky. Nech som sa snažil akokoľvek, na mape som to nenašiel. Až slečna v turistických informáciach mi na mape ukázala, kam mám ísť.
Budíček opäť veľmi skorý, ani raňajky ešte neboli (popravde som musel zobudiť majiteľa, aby mi odomkol bránu). Dostať sa k bodu odchodu je asi polhodina pešo zo starého mesta a ako som pozeral, tak v rannej špičke by to aj MHDčkou trvalo pol hodinu. 80 NIS lístok na bus, 107 NIS izraelská exit daň a 20 JOD víza do Jordánska. Spolu teda okolo 60 eur cesta z Nazarethu do Ammanu.
Hraničný prechod bol v pohode, autobus nás vysadil na izraelskej strane, tam sme prešli pasovou kontrolou, naspäť do busu, kúsok na jordánsku časť, vybavenie víz (20 JOD), pasová kontrola (aj si ma odfotili), kontrola batožiny a toť vše. Dva krát nám do autobusu naskočil coľník, aby všetkým skontroloval pasy ale celý prechod trval možno hodinu. Úspešne som prešiel druhým z troch prechodov Izrael – Jordánsko.
Jordánsko
Minule som bol na juhu v Aqabe, čo je pomerne moderné mesto. Minimálne tak pôsobilo. Na severe, hneď po prechode to vyzerá hrozne zaostalo. Viacmenej úplne všetky domy v celom Jordánsku sú stavané z bieleho kameňa, takže vyzerajú presne ako z biblických príbehov (len majú sklenené okna, niektoré). To je v poriadku, miestna architektúra.
V okrajových štvrtiach je minimum chodnikov, cesty sú však velmi široké, takže to je tiež relatívne v pohode. Ale všade sú odpadky. Úplne všade. Dokonca aj na diaľnici do Ammanu je v deliacom pruhu hromada smetí. Oni to snáď nosia z domu a po ceste postupne vyhadzujú. A v meste to malé deti pália.
Amman
Žije tu asi polovica Jordánčanov a je to poznať. Amman je obrovský. Miliarda áut. Asi ako v každom hlavnom meste. Všetci trúbia na všetkých. Na cestách väčšinou nie sú pruhy, takže každý si ide ako mu to práve vyhovuje. Išiel som taxíkom cez celé mesto a poviem vám, jediné cestné pravidlo, ktoré sme dodržali, bola červená na semafore. Niektorí ani to nedodržovali.
Bývam v štvrti Jabal Amman, jednom zo siedmych kopcov, ktoré pôvodne tvorili Amman. Je to blízko väčšiny pamiatok a downtownu, takže sa moc ani nenachodím. Čo ma prekvapilo, je 9 kruháčov, ktoré sú pomenované 1st – 9th Circle a slúžia ako názov ulice pre okolité ulice, ktoré sú bez názvu. Ja som býval pri 2nd Circle, kúsok od predajne najlepšej shawarmy podľa NYTimes. A fakt, že bola mega dobrá. Dokonca až tak dobrá, že sa tam tvorí zástup ľudí, ktorí niekedy zablokujú dopravu na kruháči. Týpek predomnou si objednal 30 kúskov.
Aby som nezabudol, bývam v Corner House, kde mám viacmenej malý byt celý pre seba. Úplne mega. Izba, obývačka, kúpeľňa a kuchyňa. Veľké skoro ako môj brnenský byt. A majordom mi raňajky nosí priamo do obývačky. Ten luxus!
Ak ma bloček neklame, tak 10l vody stojí v prepočte 3kč
Dnes som si len zbežne prešiel okolie, kúpil si miestnu špeciálnu pochutinu – kukuricu napučanú vo vode s korením a soľou a zvyšok dňa strávil na byte.
—
Nový deň, čas na pamiatky. Nechcelo sa mi ísť nikam ďaleko, takže som si vyhliadol len okolité pamiatky, čo v princípe znamená skoro všetky najznámejšie v Ammane. Mešitu kráľa Abdullah I., Ammánsku Citadelu a rímske divadlo. A atmosféru arabského veľkomesta a lokálnych trhov medzi nimi.
V Citadele aj rímskom divadle sa platí vstupné, 2 a 1 JOD. Citadela sa nachádza na kopci, kolomdokola opevnená a slúžila ako také malé sídlo pár tisíc rokov dozadu. Za 25 JOD mi sprievodca, postarší pán zo severozápadu Jordánska, porozprával históriu nielen Citadely, ale aj Ammanu a celého Jordánska. Vedeli ste, že Amman sa pred ~1400 rokmi volal Philadelphia? Veľmi poučné, len keď spustil názvy rôznych miest, kráľov a civilizácií, trochu som sa strácal. A dostal som domácu úlohu – prečo byzantské kostoly smerujú na východ?
Z Citadely je pekný výhľad na Amman, aj keď moc ho zase nie je vidieť, lebo sú to samé kopce. Na sever sa pýši ešte donedávna najvyššie stojaca vlajka, dnes už piata najvyššia. Na východe je malé letisko, kde sa dnes už robia len skúšobné lety a pravdepodobne slúži aj armáde, lebo nad hlavami každú chvíľu vidieť armádne lietadlá. Na juhu je vidieť rímske divadlo, ktoré sa stále využíva na rôzne podujatia a pohltí 6 tisíc divákov. A má extrémne strmé schody. No a na západe je modernejšia časť Ammanu s luxusnými hotelmi. Kde som býval (ale nie v tých hoteloch 😉 ).
Prehliadka rímskeho divadla bola moja posledná pamiatka a tak som sa pobral na byt, skrz lokálne trhy, kde sa ako obvykle dá kúpiť hádam všetko. Na byte som sa zbytok dňa venoval klasicky už len internetu a čítaniu.
Rande
Predposledný deň dovolenky. Dnes sa určite musím dostať do Izraela, lebo hranice otvárajú o 8 ráno a zajtra by som nestihol let. Trochu škrt v plánovaní mi spôsobila kamarátka, ktorú som stretol minulý rok v Petre a chcela sa so mnou stretnúť. Ale môže až o 14. Chvíľka googlenia a zistil som, že na hranice by som sa mal dostať pred 18 ináč by ma u nemuseli pustiť. Z Ammanu je to hodina cesty, takže mám celé 3 hodiny na to, čo je podľa arabských zvyklostí zakázané. Na to, že Jordánsko je asi najliberálnejšia arabská krajina, páry držiace sa za ruku na ulici nenájdete. Tínedžeri sa stretávajú potajomky, rodičia by ich maximálne ztĺkli keby sa o tom dozvedeli.
Anwar a jej kamarátku Rawand som čakal v kaviarni Tche Tche. Keď prišli, tak sme museli odísť. A pritom to bola obyčajná kaviareň. Chvíľu som nechápal, prečo sme odišli a prečo hľadáme a pýtame sa ľudí kam pôjdeme, neskôr mi to vysvetlili – ževraj sú moc mladé, aby tam boli (a to majú 19 rokov). Iný kraj, iný mrav.
Boli ste niekedy na rande s dvoma holkami, kroré po anglicky vedia nie úplne dorozumiteľne a často skončíte pri tom, že sa dorozumievate cez Translator? Srandovná skúsenosť 😀 . Po niečo vyše ako dvoch hodinách bolo čas sa rozlúčiť. Nie, objatie na rozlúčku v Jordánsku nie je prípustné. Ešte aj taxikár sa smial, keď som sa opýtal “No hug?”. Nabudúce budem múdrejší. Nástupom do taxíku končí moja jordánska cesta. Nevypínajte svoje monitory, ešte dva príspevky budú pokračovať.
Amman je hádam hornatejší ako Istanbul, mrte moc schodov
