Ešte v požičovni sme zmenili plán cesty a Niagári nechávame na koniec tripu. Z New Yorku to nie je najbližšie a prišli by sme tam až v noci. Vyrážame do Clevelandu.
Už na prvej zastávke nastali mierne nezhody ohľadom šoférovania (a tým “mierne” mám na mysli, že sme skoro išli požičať druhé auto) ale nič, čo by sme nevyriešili. Zatiaľ.
Prvá skutočná zastávka bol Best Buy, kde sme na radu kamoša kúpili navigáciu, ktorú do 15 dní môžeme vrátiť. Čo mile radi využijeme (požičanie je za $14 na deň). Ani tu ma však nepotešili, iPhony predávajú len s viazanosťou.
—
Stojíme na občerstvenie u Wendy’s, kde som si uvedomil, ako strašne ma sere to americké “How you doing?” pri každej interakcii s hociakým predajcom. V reštaurácii, vo fast-foode, v obchode s oblečením, topánkami, na hajzloch, všade. Úplne prvá vec je obligátna otázka ako sa asi tak mám. U Wendy’s som si to uvedomil, keď sa ma opýtala “How you doing, sir?” a ja som jej na to povedal “Pulled Pork Cheeseburger combo, large”. Chvíľu tak divno pozerala a ja potom tiež keď som si to uvedomil. No proste básnická otázka, ktorú by sa ani nemuseli pýtať.
—
Cesta do Clevelandu je krásna. Stále ideme po diaľnici a všade naokolo pohoria a lesy, ktoré hrajú vo všetkých jesenných farbách. To u nás nemáme.
Do Clevelandu sme prišli až za tmy. Hotel sme po ceste rezervovali cez Hotel Tonight a vďaka voucherom bol skoro zadarmo. Úplne typický (m/h)otel ako z filmov – do každej izby sa vchádza z vonku, dve poschodia, pred každou z nich sa dá zaparkovať. Ale na rozdiel od filmov, kde sú krysy, feťáci a únoscovia, náš bol fakt nádherný a čistý.
Na večeru sme išli do Crocker Park, čo je obrovské nákupné centrum postavené ako malé mestečko. Rozprávkové. Ale dať si o desiatej večer mega kobe burger so caesar šalátom a zapiť to pivom asi nebude úplne najzdravšie. Deal with it future me!
—
Do Chicaga volíme skratku cez Detroit. Vita nás prudko industriálne predmestie. Továrne, kontainery, komíny, zhorené a rozpadnuté budovy, presne ako sa praví v legendách.
Parkujeme priamo v centre, pri budove General Motors, Renaissance Center. Viacmenej netušíme, čo sa tu dá mimo železnej päste (a Kanady, ktorá je na druhej strane rieky) vidieť, ale v procese vysadania z auta sme si uvedomili, že sme od neho stratili papiere. Po prehľadaní auta skrz na skrz sme zašli do najbližšej pobočky Hertz, kde nám na počkanie vytlačili nové. Nabudúce si ušetríme ťažké minúty prehadzovania batožiny.
Obed v Subway a opúšťame toto bohom zabudnuté mesto. Moc sme sa nezdržali. Na záver som pri výjazde z mesta spravil, na môj vkus, menšiu myšičku s autom, čo u zvyšku posádky vyvolalo mierne infarktové stavy. Aspoň stále žiju.
—
Chicago nás privítalo intenzívnou vôňou trávy, ktorá sa vynorila odnikiaľ a tiahla sa s nami pekných pár minút. A to sa nám stalo niekoľkokrát.
Lacné ubytovanie máme u černošky Nonyi, ktorá celý svoj dom premenila na hostel. Typická černošská štvrť, kde z počiatku premýšlate, či vôbec vyjdete z auta. Nonya nás privítala ako bratrancov a sesternice zo štvrtého kolena, keby náhodou príde kontrola. Asi tu majú zakázané takto prenajímať domy.
Počasie nám neskutočne praje, opäť máme krásnu bezoblačnú oblohu. Oproti New Yorku je Chicago neporovnateľne krajšie, mrakodrapy nie sú tak nahustené, Millenium Park je maximálne nádherný, panoráma mesta, minimálne v noci, úchvatná. A nie je také rušné. Je to tu pjekné.
V rámci flákania sa po meste som objavil Apple Store, pred ktorým bol rad ľudí, čo môže znamenať len jedno – majú iPhone 6 na sklade. Čo by som to bol za fanúšika, keby sa do toho radu nepostavím. O chvíľu ku mne príde holka, že o aký iPhone mám záujem. Zo 64GB odomknutých modelov majú už len zlatý, takže ho proste zoberiem. Telefón mi zarezervuje, dá mi kartičku s kódom a teraz už len musím počkať, kým sa na všetkých predomnou uvoľní predajca. O 30 minút už držím iPhone 6 v rukách 🙂
Počas stánia v rade sa zastavila jedna postaršia pani, so striebornými vlasmi a pýta sa ma “Are you still waiting for those phones?” Len prikývnem hlavou a ona na to “Oh my god!” Krútiac hlavou pokračovala vo svojej ceste.
—
Opúšťame Chicago, navigácia ukazuje ďalšiu zastávku o necelých 2000 km – mestečko Billings v Montane. Nevyhneme sa noci v aute.
—
V Yellowstone by malo byť v noci celkom zima, takže prvá medzizastávka je nákupné centrum Woodfield. Je tam milión obchodov, ale dobrú bundu som tam nenašiel. Jediné, čo som si odniesol je zautomatizovaná fráza “Hey, how are you?” a následná ignorácia predajcu. To netrvalo dlho.
Photos by Zdeněk Lipenský
