Apr 19

Terra da Garoa

by in Amerika, Brazil trip


Pohľad na mesto z Ibirapuera Parku

Aké mesto sa dobrovoľne chce prezývať “Zem mrholenia”? Nemá to šmrnc.

11 hodinový let ubehol prekvapivo rýchlo. Polku som prespal, zvyšok pozeral seriály a počúval podcasty. Akurát z jedla mi po pristáni nebolo najlepšie. Ešte v lietadle rozdávali vstupno-výstupnu kartičku (zdrap papiera), ktorý je treba vyplniť, na letisku dostanete razítko a počas celého pobytu by ste ju mali mať zo sebou. Ja ju síce zo sebou nenosím, ale bez nej by mohol byť problém pri odchode z krajiny. Takže nestratiť.
b
Kontrola prebehla bez problémov, akurát bolo milión ľudí predomnou, lebo som dokázal 2x na letisku zablúdiť (skenujem okolie a nikde žiaden Exit. Oni to proste nazvali Way out). A hlavne dostať sa z našej brány ku kontrole trvalo pešo minimálne 15 minút, aj keby neblúdim. Nechutne veľke letisko.


Výhľad na São Paulo z 20. poschodia hotela Pergamon

Pristáli sme na Termináli 3 a keďže ako obvykle hotovosť riešim až na mieste, idem k najbližšiemu bankomatu. Vložím kartu, chvíľu to chrústa a naspäť mi ju vypľuje. Ešte to dva krát skúsim a začínam tušiť nejakú zradu. V Izraeli mi v zmenárni vedeli dať hotovosť priamo z karty, takže vyskúšam aj tu. Neúspešne. Už odchádzam, keď si slečna za okienkom všimla, že mám VISU a vraví, že musím ísť na Terminál 2. WTF? Terminál 3 má bankomaty pre MasterCard a Terminál 2 pre VISA? De sme? Po dlhšej prechádzke teda vyberám R$800 (približne €250, na uľahčenie používam kurz R$3 = €1).

Do centra si kupujem spiatočný lístok za R$84. Blbé je, že je potreba uviesť presný čas (chodí každú pol hodinu). Ako tak čakám na môj spoj, nejde si nevšimnúť pekné ženy. Budem musieť zainvestovať do fejkových Ray-Banov, nech to nie je také okaté.

Už po ceste z letiska sa prejavujú neslávne zápchy (rekord z minulého roka je 344km dlhá zápcha naprieč celým mestom) ale stále to do centra trvalo len okolo hodiny. Čo som tak vysledoval, určite sa oplatí zainvestovať do motorky. Tie proste idú po deliacej čiare, takže na 4-prúdovej ceste sú ďalšie 3 prúdy pre motorky.


Taká brazílska Wall Street

São Paulo v bodoch

  • angličtina – jazyk, ktorý tu okrem týpka na recepcii nevie absolútne nikto. Bez srandy, za 2 dni som nestretol človeka, ktorý by mi rozumel. Musel som sa naučiť aspoň čísla a “Koľko?” portugálsky, ináč by som si tu ani vodu nekúpil
  • semafory – skoro výhradne pre autá, aj na obrovských križovatkách. Chodci semafory nemajú a buď sa rozhodnete podľa semaforov pre autá, ale proste prejdete, keď nič nejde. Pri pamiatkách ale nájdete špeciálne semafory, kde namiesto panáčika je konkrétna pamiatka. Vychytané

  • bezpečie – za mňa palec hore. Pár rokov dozadu tu ževraj radikálne znížili kriminalitu a počas dňa som vôbec nemal čo i len náznak pocitu nebezpečia. Slnko zapadlo okolo 18, na hotel som prišiel už za tmy niečo po 19, ale ani za tú hodinu to nebolo nič strašné
  • voda – povráva sa, že vo väčšine mesta je pitná, ale na hoteli musí byť aspoň stokrát prefiltrovaná, lebo chutí naozaj hnusne
  • jedlo – do 3 vecí som sa na týždeň zaľúbil – kešu džús (som ani nevedel, že existujú kešu jablká), Bolinhos de Bacalhau (zemiakové guličky plnené rybou, 3 za R$2) a čerstvá kokosová šťava (R$5). Všetky tri sa dajú kúpiť na každom rohu. Mimo toho tu fičí ešte pastel, ale ten som zatiaľ neskúšal, fičím na bolinhos


Nosiť kokosový orech je trochu nepraktické a ťažké, ale stojí za to   |   Kešu džús máme na hoteli, takže za ten nevyhadzujem peniaze


Bystré oko spozoruje antibakteriálny gél. To aby ma to tu náhodou neprehnalo

  • štvrte – stačí si vyhliadnúť nejakú dlhú ulicu a keď po nej pôjdete ani nie moc dlho, zmení sa na nepoznanie. Takto som sa zrazu ocitol na Paulista Avenue, modernej a rušnej ulici, na nerozoznanie od hociakého veľkomesta. Potom odbočíte a o chvíľu sa opäť ocitnete v “slume”
  • autá – mrte moc. Nie nadarmo majú najväčšie zápchy na svete. Na každom kroku tu narazíte na autoopravovňu
  • SIM karta – výnimočne som si ju nevybavoval, lebo pre cudzinca je to ževraj celkom dlhý proces, obzvlášť keď predajca pravdepodobne nevie anglicky. To ani ruky a nohy nepomôžu
  • špina – napriek tomu, že sem tam voči mne kráčal šváb, celkovo to nie je až také hrozné. Paríž bol miestami špinavší
  • parky – pár sa ich tu nájde, najväčší je Ibirapuera Park a tam to teda žije. Normálne brazílsky Central Park – ľudia piknikujú, mrte moc bežcov, fontány, jazerá, múzeum, planetárium, západný svet. Jeden by aj zabudol, že je v južnej Amerike


Miestne trhy, Rua 25 de Março

Sečteno podtrženo, Brazília je zatiaľ dobrá. O pár hodín letím do Ria, kde očakávam, že to bude viac turistickejšie, budem bývať na hosteli (v Sau som na hoteli), takže to nebude také samotné potuľovanie po meste (nie, že by mi to vadilo) a hlavne konečne more. Je tu strašne teplo a more už potrebujem k životu.


Výhľad na São Paulo z Edifício Itália, 2. najvyššej budovy v meste


Inšpirácia pre Big Hero 6   |   Praktické telefónne búdky keď prší


Na záver holub s chlpatými nohami

Tags: ,

Leave a Reply