Tu som lovil rozmarín
Dnes to bol našťastie prirodzený budíček. Raňajky mala na starosti sestra s Klaudiou. Na lodi máme totižto vytvorených päť dvojíc a služby (raňajky, obed, večera) sa pravidelne striedajú.
Nechýbalo ranné kúpanie, dospeláci zatiaľ išli na kávičku a my mladí sme išli na člne do neďalekej zátoky trochu pošnorchlovať. Nesplnil som si všetky povinnosti pri nastupovaní do člnu a tak nám v polke cesty došiel benzín, takže naspäť sme museli pekne pádlovať.
Okolo 11 som dostal možnosť chopiť sa kormidla a vyplávať z prístavu. Raz zo mňa bude pán kapitán. More medzi ostrovmi bolo pokojné, vyhodili sme laná poskákali do vody a nechali sa ťahať loďou. Pri 5 uzloch je dosť náročné sa udržať lana.
Prvá medziprestávka bol útes s kulisami, kde sa natáčali Piráti, v princípe ale nič moc. Keď sme vyplávali, dostal som dôležitú úlohu – naučiť našu najmladšiu námorníčku Klaudiu kormidlovať. Spätne ma kapitán pochválil za dobre odvedenú prácu, Klaudii sa kormidlovanie nesmierne páčilo a z pôvodných 10-15 minút bola za kormidlom až do nasledujúcej zastávky.
Tou bola krásna lagúna na juhu ostrova Dugi Otok. Vyslali ma zohnať rozmarín a celý natešený som sa vrátil so šalviou. Fail. Ale pohľad každopádne stál za to.
Cieľ dnešnej plavby bola zátoka pri slanom jazere Mir, ktorá sa nachádza v prírodnom parku Telašćica. Kormidlovanie som dostal na starosti ja, vrátane kotvenia lode, resp. nasmerovanie lode na bójku. Pekne pomaličky. Za dnes to bolo 19,4 námorných míľ. Nechýbal ani výpaľník, tentoraz to brali podľa počtu osôb. 60 kun na osobu, ale ukecali sme to na 310 kun celkovo.
Igor, jeden zo skúsenejších moreplavcov, oslavoval narodeniny, takže nasledovala večera s vinšovačkou. Večeru mal na starosti Tím 4, čiže Denis a Marek. Kuracie prsíčka s bravčovým soté a ryžou a bohatou oblohou. Plus samozrejme šampanské pre oslávenca. Výborné.
Ubehli dve hodinky a vydali sme sa do reštaurácie na brehu , samozrejme pol hodinu pred záverečnou, ale ešte nám pivko načapovali. A džús Klaudii. Dopili sme, nasadli do člna, štartujeme a nič. Motor skapatý, a po chvíli aj prechlastaný. Poctivo sme si to teda odpádlovali k lodi, za burácajúceho spevu O sole mio, čím sme si dokonalo zabili moment prekvapenia a prepad lode bol vlastne naše fiasko.
Týmto sme ukončili deň číslo 3 a všetci sa pobrali spať, ja tentoraz hore na lodi, čo sa mi o štvrtej ráno vypomstilo, lebo som skoro umrzol.
