Archive | Argentina trip RSS feed for this section
28.2.2016

Ushuaia

Pôvodne som plánoval dva príspevky, ale internet je tu nechutne pomalý, že som sa ani nesnažil uploadovať fotky. Preto tento príspevok vzniká až na ceste domov. A asi bude trochu dlhší.

V Ushuaii pristávame kúsok pred 17. Veľkosť letiska je porovnateľná s našim brnenským, čiže je pomerne malinké, ale na rozdiel od modernej brnenskej architektúry je celé z dreva. A fakt, že je z vnútra pekné. Počasie je vcelku na hovno, trochu poprchá ale fúka ako zmyslov zbavené. Temer tajfún. Našťastie mám hostel “hneď” pri letisku (30 minút chôdze) a nie až v centre, lebo bankomat na letisku so mnou odmietol spolupracovať, takže som úplne bez hotovosti a musím ísť pešo.


Najjužnejšie letisko na svete

Po vyše 36 hodinách, čo som opustil Prahu, ma nič nelákalo viac, ako dlhá, teplá sprcha. A keďže som si zabudol skoro veškerú kozmetiku, šup do najbližšieho obchodu (ktorý je našťastie len tri domy vedľa).

Zvyšok dňa už je viacmenej zabitý, tak si idem aspoň do mesta vybrať nejakú hotovosť (ale keď sa spätne pozerám, skoro vždy sa dalo platiť kartou). A ako sa tak blížim k bankomatu a vyberám kreditku, zisťujem, že nevyberám kreditku. Moja krásna, zelená MasterCard sa nenachádza na svojom obvyklom mieste. A moja Quicksilver Visa Electron je k hovnu, lebo je to Electron a bankomat mi z nej žiadne peniaze nedal. Malinko znepokojený, vymýšľajúc stratégiu prežitia v krajine bez hotovosti s kreditkou, ktorá je k hovnu sa vraciam na hostel, kde som všetko, neúspešne, prevrátil hore nohami. Nič no, vyspím sa na to, možno sa ráno objaví v peňaženke.

Neobjavila.


Panoráma Ushuaii #1

Aby toho nebolo málo, po sto rokoch ma zase dobehla nádcha (a sviňa sa držala až do posledného dňa), ale za to môže určite počasie, resp. to, že som nepočítal, že bude také zlé. Zo všetkého, čo som si zbalil som dokázal na seba dostať tričko, dva tenké svetre a nepremokavú tenkú bundu. Čo nie je bohvie čo, keď sa teploty blížia k nule a fúka šialeno. Takže na tomto som prežil celý pobyt – štyroch nedostatočných vrstvách oblečenia.

Mimochodom, svoju krásnu, zelenú MasterCard som našiel o dva dni neskôr v obchode vedľa hostelu, kde som ju hneď po príchode zabudol. A až o dva dni preto, lebo prvý deň tam bola veľmi milá, mladá argentínčanka, a keď som tam išiel druhý deň, tak tam bol nejaký starší týpek, ktorý mi na otázku “Found green MasterCard?” odpovedal “No, no, no.” A na tretí deň tam našťastie bola opäť mladá slečna, ktorá mi ju vrátila keď ma zbadala.


Panoráma Ushuaii #2

Finančné okienko – pesos, amigos! Neviem, čo to majú štáty za zlozvyk zneužívať znak dolára, ale aj pesos majú skratku $, príp. ARS. Takže 100 ARS = 6 EUR, resp. 6 ARS = 10 Kč.

Ushuaia

Odrážky, okej?

  • Mesto – s okolo 60 tisíc obyvateľmi je Ushuaia pomerne veľké mesto a asi majú v pláne sa rozrastať, lebo celkom sa tu stavia. A majú tu vojenskú námornú základňu. A do mesta sa dá dostať jedinou cestou zo severu, cez kontrolu podobnej colnici. Čo sa nakupovania týka, tak je to celkom jednoduché – v centre je jedna dlhá ulica, na ktorej je všetko. Všade inde je nič. Easy.


Obchodná ulica – všetko tu nájdete


Neaktuálne aj aktuálne lode

  • Cesty – centrum mesta sa nachádza na kopci a čo ma najviac zaujalo je asi nepísané pravidlo, že autá, ktoré idú do/z kopca majú prednosť. Tie čo idú po vrstevnici vždy dávali prednosť a pritom žiadne dopravné značky tam neboli a ani prednosť z prava neplatila. Zaujímavé. Možno je to kvôli zimným obdobiam, kedy zastavenie v kopci môže byť to posledné, čo po ceste na vrchol spravia. Resp. môže byť problém zastaviť.
  • Bankomaty – majú tu ňáku lokálnu banku, ktorá mi ani bohovi nechcela dať peniaze, nech som robil čo som robil. Ale našťastie tu majú HSBC a ešte jednu (si nepamätám) svetovú banku, ktorej nerobilo žiaden problém si zobrať poplatok za výber.


Správne zaparkovaná loď   |   Nesprávne zaparkovaná loď

  • Angličtina – ako, nič moc. Ak viete aspoň trochu španielsky, určite sa lepšie dorozumiete. Ja som to miestami dával doslova rukami nohami, inokedy som tupo prikivoval na čokoľvek, čo mi povedali. Keď som platil a neukázali mi, koľko mám platiť, tak som vytiahol najvyššiu bankovku a sledoval, ako sa budú tváriť, či náhodou ešte neprihodím. Proste angličtina tu nemá moc miesto.
  • SIM karta – zohnať SIM kartu je pôrod. Ani v Buenos Aires (tobôž v Ushuaii) na letisku SIM karty nepredávali. Prešiel som všetkých mobilných operátorov v Ushuaii (Claro, Movistar, Personal) ale nikto z nich nemal Prepaid SIM card. Až som natrafil na nejakého Claro retailera, ktorý mi za $40 predal SIM kartu a potom som sa mohol vrátiť do oficálnej Claro predajne, aby mi dobili kredit za $50. Ale naozaj netuším, koľko stojí internet. Týpek mi vravel, že na päť dní bude $50 stačiť, ale z SMS čo mi prišla som pochopil, že to je 50MB na deň (za neviem akú sumu). To som samozrejme bez problémov preťahal, takže mi prišla SMS, že si to môžem za $5 rozšíriť o ďalších 50MB. A toto som urobil rozhodne viac krát, ako som mal kreditu a popravde aj keď som vyčerpal všetky dáta, internet stále ďalej fungoval. Tak neviem. Možno je nekonečný. Ale rýchlosť možno tak 1Mbit/s.


Miestna architektúra

  • Internet – tragédia. Obrovská. Anti krajina pre digitálnych nomádov. Raz som sa ocitol asi sám na hosteli, tak som skúsil speedtest.net a dostal som sa na download 8Mbit a upload 1Mbit. Ale strašne nestabilný. Napr. keď som nahrával fotky tučniakov na Facebook, tak som si dal budík na 4 hodinu ráno, keď všetci spia a internet ako tak ide a dal som ich nahrávať. O 15 minút sa zobudím aby som zistil, že polovica neprešla, tak som ich dal znova a zase išiel spať. A keď už boli všetky nahrané, tak ďalších 15 minút zabrala editácia popiskov k jednotlivým fotkám. Proste úkon, ktorý v Brne zabere minútu tu trval hodinu.
  • Najjužnejšie mesto – záleží od definície mesta. Trochu južnejšie, na chilskej strane sa totižto nachádza dedinka Puerto Williams s necelými tri tisíc obyvateľmi (a ďalšou vojenskou základňou), ktorá by titul rada prebrala. Ale sami si asi uvedomujú, že na to nemajú populáciu, lebo vo svojich turistických brožúrkach sa častujú ako “the southernmost town in the world”. Nešiel som 14 000 kilometrov, aby som zistil, že Ushuaia nie je najjužnejšie mesto na svete, takže Puerto Williams pre mňa neexistuje.
  • Slnko – toto ma trochu vyviedlo z rovnováhy, lebo slnko tu zapadá skoro až o 21 hodine. Nie, že by to bola celoročná výsada Ushuaie, ale keď sa zotmelo, nečakal som, že už by som mal mať v sebe aspoň jedno pivo (970ml, dobre to tu robia) a pomaly sa ukladať spať.


Východ slnka a ešte aj s dúhou? Môže to byť viac klišé?

Cestovateľské know-how

Každým výletom vylepšujem svoje cestovateľské know-how. Tož tu sú nové prítastky do encyklopédie (ktorá fyzicky neexistuje):

  • Skinners – ideálne botičky do lietadla a na prestupy. V Prahe obuť a v Ushuaii o vyše 30 hodín vyzuť. Pohodlné v lietadle, pohodlné na letisku, skladné. A ešte aj podporujem českú ekonomiku.
  • Tortuga Travel Backpack – stále ma prekvapuje, koľko sa do tohto ruksaku zmestí vecí. Na letisko v Ushuaii som išiel s úplne plným ruksakom a taškou k tomu, ale keď som sa na letisku hodil do pyžamka a obul Skinners, stále som dokázal narvať tenisky a rifle do ruksaku. Dokonalý, keby nie je taký drahý.
  • Smart Battery Case – doteraz som nosil externú baterku, ktorá dokáže nabíjať iPhone hádam aj po celú dobu tripu ale je mrte nepraktická (a váži pol kila). Zato obal s baterkou je presne to, čo som potreboval. A ako správna Apple ovca som musel počkať až kým ho začne predávať Apple a nie Mophie. Na konci dňa baterka vybitá, ale iPhone má stále okolo 20-30%. Výtečne.
  • Airbus A320 – klasiky, ktorými lieta aj Wizz Air, sedadlá 3+3. Ale až na tomto výlete som zažil, že keď som sedel pri okne vpravo, mal som raz sedadlo F a raz sedadlo L. Tá konzistencia.
  • Boeing 787 Dreamliner – dosť pohodlne sa v ňom pracuje na Macbooku a dokonca aj majú zásuvky. A fakt som sa kvalitne vyspal. A úplne najviac sa mi páčia dymové sklá. Až do chvíle pred pristátim máte pocit, že je stále noc, ale to len všetky okná automaticky (dajú sa aj manuálne samozrejme) stmavili, aby navodili pocit noci. Palec hore.


Večera a raňajky, celkom chutné

Národný park Tierra del Fuego

Nejakých 20 kilometrov na západ od Ushuaie sa nachádza národný park Tierra del Fuego, cez ktorý sa (ak máte správne papiere) môžete dostať až do Chile. Má nádherné treky, dlhšie, kratšie, kľudne aj na niekoľko dní. Spiatočný bus stojí $300 a vstup do parku ďalších $170 (platí 48 hodín, ale popravde nikde nás nekontrolovali). Normálna asfaltová cesta skončí ešte v Ushuaii, takže ak by ste sa vybrali pešo do parku, pripravte sa na hromadu prachu od okoloidúcich áut (zažil som po ceste naspäť, lebo som zmeškal svoj bus). Neviem čo za zvery sa tu bežne nachádzajú, ale stretol som líšku (2x tú istú), voľne pasúce sa kone a hromadu vtáctva. A Aziatov. A teplota tu voči Ushuaii ešte trochu klesla, takže namiesto drobného dáždiku padali vločky. Naozaj som podcenil počasie.


Bobria priehrada a bordel, čo po sebe zanechali


Fešanda…


…a fešáci

Tučnáci

Ako najjužnejšie miesto na Zemi, najbližšie k Antarktíde, by sa patrilo, aby mali nejakých tučniakov. A že aj majú. Sami sa k nim nedostanete, ale z Ushuaie vyplaváva niekoľko cestoviek k tučniakom a tuleňom, ale len jedna vás dostane priamo na ostrov, aby ste sa mohli poprechádzať medzi nimi. Cena je $1500, za ktoré sa 2 hodiny veziete busom na východ na ranč El Harberton, kde presadnete na loď a o 10-15 minút už stojíte na ostrove Martillo vedľa malých, zvedavých stvorení. Odporúčam zažiť 😉


Mr. Curious (jeden aj druhý 😉 )


Strážcovia lode   |   Tu sa rodia mladé

Zhrnutie

Päť dní je pomerne dosť na jedno miesto ale nenudil som sa tu. Dokonca som ani nemal čas ísť na trek k ľadovcu. Takže Ushuaiu odporúčam, ak máte radi prírodu, lebo mimo nej tu nie je moc čo robiť (majú veľké kasíno, keby neviete čo z peniazmi). Jediné, čo by vás mohlo odradiť je čas, za ktorý sa sem dostanete. Od príchodu na letisko v Prahe po vystúpenie v Ushuaii ubehlo nejakých 36 hodín. Ale ak budete v Južnej Amerike, odskočte si 😉

Výdaje vyšli na 99.8 EUR na deň (8 a pol dňa), ale výnimočne veľa som minul na vstupné (tučniaci sú drahí) a darčeky.


Povedali All you can eat, tak som jedel, čo to dalo


Mačička musí byť, ale bolo ich tu dosť málo


Skôr to tu ovládali psi, len tak voľne na ulici sa túlali, príp. spali uprostred rušnej ulici


Adekvátna dávka prílohy   |   Regál plný Yerba Mate, pijú to tu non-stop


Železnica na koniec sveta   |   Nádejný fotograf, hneď ako bude vládať tú zrkadlovku vôbec zdvihnúť 😉


Originálne značenie   |   Netrhá vám oči tá typografia?

21.2.2016

Na koniec sveta

Končí sa víkend a mňa čaká zatiaľ najdlhší súvislý let, 9 500 km z Milána do São Paula (a vyzerá to, že novým 787 Dreamlinerom 🙂 ), a taktiež najdlhší celkový let, vyše 14 000 km z Prahy až na samý koniec sveta, do Ushuaie (s prestupom v Miláne, São Paule a Buenos Aires). Ale o 24 hodín by som už hádam mal byť na mieste.

Letenky som prvý krát kupoval cez nie anglickú mutáciu predajcu (eDreams.it), čo sa ukázalo ako nie najlepší nápad. Pred Vianocami mi prišiel talianský email, že mi zmenili jeden z letov a tým pádom nestíham jeden z prestupov. Tak som im (anglicky) písal, že nestíham spoj a nech s tým niečo spravia. Odpísali zase taliansky, takže sme viedli takúto taliansko-anglickú konverzáciu, počas ktorej mi postupne chodili maily, ako sa mi menia lety, raz k dobrému, neskôr opäť na nestihnuteľný prestup. Už už som hľadal niekoho, kto vie plynulo taliansky, lebo vybavovať niečo mailom s Talianmi je opruz, keď mi prišiel ešte jeden mail, kde bolo všetko správne, tak už som radšej nikomu nič nepísal a dúfal, že to tak ostane. Uvidíme na ceste domov.

Aj som si povedal, že cez nie-anglickú verziu si už nikdy nič neobjednám, ale tuším, že ak príde nejaká fajnová ponuka, tak proste neodolám. Mimochodom, spiatočná letenka z Milána do Ushuaie ma vyšla na necelých 300 eur.

Plán zatiaľ nijak extra nemám domyslený (nič neobvyklé), ale výnimočné ostanem celých šesť dní na jednom mieste (v Ushuaii), hlavne teda preto, lebo naokolo dokopy nič nie je. Chcel som ísť pozrieť na Falklandy, kým som si neprečital, že z Argentíny je to viacmenej nemožné. Teraz už dáva epizóda Top Gearu väčší zmysel 😀 .

Každopádne, krásna príroda, ľadovce, hádam aj tučniaci, argentínske steaky, hromada najjužnejších vecí na svet, nudiť sa asi nebudem. A keby aj hej, zásobu seriálov a podcastov mám solídnu. Tož o pár dní z konca sveta.