Archive | Brazil trip RSS feed for this section
29.4.2015

Čo som sa naučil o Riu

Pôvodne som mal v pláne napísať príspevok Brazílske know-how, ale po prejdení turistickej časti São Paula a Rio de Janeira neviete o Brazílii o moc viac, ako keby ste tu vôbec neboli. Preto len takto lokálne.

brazil-1
Havaianas, dostupné v každej drogérii/lekárni

Havaianas

Skoro vždy, keď niekam letím, si neuvedomujem kam letím a nijak tomu neprispôsobujem oblečenie. A vždy ma to po prílete prekvapí. 100% ľudí tu nosí Havaianas nezávisle na počasí. A ja som si zbalil sedem ponožiek, pričom by mi stačili dvoje – jedny na prílet, druhé na odlet.

Havaianas sú veľmi praktické, ak trafíte svoju veľkosť. Mne sa to poradilo až na tretí krát. Najskôr som kúpil moc veľké z čoho som mal po prvom dni pľuzgiere a tak som proste chodil bosý. Potom som kúpil moc malé a bez pomoci rúk som sa do nich neobul. Do tretice sa mi to už podarilo a naša láska začala prekvitať. Nosiť ich môžete úplne všade – na hosteli, do mesta, na pláž, na túru či do reštaurácie. Videl som dokonca odvážlivcov, čo s nimi behali.

Čo ma privádza k počasiu. Na začiatku mi to horko naozaj vadilo, ale postupom času som si naň zvykol. Je úplne jedno aké je počasie, ak si oblečiete tričko, kraťase a Havaianas neurobíte zle. A ak máte Raid proti komárom (čo ja som nemal a aj tak vyzerám), spať sa dá vždy pri otvorenom okne. Sem tam spŕchne a to sa potom spí ako v raji. Aspoň teda na jeseň. V lete tu je ešte o 5-10 stupňov viacej a to neviem, či by som si zvykol.

brazil-1
Cyklochodníky, poprepletané celým mestom

Doprava

Za celú dobu v Brazílii som ani raz nepoužil miestnu MHD. V São Paule som chodil všade pešo, Rio má výborne vyriešené požičiavanie bicyklov a viacmenej všade sa dá na ňom dostať. Celkovo som nabicykloval vyše 80 kilometrov.

Čo som ale na autobusoch vypozoroval je, že nestoja na červenú. Bežné autá a taxíky zastavia, ale keď ide autobus a nikto práve nie je na prechode, tak proste prejde, červená nečervená. Možno takto bojujú proti meškaniu?

Ešte k nepoužívaniu MHD – pozdĺž pláží vedie trojprúdová cesta, ktorá je vždy počas víkendov a sviatkov zavretá pre autá. Počas môjho pobytu v Riu musel byť každý druhý deň sviatok, lebo skoro stále bola zavretá. Každopádne, výborná vec na korčuľovanie, bicyklovanie alebo len prechádzanie.

Bezpečnosť a platenie

Keď sa budete chystať do Brazílie, viacmenej všade vám budú hovoriť, že si treba dávať veľký pozor na cenné veci, nechodiť po zotmení sám a celkovo, že to nie je úplne bezpečná krajina. Za celý týždeň som nemal žiaden pocit nebezpečia. Turistické oblasti v Riu aj São Paule sú bezpečné ako hociaké iné európske veľkomesto. S blížiacimi sa olympijskými hrami v meste radikálne znížili kriminalitu a je to naozaj poznať. Takže stačí používať hlavu, neísť o polnoci do tmavej uličky a všetko bude v poriadku.

Keď som na letisku v São Paule narazil na bankomaty, ktoré nebrali VISA karty, prišlo mi to trochu divné. Ale ako som postupom času platieval kartou, často sa stalo, že mali dostupné vždy dva terminály. A často mi v jednom kartu nezobralo, ale v druhom už áno. Prípadne treba kartu vyskúšať niekoľkokrát a ono sa to poddá a platba prejde. Takže s platením kartou som v konečnom dôsledku nemal žiaden problém. Street food, trhy, kokosy, ovocie, džúsy a podobné plážové veci kartou samozrejme nezaplatíte, ale v obchodoch, reštauráciach to nebol problém.

Jediný “negatívny” zážitok pri platení som mal posledný deň, keď som na Copacabane kupoval suveníry a týpek vedľa si pravdepodobne všimol, že som mal ešte celkom veľa hotovosti a asi 50 metrov sa mi snažil niečo predať (asi drogy). Stačí si ho nevšímať a zachvíľu ho to prejde.


Pláže Ipanema a Leblon

Výletík sa skončil a na stenu mi pribudli dve nové bodky. Do São Paula ma viacmenej nič neťahá naspäť, ale do Ria sa určite chcem ešte vrátiť. Len tak nič nerobiť, každý deň jesť nejaké nové ovocie (majú tu toľko druhov ovocia, o akých ste v živote nepočuli), surfovať na vlnách. Super mesto.


Je na čase ísť pozrieť východnú Áziu

25.4.2015

Zázračné mesto II – po Kristovi

Dobicykloval som až pod Krista, kúpim lístok na zubačku a už som pri turnikete, keď mi slečna oznámila, že ja mám lístok až o dve hodiny. Už viem, prečo písali, aby som si ho kúpil na internete. Zašiel som teda na obed, pozrieť neďaleké námestie a keď som sa vrátil, stále ostávala hodina. Poslušne som si teda sadol a začal počítať ovečky.

Ak ma pamäť neklame, na trati sú vždy tri zubačky, ktoré pendlujú hore dole. Cestu hore si kupujete na konkrétny čas, na cestu dole musíte vystáť radu. Po 20 minútach, keď už sa ocitnete na vrchu, zistíte, že ešte máte pred sebou finálnych 223 schodov.

Našťastie som tu pomerne mimo sezóny, ale aj tak bolo hore dosť ľudí na to, aby som skončil aspoň na tucte cudzích fotkách. Fotkách ľudí, ktorí absolútne nevedia fotiť. Nie, počas dňa blesk telefónu naozaj nespraví rozdiel. Výhľad na mesto je úžasný, v diaľke vidieť štadión Maracanã či vyše 13 km dlhý, osem prúdový most Rio-Niterói. Porobil som teda pár fotiek, 1-2 selfies a šťastný prešťastný sa postavil do rady na zubačku.


Výhľad z Krista na južnú časť Ria

Na Riu, resp. južnej turistickej časti, sa mi veľmi páči, ako hornaté a zelené mesto to je. Nachádza sa tu niekoľko kopcov, pralesov či parkov. Je príjemné vidieť v meste toľko zelene. Jeden menej slnečný deň som obetoval práve návšteve parkov a botanickej záhrady. Ono vlastne slnečné dni v Riu som zažil len len prvé dva a posledný, zvyšok týždňa je pod mrakom. To mi ani neuveria, že som bol v trópoch, keď prídem biely ako obvykle.

V botanickej záhrade paradoxne neboli najlepšie kríky, stromy a kvety, ktoré som nikdy nevidel, ale hromada malých opičiek. Opičiek, ktoré vedú nekonečný boj s bambusovým stromom. Za pár minút, čo som sa po vzore National Geographic snažil spraviť dokonalú fotku opičky (neúspešne), dokázali polámať metre bambusu.

A ešte som aj zahliadol mladomanželov.

Obvykle cestujem kvantitatívne, tzn. maximálne 2-3 dni na jednom mieste a prejsť čo najviac destinácii. V Riu som celý týždeň, čo má jednu obrovskú výhodu. Stredu pršalo a ako je deň dlhý som nevytiahol päty z hostelu. Raňajky, práca, obed, seriály, pivko, čítanie Becoming Steve Jobs, ďalších pár piviek, už nie úplne sústredená práca a na záver Caipirinha. Za mňa dokonalý deň 😉

Kokosy na pláži

Asi najviac mi bude chýbať pláž. Všetko ostatné je nahraditeľné, ale možnosť si ísť ráno zaplávať do mora, alebo si len tak sadnúť do piesku s kokosom v ruke, to v Brne asi nedám. Možno na Kraváku.

Hostel Lisetonga sa nachádza 600 metrov od najbližšieho dodávateľa čerstvých kokosov, týpka, u ktorého som si kúpil celkovo 16 kokosov. Ďalšia vec, ktorá mi bude chýbať. Kúpiť si kokos a ísť sa prechádzať po pláži (to zo mňa robí perfektného partnera, nie? Prechádzky po pláži). A pekné ženy v plavkách samozrejme (to asi neguje moju perfektnosť).

Dnes to je taký kratší príspevok, vôbec sa mi nechce písať, takže aspoň pár fotiek.


Podoba, eh?


Vľavo vidieť štadión Maracanã, v diaľke most Rio-Niterói


Copacabana uzavretá pre dopravu


Večerná pláž


Domáce zvieratká na hosteli


Schody Selarón   |   V pozadí miestna katedrála


Pláž Ipanema

22.4.2015

Zázračné mesto I – pred Kristom


Pláž Copacabana

“Cidade Maravilhosa” – oveľa lepšia prezývka.

Ešte v São Paule na letisku ma prekvapili 5kg príručnou batožinou. Väčšina ženských kabeliek taký limit nemôže spĺňať. Môj batoh mal 8kg, takže bude cestovať bez môjho dozoru. Samotný let do Ria trval 35 minút, čím si vyslúžil ocenenie najkratší let, akým som kedy letel. Na letisku som ale musel ďalších 45 minút čakať, kým mi donesú batoh, takže až taký krátky v konečnom dôsledku nebol.

Za vopred zaplatených R$79 beriem taxík do 25km vzdialeného hostelu Lisetonga. Do konca dňa už viacmenej nič nerobím a tak sme s Jurom, majiteľom hostela, dali krátky pokec. Mimo iné som sa dozvedel, že nedávno prepustili 200 zlodejov a vrahov, lebo už nebolo miesto v polepšovniach. Ale juh Ria je ináč bezpečný 😉 A ešte nezabudol spomenúť veľmi podstatnú vec, že každá pláž má vlastnú dlažbu, takže keď sa ráno zobudíte v piesku, hneď viete kde ste. Praktické.


Pjekný, jedno aj druhé

Spolu s troma Brazílčankami bývame na izbe Bratislava s terasou skoro väčšou ako samotná izba. Nie je lepšieho spánku, ako pri otvorenej terase a zvuku dažďa. Moje plány na zoznámenie stroskotali na mojom konštantnom jetlagu alebo na tom, že sú moc mladé. Naše biorytmy sú posunuté aspoň o 6 hodín. Ja o 21 zaspávam a pred 5 sa sám zobúdzam, oni jednu noc idú spať o druhej, druhú o štvrtej. Za tri dni sme sa skoro ani nevideli. Ale aspoň návrat do Európy bude bezproblémový, časovo to skoro vychádza, že spím ako Európania.

Ráno som sa napriek nechutnému horku odhodlal ísť behať, keď už bývam prakticky na pláži. Ideálne mesto na športovanie. Pláže Copacabana a Leme, ktoré sú spojené, majú skoro 5km, kúsok ďalej je ďalšich 5km pláží (Ipanema a Leblon). Bežcov je tu neúrekom a celkom pravidelne sú postavené rôzne preliezky na cvičenie. A množstvo športovcov (a pekných žien) dokáže namotivovať.

Bicykle

V Riu majú super vychytané požičiavanie bicyklov. Po celom meste sú stojany s bicyklami (celkovo okolo 300, v každom 12 bicyklov). Stačí si nájsť voľný bicykel, v appke zadať číslo stojanu, číslo bicykla a on sa vám odomkne.

Cena je buď R$5 na deň alebo R$10 na mesiac. Viacmenej sú zadarmo. Po odomknutí na ňom môžete hodinu jazdiť, potom ho musíte vrátiť do hociktorého stojana, ináč vám z karty strhnú nejaké penále. Každou prebicyklovanou hodinou musíte 15 minút počkať, kým vám dovolí odomknúť ďalší bicykel. Ja som na ten limit ani raz nenarazil, lebo za 20 minút sa niekam odveziem, tam strávim nejaký čas a pokračujem ďalej na novom bicykli.


Pre cudzinca je teda najväčší problém mať mobilný internet. Bez neho nemáte ako odomknúť bicykel. Nazbieral som všetkú potrebnú vôľu a vydal sa do najbližšieho obchoďáku vybaviť si SIMku. Našiel som operátora, ktorého mám v roamingu, lebo sa mi nechcelo zisťovať, ktorý je najlepší (sú tu celkovo štyri operátori). Hneď ako som povedal prvé anglické slovo tak ma poslal na 4. poschodie, že tam sa so mnou dohovoria. Vyčkal som hodinovú radu a o 30 minút neskôr už som mal funkčnú SIM kartu. Ani to nebolelo. Za R$30, z toho R$20 kredit a denne 10MB zadarmo. Kredit asi ani nevyužijem, lebo na odomykanie bicyklov 10MB bohato stačí.

Keď už máte internet v mobile, doprava po Riu je nádherná. Cyklochodníkov je tu požehnane a relatívne rýchlo sa dokážete dostať viacmenej hocikam. Jediný problém je nájsť voľný bicykel.

S praktickým dopravným prostriedkom som sa konečne mohol vybrať mimo Copacabanu. Kým ešte svieti slnko idem na Pão de Açúcar, malý hornatý poloostrov. Lanovkou sa dá vyviesť najskôr na Morro da Urca a odtiaľ ešte vyššie na Sugar Loaf mountain, odkiaľ je nádherný výhľad na obrovské Rio a pri troche šťastia stretnete aj opice. Odporúčam nosiť ISIC so sebou, väčšinou sú 50% zľavy na vstup.


Opica 🙂   |   Na fotke vpravo môžete spozorovať Krista

Ďalšie cestovanie mi nachvíľu prekazili bicykle. Pri jednom stojane sa mi nechcela appka prihlásiť, takže som nemohol bicykel odomknúť. Prišli ku mne tri Brazílčanky (oni snáď chodia vždy v skupinke troch), že či potrebujem pomôcť. Tak som im vysvetlil čo a ako, ponúkli mi svoj telefón nech sa skúsim prihlásiť tam a keď ani to nepomohlo, jedna z nich zavolala na dispečink (?) bicyklov a manuálne ho pre môj účet odomkla. Veľmi ochotné slečny.

Vyrážam ku Kristovi, ale o ňom až nabudúce.


Pohľad na celú Copacabanu


Jedno z letísk je prakticky v meste, takže piloti celkom krkolomne nalietavajú dosť nízko nad mestom


This is how I roll – bez kokosu ani na krok a bicyklom v zápche zásadne pomedzi autá

19.4.2015

Terra da Garoa


Pohľad na mesto z Ibirapuera Parku

Aké mesto sa dobrovoľne chce prezývať “Zem mrholenia”? Nemá to šmrnc.

11 hodinový let ubehol prekvapivo rýchlo. Polku som prespal, zvyšok pozeral seriály a počúval podcasty. Akurát z jedla mi po pristáni nebolo najlepšie. Ešte v lietadle rozdávali vstupno-výstupnu kartičku (zdrap papiera), ktorý je treba vyplniť, na letisku dostanete razítko a počas celého pobytu by ste ju mali mať zo sebou. Ja ju síce zo sebou nenosím, ale bez nej by mohol byť problém pri odchode z krajiny. Takže nestratiť.
b
Kontrola prebehla bez problémov, akurát bolo milión ľudí predomnou, lebo som dokázal 2x na letisku zablúdiť (skenujem okolie a nikde žiaden Exit. Oni to proste nazvali Way out). A hlavne dostať sa z našej brány ku kontrole trvalo pešo minimálne 15 minút, aj keby neblúdim. Nechutne veľke letisko.


Výhľad na São Paulo z 20. poschodia hotela Pergamon

Pristáli sme na Termináli 3 a keďže ako obvykle hotovosť riešim až na mieste, idem k najbližšiemu bankomatu. Vložím kartu, chvíľu to chrústa a naspäť mi ju vypľuje. Ešte to dva krát skúsim a začínam tušiť nejakú zradu. V Izraeli mi v zmenárni vedeli dať hotovosť priamo z karty, takže vyskúšam aj tu. Neúspešne. Už odchádzam, keď si slečna za okienkom všimla, že mám VISU a vraví, že musím ísť na Terminál 2. WTF? Terminál 3 má bankomaty pre MasterCard a Terminál 2 pre VISA? De sme? Po dlhšej prechádzke teda vyberám R$800 (približne €250, na uľahčenie používam kurz R$3 = €1).

Do centra si kupujem spiatočný lístok za R$84. Blbé je, že je potreba uviesť presný čas (chodí každú pol hodinu). Ako tak čakám na môj spoj, nejde si nevšimnúť pekné ženy. Budem musieť zainvestovať do fejkových Ray-Banov, nech to nie je také okaté.

Už po ceste z letiska sa prejavujú neslávne zápchy (rekord z minulého roka je 344km dlhá zápcha naprieč celým mestom) ale stále to do centra trvalo len okolo hodiny. Čo som tak vysledoval, určite sa oplatí zainvestovať do motorky. Tie proste idú po deliacej čiare, takže na 4-prúdovej ceste sú ďalšie 3 prúdy pre motorky.


Taká brazílska Wall Street

São Paulo v bodoch

  • angličtina – jazyk, ktorý tu okrem týpka na recepcii nevie absolútne nikto. Bez srandy, za 2 dni som nestretol človeka, ktorý by mi rozumel. Musel som sa naučiť aspoň čísla a “Koľko?” portugálsky, ináč by som si tu ani vodu nekúpil
  • semafory – skoro výhradne pre autá, aj na obrovských križovatkách. Chodci semafory nemajú a buď sa rozhodnete podľa semaforov pre autá, ale proste prejdete, keď nič nejde. Pri pamiatkách ale nájdete špeciálne semafory, kde namiesto panáčika je konkrétna pamiatka. Vychytané

  • bezpečie – za mňa palec hore. Pár rokov dozadu tu ževraj radikálne znížili kriminalitu a počas dňa som vôbec nemal čo i len náznak pocitu nebezpečia. Slnko zapadlo okolo 18, na hotel som prišiel už za tmy niečo po 19, ale ani za tú hodinu to nebolo nič strašné
  • voda – povráva sa, že vo väčšine mesta je pitná, ale na hoteli musí byť aspoň stokrát prefiltrovaná, lebo chutí naozaj hnusne
  • jedlo – do 3 vecí som sa na týždeň zaľúbil – kešu džús (som ani nevedel, že existujú kešu jablká), Bolinhos de Bacalhau (zemiakové guličky plnené rybou, 3 za R$2) a čerstvá kokosová šťava (R$5). Všetky tri sa dajú kúpiť na každom rohu. Mimo toho tu fičí ešte pastel, ale ten som zatiaľ neskúšal, fičím na bolinhos


Nosiť kokosový orech je trochu nepraktické a ťažké, ale stojí za to   |   Kešu džús máme na hoteli, takže za ten nevyhadzujem peniaze


Bystré oko spozoruje antibakteriálny gél. To aby ma to tu náhodou neprehnalo

  • štvrte – stačí si vyhliadnúť nejakú dlhú ulicu a keď po nej pôjdete ani nie moc dlho, zmení sa na nepoznanie. Takto som sa zrazu ocitol na Paulista Avenue, modernej a rušnej ulici, na nerozoznanie od hociakého veľkomesta. Potom odbočíte a o chvíľu sa opäť ocitnete v “slume”
  • autá – mrte moc. Nie nadarmo majú najväčšie zápchy na svete. Na každom kroku tu narazíte na autoopravovňu
  • SIM karta – výnimočne som si ju nevybavoval, lebo pre cudzinca je to ževraj celkom dlhý proces, obzvlášť keď predajca pravdepodobne nevie anglicky. To ani ruky a nohy nepomôžu
  • špina – napriek tomu, že sem tam voči mne kráčal šváb, celkovo to nie je až také hrozné. Paríž bol miestami špinavší
  • parky – pár sa ich tu nájde, najväčší je Ibirapuera Park a tam to teda žije. Normálne brazílsky Central Park – ľudia piknikujú, mrte moc bežcov, fontány, jazerá, múzeum, planetárium, západný svet. Jeden by aj zabudol, že je v južnej Amerike


Miestne trhy, Rua 25 de Março

Sečteno podtrženo, Brazília je zatiaľ dobrá. O pár hodín letím do Ria, kde očakávam, že to bude viac turistickejšie, budem bývať na hosteli (v Sau som na hoteli), takže to nebude také samotné potuľovanie po meste (nie, že by mi to vadilo) a hlavne konečne more. Je tu strašne teplo a more už potrebujem k životu.


Výhľad na São Paulo z Edifício Itália, 2. najvyššej budovy v meste


Inšpirácia pre Big Hero 6   |   Praktické telefónne búdky keď prší


Na záver holub s chlpatými nohami

16.4.2015

Do Južnej Ameriky

Christ_on_Corcovado_mountain
Pod Kristovou pravou pazuchou by som mal bývať

Často keď sa ma niekto spýta prečo letím tam, kam letím, a ja odpoviem, lebo boli lacné letenky, tak nechápu. A ja zase nechápem, čo je na tom k nepochopeniu. Môj cieľ je do konca života precestovať celý svet (možno s výnimkou niektorých afrických krajín a krajín Blízkeho východu). Poradie návštevy je mi úplne ukradnuté. Tak prečo by som mal platiť 600+ EUR za regulérnu letenku, keď je akcia za 200-300 EUR?

Každopádne, deň pred Silvestrom boli lacné letenky 😉 Z Madridu do Sao Paula a naspäť do Berlína s prestupom v Madride. Do Madridu lieta Ryanair z Bratislavy a z Berlína bus alebo vlak. Takže spoje nie sú problém.

Určite chcem návštíviť Rio de Janeiro ale pozeral som, či nenájdem nejakú dobrú multistop letenku Sao Paulo, Rio de Janeiro a hlavné mesto hociktorej krajiny naokolo (Buenos Aires, Montevideo, Asuncion, La Paz alebo Santiago). Našiel som celkom prijateľné ceny (do $300), ale blbé dátumy (vždy bolo jedno z miest menej ako 24 hodín). Potom som trochu pogooglil o konkrétnych mestách a bezpečnosti a vzhľadom na to, že mám zo sebou Macbook tak som si kúpil za 130 EUR spiatočnú letenku do Ria. Rád by som sa s ním aj vrátil.

Z Madridu letím dnes o polnoci, ale do Madridu som priletel včera na obed (mimochodom express do centra za 5 EUR). Naozaj sa mi nechcelo prechádzať uličkami Madridu a tak som akurát zašiel do Apple Store pozrieť Apple Watch a nové Macbooky. Ani jedno nemali. Tož teda 20 hodín na hoteli a 9 na letisku 🙂 Madrid je krásny.

IMG_4909 Plány v Brazílii zatiaľ nemám žiadne, ale aj tých málo, čo mám (letenka do Ria a rezervované hotely v Sau aj Riu) som počas písania tohto článku zmenil. V Riu som 6 nocí a mal som rezervovaný hotel pri Copacabane. Dosť drahý. Ale ako tak brúzdam po nete na letisku, narazil som na článok o Slovákovi, ktorý vlastní pri Copacabane hostel. Znamenie z neba, lebo rezerváciu hotelu môžem ešte 10 hodín bezplatne zrušiť. Slováčisko ma výborné recenzie a ešte aj ušetrím hafo peňazí.

Ešte trochu pochválim Iberia aerolínky, s ktorými letím. Na rozdiel od Ryanairu alebo Wizzairu, kde je online check-in možný mesiac pred odletom som u Iberie mohol spraviť check-in až dnes. Čo som myslel, že bude problém, lebo budem musieť vytlačiť boarding pass, ale ukázalo sa, že nemusím. Stačí pekný lístok v iPhone. Je možné, že to takto má väčšina nelowcostových aerolíniek, a len ja som poznačený z cestovania lowcostami.

Ozvem sa zo Sao Paula.