Archive | South Korea trip RSS feed for this section
29.6.2015

Kulinárske vyžitie


Cliché

Sedíme v buse Student Agency na Schwechate vo Viedni, keď som sa dozvedel, že cesta trvá až dve a pol hodiny do Brna. Ideálny čas na zhrnutie výletu.

Pôvodne to mal byť príspevok čisto o jedle, ale ešte na pár zaujímavosti som si spomenul:

  • Semafory – červená na malých križovatkách a obzvlášť na rovnej ceste, kde je semafor len kvôli prechodu, moc neznamená. Taxíky na červenú chodia pravidelne, ostatné autá, ak nikde nikto, tiež.
  • Motorkári – ešte väčší flegmatici, 2 metre široká ulička plná ľudí nie je pre nich žiaden problém. Napriek tomu však chodcov nijak neohrozujú, ani nenáhlia, žiadne trúbenie (asi za celú návštevu som nepočul jediné auto/motorku zatrúbiť). Proste idú s davom a keď sa urobí štrbinka, poposunú sa dopredu.


Na kúpanie to veru nebolo   |   McDelivery, to som v Európe veru nevidel

  • Internet – určite som to už spomínal, ale on je taký dobrý, že to napíšem ešte raz. Olleh je asi najväčší kórejský operátor, signál ma viacmenej všade a po celom meste sú dostupné aj Olleh wi-fi, platené aj zadarmo. Ak máte SIM kartu od nich, automaticky máte aj prístup na platené wi-fi.
  • Automat na vodu – poznáte to, teplá a studená voda, väčšinou v kancli, sem tam v obchoďákoch. Tak tu ju majú tiež, ale namiesto plastových kelímkov majú papierové vrecúško. Dáva to zmysel, voda za takú krátku dobu nepresiakne a je z toho menej bordelu.

Teraz k tomu najpodstatnejšiemu z celého výletu a hlavnému dôvodu, prečo určite ešte chcem ísť do Kórei.


Pražský Orloj v Seoule   |   Look ma, no hands!

Jedlo

Raj pre foodistov a viacmenej pre hocikoho, kto má rád jedlo, aj keď nie vždy je jasné, čo vlastne jete, obzvlášť keď neviete kórejsky.

  • Štiplavosť – začnem od zložky, ktorá ovplyvňuje skoro každé jedlo. Keď sa v Kórei povie, že polievka bude štiplavá (Hot Beef Soup), tak si môžete byť istí, že možno budete mať problém ju dojesť. Štiplavosť je voči Európe o niekoľko levelov vyššie.
  • Polievky – keď som bol malý, prišlo mi divné, že Ázijčania jedia polievku paličkami. Ale pritom je to vec, ktorá mi bude najviac chýbať. Väčšinou nájdete v polievke nudle, väčšie kúsky zeleniny, mäso, proste tak, aby sa dala paličkami naozaj jesť. A zvyšok buď lyžicou, alebo vypijete, čo ale môže byť problém, lebo na stôl vám donesú ešte vriacu polievku v kamennej miske, ktorá si teplotu drží ešte veľmi dlho.


Na pravo možno pozorovať miláčika

  • Domáci miláčikovia – neviem si predstaviť jesť zlatého retrívera, ale ku psom chovaných špeciálne pre ich mäso si nejaký emotívny vzťah asi nevypestujete. Pripomína to hovädzie, ale zo začiatku len myšlienka na to, že jete psa vyvoláva divné stavy vo vás.
  • BBQ – kórejská kuchyňa, a obzvlášť barbeque, je robená tak, aby sa jedlo zdieľalo s každým pri stole. Takže nedostanete tanier s flákom mäsa, ale hromadu malých mištičiek s rôznou zeleninou a kimchi a surové mäso, ktoré si buď spravíte sami, alebo vám ho spraví obsluha priamo pred vami. Stoly majú v strede varnú plochu (plyn alebo rozžhavené uhlíky), kde si sledujete, čo sa s mäsom deje. Pekný pohľad 🙂


Barbeque…


…od nevidím…


…do nevidím.

  • Nožničky na mäso – výborná vec, mäso chytíte a nastriháte na malé kúsky, aby sa dalo jesť paličkami. Nožničky sú extrémne ostré, takže všetko je rýchle a praktické.
  • Paličky – neviem, či som si to len doteraz neuvedomil, ale v Kórei majú skoro výhradné kovové paličky, kdežto čo mi pamäť slúži, tak všade som doteraz jedol drevenými. A kovové sa sakra dobre držia a výborne sa s nimi manipuluje.
  • Obsluha – obsluha vás sama od seba obslúži len keď prídete do reštaurácie (a niekedy je aj to otázne), ináč musíte dať o sebe jasne vedieť. Ale minimálne v každej BBQ reštaurácii majú zvončeky na stole, takže si ju môžete hocikedy privolať.


Vždy keď si niečo objednáte, dostane túto vec, ktorá keď začne bzučať, máte si prísť pre objednávku   |   Stále menu

  • Platenie – ešte skôr, ako príde čokoľvek čo ste si objednali, príde účet. Vždy ho máte po ruke, keď si niečo doobjednáte, len ho prekryjú novým účtom. Platí sa pri východe, k stolu by za vami asi nikto neprišiel. Všetko majú optimalizované tak, aby obslúžili čo najviac ľudí. Platby kartou boli tuším výhradne na podpis, PIN som myslím nikde okrem bankomatu nezadával. A dýška tu nefungujú, platíte koľko vám povedia.
  • Bibimbap – ak nerátam BBQ, kde si v prípade potreby môžem objednať hory mäsa, čo neprebije žiadna pochúťka, tak bibimbap bolo asi najlepšie jedlo, aké sme mali. Veľká miska s ryžou, hromada malých s rôznou zeleninou a kimchi a mäso podľa výberu , ktoré určuje cenu (s tatarákom je to mega). Všetko to zmiešate spolu, pridáte množstvo pikantnej omáčky a výsledok je nebíčko v papuľke.


Bibimbap – tataráková delikatesa   |   Patbingsu – nasekaný ľad, mlieko a sladké fazuľky

  • Prejedanie – skoro nemožné. Predposledný večer sme išli na BBQ, po ceste domov som si dal na ulici nejakú drobnosť a potom sme išli ešte na druhú večeru, opäť plnohodnotné BBQ. A aj po tomto všetkom som nebol prejedený. Mäso a zeleninu asi automaticky premieňam na endorfíny.
  • Streetfood – na záver mi tu ostala moja obľúbená položka, jedlo z ulice. Cena tak ₩1000-5000, v ponuke mäso na paličke so zeleninou ale i bez, vajíčková placka na paličke, waffle, gulička z cesta plnená nudlami príp. orechami a medom, rybacie guličky, chobotnice na tisíc spôsobov, pikantná placka so zeleninou, párok v ceste a hromada ďalších vecí, ktoré som zabudol vyskúšať a pre ktoré sa budem musieť vrátiť.


Chobotnica s čímsi   |   Plný výber


Vajíčka na paličke   |   Smažená chobotnica


Ešte plnší výber

Výdaje a zhrnutie

Celkovo ma vyšla Kórea na niečo vyše ₩1.25 milióna (22 tisíc Kč, necelých 950 €), vrátane letenky. Opäť teda priemerne okolo 95 €/deň (nazvime to Janova konštanta, okej? Výsledná cena výletu proste vychádza ~(100 * počet dní) €). Napriek tomu, že jedlo je v Kórei pomerne lacné, bolo vo výdajoch najväčšou položkou (ale moc sa tomu nečudujem, keď už bola taká lacná letenka).

Cakom prásk som s výletom nadmieru spokojný. Jedlo v Kórei je proste božské a je to aj hlavný dôvod, prečo sa tam chcem určite vrátiť. Ďalším dôvodom sú ľudia. Veľmi milí, radi pomôžu a keď 24 rokov žijete na západe, zmena je viac než vítaná 😉


Vpravo vidieť, ako by sa správne malo servírovať bravčové plece


Vnútornosti s vnútornosťami   |   Totálne fajnové hovädzie

27.6.2015

Seoul – v meste palácov

Z Busanu do Seoulu sa vezieme najlepším pracoviskom na svete – tichým vlakom, ktorý miestami presahuje 300 km/h, pokrytý internetom a pravidelnou obsluhou s nápojmi, či snackmi. Ak náhodou v budúcnosti spoja Berlín a Seoul železnicou, budem pravidelne cestovať na pracovné cesty do Kórei.

Dnes to bude skôr foto report, lebo o pamiatkách sa mi moc nechce písať a jedlo si nechám až na ďalší príspevok. Ale pár poznámok sa nájde 😉

  • Metro – najväčšie na svete, pomerne high-tech, wi-fi a signál v mobile je samozrejmosť. Seoul je síce obrovský, ale dostať sa hocikam je bez problémov. V metre sa vám potom naskytne pohľad na mraky ľudí so sklonenou hlavou a zrakom upretým do telefónu. Ale ja tiež prechádzam Twitter/Facebook/RSS keď sa niekam presúvam.


Fakt veľké metro

  • Cestovné – môžete si kupovať lístky po jednom, ale oveľa jednoduchšie je si kúpiť za pár drobných nabíjateľnú kartu, ktorá platí na všetkú dopravu po celom Seoule. A keby sa vám karta nepáči, kúpiť sa dajú aj rôzne prívesky. Jedna cesta vychádza na ₩1200 (26 Kč, 1 EUR), prestup je za ₩200.


Vlaky metra sú naozaj dlhé a aj tak na niektorých linkách sú úplne preplnené   |   Technologičnosť sa nezaprie

  • Paláce – pár storočí dozadu dala dynastia Čoson postaviť “Five Grand Palaces”, jedny z hlavných pamiatok Seoulu. Všetky sme nenavštívili, predsa len sú si značne podobné, ale ako vyhrali sa na nich páni architekti.

  • Alkohol – veľmi populárne je tu Soju. Voltáž je od 14-45 % (podľa ochutenia), pije sa všade a vo veľkom. V obchode sa dá fľaša (375 ml) kúpiť od ₩1000 (22 Kč, 0.8 EUR), čo je asi aj dôvod, prečo ho toľko pijú. V 2002 bolo soju najviac predávaný alkohol na svete. Citrusové je naozaj chutné (ale má len 14 %), klasické, najpredávanejšie (20 %) chutí ako zriedená vodka s vodou – takže je nechutné 😀


Nekonečná podzemná ulička   |   Špeciálne prúdy pre autobusy


Pee-vo, pro-seem!

  • Etiketa – milé drobnosti

    • Peniaze – na znak úcty podávajú bankovky dvoma rukami. Pri malých transakciách, napr. keď si kupujete streetfood to ale striktne nedodržujú.
    • Alkohol – sami sebe si nenalievajú. Sledujú ostatných pri stole a keď niekto dopije, hneď mu dolejú. Pár krát som tiež videl, ako sa pri pití otočia chrbtom k tomu, kto im nalieval (ak je spoločensky vyššie postavený).
    • Pri nalievaní, alebo aj podávaní predmetu často pokladajú druhú ruku na predlaktie opačnej ruky.


Moderné umenie

  • Ubytovanie – bývame priamo pri jednom z palácov v hosteli, kde ale máme viacmenej malý byt. Izba, obývačka a krytá terasa. Dosť slušné ubytovanie. Ale to, ako umiestnili sprchu, to mi hlava nebere.


Náš bytík s nie úplne praktickou sprchou

  • Upozornenia – klasické európske pípanie či už pri cúvaní dodávky alebo keď sa zatvárajú dvere v metre je tu nahradené peknou melódiou. To vám ani na nervy nemôže ísť.
  • Angličtina – pri atrakciach a väčších obchodoch sme nemali problém, ale keď sme sa dostali do malých uličiek a lokálnych reštaurácii, sem tam sme sa dorozumievali rukami nohami. A najhoršie je, keď pred vás postavia menu v kórejčine. To sme potom len ukázali, že chceme prvé 3 položky a ani sa nesnažili zistiť čo si vlastne objednávame.


War Memorial of Korea

  • Nočný život – tak ako každé veľkomesto, aj Seoul v noci ožíva. Mladí sa zhromažďujú popri rieke, uličky s reštauráciami sú preplnené, Soju tečie prúdom, bannery oslepujú a streetfood sa dopredáva. Brno je super, ale takúto atmosféru nikdy mať nebude.


Nočný život a riečka stredom Seoulu

  • Mesto – moderné i tradičné, tiché aj rušné, čisté aj špinavé a po niekoľkých dňoch, za mňa aj bezpečné.


Bukchon Hanok Village – tradičná kórejská dedina


Moderná biznis štvrť Gangnam (doslova “Južne od rieky (Han)”)



N Seoul Tower   |   World Trace Center Seoul



Naše miestne sprievodkyne


Poctivá práca elektrikátrov   |   Čo by kameňom dohodiť

23.6.2015

Busan, alebo trochu iná kultúra


Najnočnejšia noc, fotené o 1 ráno severne od Novosibirsku

Najťažšia vec na cestovaní je nájsť si 2-3 hodiny na napísanie príspevku. Už včera to skoro vyšlo, ale šli sme na pivo. Pivo > blog. Tak to chodí.

Napriek tomu, že sme Rím opustili o 16 a v Seoule sme pristáli o 10 ráno ďalší deň, noc sme nezažili. Trasa letu išla skoro až k polárnemu kruhu a tak slnko nikdy poriadne nezapadlo.

Po pristátí sme si išli vyzdvihnúť SIM karty, ale jediné, čoho sme docielili, bolo, že sme prefutrovali letisko hore dole, lebo vždy keď sme sa niekoho opýtali na smer, tak ukázal trochu inam ako predchádzajúci. Nakoniec sme si predobjednané SIM karty vybrali v inej pobočke.

Seoul na teraz vynechávamé, a berieme vlak na opačnú stranu republiky, do druhého najväčšieho mesta, Busanu.


Nekonečný market   |   Jasne definované pravidlá

Kórea má krapet iné zvyklosti od nášho západného sveta, takže pekne v odrážkach, čo mi utkvelo v pamäti.

Kórejské poprvé

  • MERS – ako by som mohol nezačať tak (už ne)aktuálnou témou. V reále sa nie je čoho báť. Opatrenia sú viditeľné, ale maximálne na letiskách a vlakových staniciach, kde pri každom vstupe sú stánky s termálnymi kamerami a pozerajú, kto asi má zvýšenú teplotu. A tým to viacmenej hasne. Sem tam sa nájde plagát s hromadou kórejských znakov a nápisom MERS.


Tmavý kozel so škoricou, skoro som až rád, že v ČR sa nedá zohnať   |   Jediný Apple Store, na ktorý sme narazili

  • Vlaky – hneď niekoľko vecí sa mi zapáčilo.

    • Bezpečnostné videá – u nás jednak nič také nemáme, ale tu, ako sa na ázijskú krajinu patrí, bolo animované so zvieracími postavičkami. Zlaté.
    • Sprievodkyňa – vlaky sú povinne miestenkové. Sprievodkyňa (pekná, mladá Kórejka) len prechádza vlakom, a pokiaľ jej obsadené sedadlá sedia s rezerváciami, nikoho neotravuje. Ja som si omylom sadol inde ako som mal a tak si vypýtala lístok a slušne mi oznámila, že sedím blbo.
    • Internet – najlepšia vec na svete, wifi vo vlakoch a dokonca aj v tuneloch. Európa, prosím, ber si od Kórei príklad


Strážcovia Busanu

  • Ľudia – veľmi milí, ochotní. Jeden starší pán mi dokonca v metre uvoľnil miesto, aby som si sadol. Asi som vyzeral dosť zle. V metrách je prekvapivo málo eskalátorov, čo je možno dôvod, prečo sa priemerne dožívajú vyše 81 rokov. A vôbec, je naozaj pekné byť v krajine, kde všetci ostatní sú iní.
  • Peniaze – nikdy si neberiem miestnu hotovosť keď cestujem, vždy spolieham na možnosť platenia kartou a výber z miestneho bankomatu. V Incheone na letisku mi ale peniaze vybrať nešli. V Busane mi dovolil maximálne ₩100 000 (okolo 2200kč, 80eur). V Seoule už nebol žiaden problém. Väčšinou sa kartou platiť dá, ale street food a rýchle snacky, či vodu v supermarkete platiť kartou je zdĺhavé. Takže hotovosť sa každopádne hodí.


  • Obsluha – toto bol trochu oriešok. Sadli sme si v podniku a sedeli. Nikde nikto, obsluha stála vo dverách, sem tam na nás pozrela a nič. Tak sme si presadli bližšie k nim a … nič. Stále tam len tak stáli a žiadne obsluhovanie. Až hypnóza pomohla. Neskôr sme si vygooglili, že pokiaľ nedáte jasne vedieť, že niečo chcete, sami od seba neprídu. Hodí sa, ak chcete súkromie.
  • Internet – no shitting, internet je skoro všade dostupný. Vo vlaku, na ulici, v obchoďákoch a to najpodstatnejšie, v metre. A nielen v staniciach, v celom metre, plný telefónny signál a dostupná, fungujúca wifi. Praha, uč sa od majstrov.


Parížania by sa mali inšpirovať, namiesto likvidácie stačí jeden zákaz

  • Telefóny – rodná krajina velikánov ako Samsung a LG. Veľmi málo iPhonov som spozoroval a keď už, tak iba nové 6 a 6 Plus. Ináč všetko obrovské Androidy, 5 a viac palcov a úplne každý – starí, mladí, ženy i muži. A hneď ako vyšlo slnko som pochopil – oni ich používajú ako kryt pred slnkom. Praktické?
  • Zvyšok – žiadne odpadkové koše v meste. Neviem si to nijako vysvetliť. Možno na ulici nič nejedia, nepijú, nenosia? Na druhú stranu jedno obrovské pozitívum – školská rovnošata. Neverili by ste, ako dokážu byť Kórejky pekné v bielej košeli a tmavomodrej sukni.

Najbližšie sa ozvem zo Seoulu, v ktorom už nejakú hodinu užívame miestne pivká.


Smažená chobotnica, ktorú úplne neodporúčam



Najväčší obchoďák na svete   |   Grandma and Grandpa Trees


Selfie time!


WALL-E, si to ty?   |   Busanský Golden Gate


Treba vyčnievať


Miestne pochutiny


Štvrť Haeundau, kde sme bývali

20.6.2015

Na Ďaleký východ

kr
Počas tripu sa mi podarí prekonať pekný letecký miľník,
100 000 nalietaných kilometerov 🙂

Ďalšia pecka v podobe letenky Budapešť => Seoul => Viedeň (s prestupmi v Ríme) za 5200kč ma zastihla počas obeda. Alitalia opäť otvorila linku Rím <=> Seoul, preto také pekné uvádzacie ceny. Ešteže bola obsluha na obede natoľko pomalá, že som stihol brúzdať po internete, ináč by som asi práve sedel doma.

Asi o 15 minút po mne si letenku kúpili aj dvaja kamoši, ale už o pár tisíc korún drahšie. Takže s kúpou lacných leteniek naozaj netreba čakať. Brať hneď ako sa objavia, všetko ostatné sa dá doriešiť neskôr. Aj tak sú väčšinou na niekoľko mesiacov dopredu.

Vďaka tomu, že necestujem sám máme dokonca aj ako taký plán cesty 🙂 Rím ma vôbec neláka a tak 19 hodinový prestup (ak nerátam spánok) strávim prevažne na letisku (čas na blog a prácu). Po prílete na letisko Incheon ale nastupujeme rovno na vlak do druhého najväčšieho mesta Busan na juhu Kórei, ktoré sa pýši najkrajšími plážami v krajine. Škoda, že som nechal neoprén doma, voda má len 21 stupňov. V Busane pobudneme dva dni a zvyšných päť strávime v Seoule.

Vo Februári som v Dubline na hosteli spoznal jednu Juhokórejčanku, takže jeden zo seoulských dní budem mať aj sprievodcu po zákutiach druhej najväčsej metropolitnej oblasti na svete.

Si tak uvedomujem, ako píšem už po niekoľkýkrát takýto úvodný príspevok skôr, ako sa výlet vôbec začal, že vlastne ešte nemám o čom písať 😀 Tož sa porúčam a o pár dní sa opäť ozvem, hádam už aj s nejakou hodnotnou informáciou.