Archive | Greek Trip RSS feed for this section
28.3.2012

Deň 8 – cesta domov

Vrtuľáčik

Nadišiel ten smutný deň, kedy musím opustiť Krétu a vrátiť sa do reality. 3 hodiny spánku bolo prekvapivo dostačujúcich, zvyšok bytu ešte spal. Pobalil som sa, rozlúčil sa s Lenkou a Peťom, ktorých som popri balení zobudil a odišiel na autobus na letisko.

Z Heraklia letím do Thessalonik, tam mám 2 hodiny na prestup na let do Budapešti a odtiaľ večer vlak do Brna. Medzitým sa čiastočne budem nudiť, čiastočne dopisovať blog.

Let do Thessalonik bol v pohode, letel som s OlympicAir, malým vrtuľovým triskáčom. Príjemné lietadlo, pekné letušky a aj drobnosť na jedenie. Len prvotný pocit, že vrtule nás udržia vo vzduchu bol divný.

Let do Budapešti už nebol taký príjemný. Predsa len, je to Ryanair. A čo je horšie, let bol plný školákov. Hrôza ich vôbec počúvať. Mladé, drzé stvorenia. Vypol som väčšinu mozgu a snažil sa to prežiť.

V Budapešti na letisku ma už čakal taxík, ktorý ma zobral priamo na vlakovú stanicu, kde ma čakali 3 prekrásne hodiny pred posledným nočným spojom do Brna. Za tú dobu som sa aj skoro naučil hrať s gréckou antistresovou vecičkou, ktorú používajú namiesto fajčenia, a ktorej meno si absolútne nepamätám.

V Brne som na poslednú minútu stihol rozjazd, ktorý bol plný spoločensky unavených študentov a to bolo znamenie, že už som doma.

Týmto som završíl svoj grécky výlet a teším sa, keď sa opäť ukážem na Kréte (dúfam, že za 9 týždňov).

Spíšem ešte zhrnutie a doplním galériu celého tripu, ale to až (po)zajtra.

                

Grécke poznatky #4 – Heraklion

  • na autobus musíte zamávať, ináč nezastaví
  • na zastávkach nie je nikde rozpis čo kam kedy chodí, Gréci sa asi rodia s cestovným poriadkom v hlave
  • nastupuje sa prednými dverami a vodič Vám lístok odtrhne, takže jedna polovica ostane Vám, druhá ostane vodičovi
  • autobusy nechodia moc na čas, kľudne sa môže stať, že budete čakať 45 minút na autobus, ktorý by mal chodiť každých 10 minút
  • všetci tu žijú siga siga štýlom – tzv. pohodička, nikam sa neponáhľajú, nič moc neriešia
  • nevidel som jediných policajtov
27.3.2012

Deň 7 – Goodbye párty

3 Španielky - Alba, Irene a Luz

Úžasný deň. Ostal som nakoniec na Kréte o deň dlhšie, lebo je tu neskutočne dobre. V júny idem určite ešte raz. Mal som kúpený let z Atén do Thessalonik a hotel v Thessalonikách ale obe mi prepadli. 90 EUR v cajku.

Zobudil som sa o 12, byt prázdny. Všetci spolubývajúci boli v škole. Opäť super raňajky, trochu som poupratoval kuchyňu a pustil sa do dopĺňania chýbajúcich príspevkov na blog. Zabralo mi to celých 9 hodín a ani som nedopísal všetky. Zajtra dokončím.

Na 22:30 sme naplánovali moju rozlúčkovú párty, nakoniec z toho vznikla párty interkontinentálna. Ľudí došlo požehnane, konkrétne:

  • 3 Slováci a 1 Slovenka
  • 1 Čech a 2 Češky
  • 1 Poliak a 3 Polky
  • Brazílčan
  • Rakušan
  • 4 Gréci
  • 3 Španielky

Španieli chodia na párty väčšinou až po polnoci a ani dnes to nebola výnimka. Prišli okolo 1. Párty trvala do 6 rána, z čoho mi ostávali 3 hodiny spánku aby som stihol lietadlo. Stihol som ho.

PS: to víno bolo nadmiernu hnusné. Našli sa však aj takí (ehm ehm, Grék), ktorým chutilo.

                

26.3.2012

Deň 6 – One More Trip

Dali by ste si, čo?

Tak som sa tešil na poriadny spánok, ale čo by to bolo za trip, kde sa riadne vyspím. 6 hodín s teplotou stačí, budík 7:30, rýchle raňajky, žiadna sprcha a o 8 vyrážame na juhovýchodné pobrežie. Raňajky boli mimochodom veľmi dobré, cereálie s jogurtom a medom.

Alba sa už nemohla zúčastniť druhého tripu, tak ju nahradila poľka Ola a maďar Gúz.

Náš pôvodný cieľ bola Palm Beach, ale tá je na najseverovýchodnejšom bode Kréty a cesta by zabrala 3-4 hodiny, takže sme sa rozhodli pre pláž na južnom pobreží, ktorú nám poradili domáci.

Prvá zastávka na ceste bola Agios Nicolaos, kde sme, opäť, nakúpili ryby na gril a potrebné ingrediencie. Pochodili sme centrum a pokračovali v ceste.

                

Náš cieľ bola nakoniec súkromná lagúna, odrezaná od sveta medzi dedinami Lagkada a Kalo Nero. Prekrásne, ťažko slovami opísateľné. Piesok, voda, súkromie, výhľad … úžasné. Plávanie a potápanie som samozrejme nevynechal, po včerajšku som sa radšej aj natrel opalovacím krémom. Tentoraz sme mali kurzy nemčiny, ale naučil som sa zhruba to, čo za 2 roky v škole – nič.

Grilovanie začalo, po minulom pokuse poučení sme vytvorili vzdušnú bariéru a zvolili pomalšiu ale kvalitnejšiu variantu grilovania. Ako inak, ryby boli výborné. Ta sme nejakí kuchári, ne? Jamie Oliver by nám závidel.

                

Ešte pred západom sme sa vybrali do Ienapetra na večeru a partičku backgammonu. Backgammon vynašli v Grécku, preto je veľmi pravdepodobné, že v podniku majú hracie plochy. Chipsy, arašídy, zelenina a minerálky sú pozornosť podniku. Niečo také si na Slovensku viem predstaviť po zaplatení aspoň 5 EUR.

Cesta domov bola rýchla. V Herakliu sme upratali auto, zahladili najviditeľnejšie stopy po našom výlete. Pred spánkom nechýbala mini párty s prezentáciou fotiek a gréckym domácim, rakiou, veľmi podobnou slivovici. Po ňom už spánku nebránilo nič, sám sa dokonca pýtal.

                

25.3.2012

Deň 5, časť II. – Elafonisi

Po ceste na Elafonisi sme kúpili domáce červené víno, aby sme mali čo popíjať (teda väčšina okrem mňa, keďže som vodič) ku grilovaným rybám, ktoré sa na pláži chystáme ukuchtiť. Cesta bola, ako som už spomínal, kľukatá, dlhá, ideálna na vybláznenie.

Už z diaľky bolo vidieť, že sa oplatilo ísť na samý koniec Kréty. Biely a ružový piesok, krištáľovo čistá voda, nádherné počasie. Vybalili sme potrebné veci, našli vhodné miesto na grilovanie a … išli sa kúpať 🙂 Teplá voda, bol by hriech sa tam nehodiť.

Pustili sme sa do grilovania. Vietor sa plážou preháňal celkom rýchlo, takže ryby mali špeciálnu prísadu – piesok. Malaka style. Boli výborné. Aj grilovaná zelenina a chleba. Popíjalo sa pivo, víno sme nakoniec nechali na zajtra. Dúfame, že sa dovtedy nepokazí.

Včerajší západ slnka sme tesne zmeškali, preto sme si ten dnešný chceli naplno vychutnať. Vydali sme sa pár kilometrov na sever a založili poriadnu vatru. Strávili sme hodinu pri ohni sledovaním západu slnka. Perfektne strávený čas.

                

Ostávalo nám jediné – dostať sa domov do Heraklia, čo je necelých 200km. Po ceste sme sa ešte zastavili v Chanii na gyros a odtiaľ bez zastávky domov. Po ceste sme mali kurz španielčiny s Albou aj keď neboli to zrovna moc užitočné frázy. I keď, ako sa to vezme 🙂

Rýchly spánok a zajtra o 8 pokračujeme na juhovýchodné pobrežie.

               

 

25.3.2012

Deň 5, časť I. – žijeme naplno

Malakas

Nočná teplota pod 20°C a pohorie, ktoré bránilo skorým ranným slnečným lúčom, nás bohužiaľ delilo od ideálneho rána na pláži. Stále to však bolo lepšie ráno ako hocikedy na internáte. Zobudili sme sa viacmenej naraz a všetkým sa chcelo robiť zhruba nič.

Slnko sa začalo postupne predierať cez pohorie, čo bolo znamenie, že už je dostatočný čas na ranný beh na pláži a plávanie pri východe slnka. Voda bola vskutku osviežujúca a keď sa slnko ukázalo celé, odhodlali sa aj Peťo a Niko. Slečny také odvážne neboli.

Ešte hodinku sme si užívali prekrásnu pláž, nádherné krištáľovo čisté more a super scenériu, kým sme sa odhodlali opustiť raj a pokračovať v ceste za nasledujúcou z najkrajších pláži.

Ďalšia zastávka je teda pláž Elafonisi na juhozápade Kréty. Po hodine, odkedy sme opustili pláž Ballos sme sa stretli s Poliakmi. Medzizastávkou mal byť maják pri dedinke Limeniskos, ale museli by sme veľmi odbočiť z hlavnej cesty a na diaľku sme ho ani nevideli, tak sme ho škrtli.

               

Cesta po západnom pobreží Kréty je veľmi zaujímavá. Po celej ceste stretnete asi 10 áut, ináč je to ľudoprázdne. Cesty sú veľmi kľukaté, miestami sa ide po hline, inokedy po krásnej, novej asfaltke. Ideálne na vybláznenie na rýchlom aute, ktorým, bohužiaľ, Fiat Panda nie je.

               

24.3.2012

Deň 4, časť II. – raj na Zemi

Čo čumíš?

Opúštame Chaniu, smer Kissamos. Zamierili sme si to na prvú pláž, ktorú sme uvideli a po pár minútach sme hneď aj odišli, lebo tam nebolo moc čo robiť a nepáčila sa nám. Vydali sme sa na pláž Ballos, ktorá patrí medzi najkrajšie pláže na Kréte, hlavne preto, lebo je úplne odrezaná od civilizácie. Niekto do vetru povedal, že za 10 minút sme tam, tak sme teda išli (trvalo to 2 hodiny).

Od Kissamu je Ballos vzdialený asi 15 km. Prvú polovicu sme prešli za pár minút po normálnej ceste. Potom zmizol asfalt, ostala len hlina a pribúdali kamene. Cesta to bola skutočne ako za trest, obzvlášt pre Fiat Panda – neoficiálne sme ho premenovali na Fiat Panda Off-road a dúfame, že to auto prežije a v požičovni si nič nevšimnú. Boli sme však prekvapený, lebo auto to naozaj zvládalo na jedničku pri obstojnej spotrebe.

Civilizácia všade nulová, po ceste sme akurát stretali množstvo oviec a kóz. Po hodine sme dorazili na väčšie parkovisko, odkiaľ sa už nedalo ísť ďalej. Parkoval tam záchranársky jeep a, ako sme neskôr zistili, bol kúsok aj helipad. Šípka tvrdila 20 minút na Ballos pláž, realita však bola dvojnásobná.

               

Časovo sme sa sekli o hodinu, lebo sme prišli presne pri konci západu slnka a tak sme si ho užili len polovične. Stálo to však za to. Neváhal som a hneď som si išiel pri západe zaplávať. Poliaci sa medzitým otočili, lebo Agnieszka bola nachladnutá a tak išli celú cestu naspäť nájsť hotel.

Na pár minút sa nám podarilo udržať oheň (zapálili sme krík) ale ten po chvíli zhasol a zapalovač prestal fungovať, takže ani to, že sme mali horák, nám nič nepomohlo. Zvyšok noci sme teda boli bez svetla a spoliehali sa na vlastné lovecké gény. A svetlo iPhonu.

               

Potvrdilo sa, že v takýchto situáciach pomáha alkohol. Párty bola super, nechýbal ani “skinny dipping”, či jedenie hmyzu ala Bear Grylls style. Rozhodne zopakujeme aj nabudúce. Po bližšie neurčenom čase sme všetci zaspali na pláži, jeden vedľa druhého.

24.3.2012

Deň 4, časť I. – príprava na Road Trip

Náš tátoš na cesty

Zobudili sme sa na trajekte a … wifi stále nešla. Už som sa zmieril s tým, že na internet sa dostanem asi až doma. Potom si môžete prečítať všetky články naraz. Do Heraklionu sme prišli okolo 6:45, z prístavu sme si zobrali taxík Lenke na byt, lebo sa nám vrcholne nechcelo ísť pešo. Bol to však sakra drahý taxík voči Aténam, lebo za cestu z prístavu do centra chcel 10 EUR, a to je len pár kilometrov.

Požičané autá (Fiat Panda) nám privezú až o pol 10, tak som neváhal a zaľahol, lebo moc som sa na trajekte nevyspal. Ráno som sa zoznámil s Lenkinymi spolubývajúcimi a to bolo asi tak všetko čo som stihol, lebo sme sa celkom ponáhľali.

Na prvú časť road tripu, západnú časť Kréty, máme 2 dni a a ideme 7 študenti:

  • slováci – ja, Lenka a Peťo
  • poľský pár Karol a Agnieszka
  • rakušan Nikolaus – extrémne talentovaný človek, o tom neskôr
  • španielka Alba

                

Prvý cieľ – mesto Chania, vzdialené asi 140 km na západ od Heraklionu. Chania je považovaná za jedno z najkrajších miest Kréty a v minulosti bola jej hlavným mestom. To je teraz Heraklion.

Kréťansky, a vlastne asi všetci grécky vodiči, jazdia dosť divoko. Vôbec nedodržujú predpisy, predbiehanie cez dvojitú plnú je úplne bežné, väčšina ide v odstavnom pruhu, aby nezavadzala tým rýchlejším. No, veľmi rýchlo som si zvykol na takýto štýl jazdy. Tá sloboda na ceste, keď nemusím dodržovať predpisy.

               

Po ceste sme mali hneď niekoľko zastávok, lebo scenéria je nesmierne krásna a bolo nám ľuto sa na to pozerať len z auta.

V Chanii sme pochodili centrum, dali si kávičku / čokoládu v Starbuckse (prišli sme zrovna v čase, kedy čašníčku prekvapili jej kolegovia a blahoželali jej k narodeninám), gyros na námestí a pokračovali vo výlete za 3 najkrajšími plážami na Kréte.

               

23.3.2012

Deň 3 – Atény

Takto blízko sme sa dostali k Acropolu

Po včerajšku sme to ráno nijak nehrotili a o pol jednej sme vyrazili do mesta. Smer kávička. Po hodnej chvíli sme sa konečne dostali k Acropolu, len aby sme zistili, že celý areál je otvorený od 8:30 do 15. Tzn. všetky hlavné aténske pamiatky sme videl len zdiaľky. Lepšie ako klincom do okna.

Vybrali sme sa teda celkom náhodne po otvorených pamiatkách a nakoniec sme toho videli celkom veľa. Nechce sa mi však o tom moc rozpisovať, tak len pár fotiek. Na konci tripu pridám galériu s hafom fotiek.

Začalo sa stmievať, vyhladli sme, tak sme si to zamierili do prvej použiteľnej reštaurácie. Skúsili sme grécke špeciality musaka, falafel a tsatsiky. Z predošlých skúseností sme očakávali väčšie porcie, ale v tom momente sme boli radi za každé jedlo, až som zabudol urobiť fotky.

Blížila sa 21 hodina, kedy nám odchádza trajekt na Krétu, tak sme prvý krát vyskúšali metro. Doteraz sme sa vozili taxíkmi, lebo to je relatívne lacné, obzvlášť keď sme 3. Metro je veľmi pekné, a podobne ako v Prahe je každá zastávka iná.

Cesta na Krétu trvá okolo 9 hodín a trajekty sú dosť luxusné, takže to bude príjemne strávených 9 hodín. Lístok stojí 20 EUR bez miesta na spanie, 39 EUR s lehátkom a okolo 80 EUR s kajutou.

Samozrejme nefungoval internet (ja sa ho asi nedožijem nikdy) ale aspoň sme nemuseli zaplatiť večeru za 25 eur, lebo nefungovali ani platobné terminály. Prešli sme si celú ľod, pozreli nejaké seriály a zaľahli.

                

Grécke poznatky #3 – Atény

  • Atény ma vôbec nezaujali, mesto je celkom špinavé a necítili sme sa tam moc bezpečne
  • ľudia sú ochotní, keď sa opýtate na hocičo
  • v metre majú mobilný signál
  • v Aténach je celkom veľa grafitov, nájdu sa však aj celkom pekné obrázky
  • doprava je proste otrasná (na obrázku nižšie je vidieť, ako sa autobus oproti nám snažil prejsť cez ulicu. Osobáky mali problém tade prejsť)

                

22.3.2012

Deň 2, časť II. – AIESEC

Na letisku som sa stretol s Lenkou, ktorá je na Kréte na Erasme a kam sa zajtra večer chystáme.

Cesta z letiska trvala celkom dlho a autobus nás vyhodil asi 4 km od hotela. Prvý pokus dostať sa tam pešo zlyhal na našej nevôli, ale zhodou okolností išiel v úplne zašitej uličke okolo taxík, tak sme neváhali a zobrali ho. S taxikárom sme sa bavili grécko-taliansko-rusko-francúzsko-anglicky, pochvaľoval si autá Škoda. Celkom vtipný chlapík.

Parlez vous ruský jazyk?

Hotel Areos má síce 3* ale bol oveľa lepší ako 4* v Thessalonikách, zdržali sme sa asi polhodinu a šli sa do mesta najesť. Výborný mix grill s tsatsikami a gréckym šalátom. A Amstel k tomu. Vskutku veľká porcia, až sme sa odtiaľ gúľali.

Nasmerovali sme si to do hotelu Novotel, kde sa konala AIESEC konferencia, aby sme sa stretli s Maťou. To sme ešte netušili, že tam ostaneme aj na párty.

Nikoho moc netrápilo, že tam vlastne nemáme čo robiť. Global village, ako sa párty volala, pozostávala z toho, že ľudia z 55 krajín sveta ponúkajú ostatných svojími národnými špecialitami. Áno, hlavne alkoholom. Priebežne sme sa striedali pri slovenskom stánku a sledovali reakcie ľudí na slivovicu a čerešňovicu. Pochutnávali si 🙂

Výzva je však ísť na svetovú tour, čo som na moje sklamanie nezvládol, ale štátov som prešiel hromadu. O 5 ráno sme sa dostali na náš hotel dúfajúc, že sa ráno zobudíme a stihneme raňajky.

PS: tento príspevok bol napísaný na iPhone a bol testovaný na okoloidúcom psovi.

                

22.3.2012

Deň 2, časť I. – stále nemám wifi

Včera som bol tak zničený, že som išiel spať už o 20. Zobudil som sa o 9. Luxusných 13 hodín spánku som nemal ani nepamätám. Tajne som dúfal, že wifi na MacBooku začne zázračne fungovať. Nezačala. Hlavne, že na iPhone ide bez problémov.

Sprcha, raňajky, check-out. Išiel som znova na pobrežie, fakt tam je tak dobre. Priebežne kontrolujem free wifi, no po chvíli rezignujem. Wifi je tu síce na kilá, ale všetky šifrované.

Behom 15 minút ma zastavili 4 (!) Jamajčania a začali mi dávať na ruku nejaký náramok. Celú dobu sa oháňali tým, že je to zadarmo, že Jamajčania sú štastný, že mám cool vlasy (dík) a také tie teleshopping bullshity. Keď už som ho mal na ruke a povedal som im, že naozaj nemám žiadnu “cash”, úctivo mi náramok rozviazali a zobrali naspäť. Všetci 4. Náramok “zadarmo”.

Posedel som pri White Tower (wifi v Pizza Hut, samozrejme nešla, Damn you Greece!) a vydal sa na letisko, lebo nič lepšie som na práci aj tak nemal.

Prídem na letisko, FreeInternet. Pripojím sa, 15Mbit/s. Krása. Háčik? Povolený bol len http(s) a mailové protokoly, takže nemôžem nahrať tento blog na web. Tak hádam v Aténach na letisku.

Grécke poznatky #2 – Thessaloniki

  • majú úžasne dobré a husté jogurty. Také, aké sa vyrábali keď som ešte chodil v plienkach a neriedilo sa všetko vodou
  • autobusy odchádzajú s otvorenými dverami, veď oni sa po ceste zavrú
  • chodci nemajú problém prechádzať 4-prúdovku mimo prechodov
  • vodiči dokázali efektívne zúžiť 4-prúdovku na 2-prúdovku, v istých momentoch dokonca na 1 prúd. To, že popri ceste je všade zákaz zastavenia, im nebránilo vytvoriť parkovisko pozdĺž celej cesty. Miestami dokonca 2 rady

21.3.2012

Deň 1, časť II. – Thessaloniki

Pracujúca inteligencia.

Pristáli sme. Už na pohľad tu bolo sakra horko, cesta autobusom do centra to len potvrdila (0.8 EUR za lístok, šiel som na čierno, lebo som nemal hotovosť). Bus išiel skoro pol hodinu, medzitým som sa dal do reči s jednym postarším pánom a mladou slečnou. Pán bol z Grécka, ale nie dávno bol na Slovensku v Rajeckých Tepliciach (celkom srandovne to vyslovil :D). Slečna išla na Erasmus (celkom neskoro). Mala na výber Poľsko, Turecko alebo Grécko. Vybrala si Grécko a dokonca ani nechcela ísť do Atén (sú špinavšie, viac ľudí…). Nepochytil som odkiaľ je.

Nevedel som kde mám vystúpiť, lebo ako vždy takéto nedôležité veci zabudnem pozreť. Tu príde na radu iPhone (keby si mám vybrať jedinú vec, ktorú si mám zobrať na dovolenku, je to bezpochýb iPhone). Offline mapa Thessalonik, jedna bodka s pozíciou hotela, druhá bodka moja aktuálna poloha. Keď obe bodky boli veľmi blízko seba, bol čas vystúpiť.

Na hoteli som sa moc nezdržal, lebo v MacBooku mi nechcelo chytiť wifi, tak som išiel hneď do mesta. Vyjdem z hotela a obrovské WTF ma prefackalo. Bežal okolo mňa pes ako z reťaze utrhnutý (doslova, ťahal za sebou reťaz) a za ním jeho majiteľka. A ten pes si to ládoval rovno do križovatky, na moje prekvapenie aj jeho majiteľka. Pes to neustál a zrazilo ho auto. Rana ako z dela, pes sa postaví, majiteľka ho ešte vybije (zrážka s autom nikdy nestačí) a rezkým krokom sa vracajú odkiaľ bežali. Uff. To je privítanie.

                

Letmo som si pamätal svoj trip na Tripomatic.com (ako inak, zabudol som si ho vytlačiť, ale aj tak som ho ešte celý nedoplánoval) takže som sa vybral náhodným smerom (trafil som 50% pamiatok, like a boss). Počasie je tu úžasné, ani mráčika na oblohe a vyzerá to, že celý týždeň tak bude. To som fakt vychytal.

Musel som porušiť svoju bezhotovostnú dovolenku, lebo som stratil okuliare. Vybral som si teda 20 EUR a kúpil si prvé biele Ray Bany, ktoré som zbadal, za 12 EUR (áno, viem, že sú to fake). A nemôžem si ich vynachváliť. Tí číňania vedia, čo robia.

Vydal som sa teda na pobrežie, slnko tam vyzeralo úžasne. Pobudol som tu asi 2 hodiny, viacmenej nič nerobením. To je také grécke. Ničnerobenie. Do centra sa mi moc nechcelo, takže na spiatočnej ceste som si len kúpil kebab a išiel naspäť na hotel.

PS: Nesťažujte si na cenu benzínu. 95 tu stojí 1.76 EUR, 100 oktánový hneď 1.9 EUR.

                

Grécke poznatky #1 – Thessaloniki

  • grécke ženy sú fakt pekné, ako naozaj, obzvlášt tie mladé
  • ľudia majú hrozne na háku, na červenú sa chodí pravidelne (to už naučili aj mňa)
  • je tu pomerne veľké množstvo žobrákov, väčšina z nich zmrzačená
  • mesto je celkom špinavé a vo všeobecnosti tu je chaos (ale len na prvý pohľad, keď sa tu chvíľu budete pohybovať, tak sa do toho vžijete)
  • chaos utícha na pobreží – mladí tu na móle chlastajú (také piešťanské Lido), všetci sa tu prechádzajú, majú pohodičku
  • v stredu o 17 hodine boli podniky na pobreží kompletne plné (viď galéria) – nečudo, že Gréci krachujú, však tu nikto okrem barmanov nerobí
  • keď pôjdete dostatočne dlho rovno, ocitnete sa v štvrti, v ktorej nechcete byť. Vtedy je najvyšší čas sa otočiť

                

21.3.2012

Deň 1, časť I. – nemám rád Slovákov na letisku

A je to tu. Ani som nešiel spať a o pol 3 ráno sa vydal na vlakovú stanicu. Prievodca mi ukázal, kde budem spať a opýtal sa ma, či si ráno želám čaj alebo kávu. Čaj samozrejme. Bola to moja prvá skúsenosť s lôžkovým vlakom. A spalo sa v ňom prekvapivo dobre. Sestra mi musela pripomenúť, že to nebola moja prvá cesta lôžkovým vlakom. Aj napriek tomu sa v ňom spalo dobre. Kupé pozostávalo z 2 lôžok, umývadla a skrine, celkom priestranné. A harmonické zvuky vlaku Vás v konečnom dôsledku uspia.

Ráno ma zobudilo slnko, tak som sa dal nejak dokopy, prievodca mi priniesol spomínaný čaj, dopísal som ešte jeden článok a boli sme sa v Budapešti. Ako som spomínal v jednom z predchádzajúcich člankov, po vystúpení z vlaku už vidím ceduľku so svojím menom. Poviem Vám, super pocit, že nemusím hľadať zastávku, kupovať lístok a z maďarských názvov usúdiť, na ktorých 2 zastávkach mám prestúpiť. Takto som sa za 25 minút ocitol na letisku. Až na to, že let mi išiel až za 3.5 hodiny.

Prichádza najdôležitejší letiskový test, ktorý určí ako moc bude v mojich očiach obľubené – test wifi. A BUD obstálo na 1*. Download 9Mbit/s, upload 13Mbit/s. To som mohol prísť aj včera a nenudil by som sa tu. Tak som začal písať tento článok, pozrel kam to vôbec letím, lebo nijak extra som sa nepripravoval a čas tak nejak ubiehal až som započul, aby som sa dostavil ku Gate-u. Zaklapávam MacBook, vyberám iPhone z nabíjačky a idem smerom ku Gate A6.

Šikovným manévrom som sa dostal na prvú pozíciu vo fronte (suck it, bitches) a čo čert nechcel za mňou stáli 2 postarší Slováci. Po pár minútach som mal chuť si vystreliť mozog. Jeden bol tak neskutočne ukecaný, ale to čo vravel, boli úplne **** (Mr. Obvious). A ešte si aj myslel, že mu nikto nerozumie, lebo komentoval úplne všetko čo sa dialo okolo neho a každého kto išiel okolo neho. Veľmi dlhých 30 minút môjho života, to Vám poviem.

PS: Prečo Natalie Portman? Lebo na letisku mala super plagát, na ktorý som pozeral hádam aj 15 minút. Až ma nenapadlo ho odfotiť. Preto.

                

Moja výbava

Na prvom obrázku si môžete pozreť, čo všetko som si zbalil. Chýba tam ešte MacBook. Je to výbava na 8 dní a musí sa to zmestiť do príručnej batožiny.

  • 3 tričká, plavky, kraťasy a spodné prádlo (ultra ľahké cestovanie)
  • veci na behanie
  • 3 nabíjačky (iPhone, MacBook, Sony Ericsson)
  • zubná pasta, kefka, deodorant
  • veľmi výživné a zdravé jedlo (energy drink je na ráno, na letisku by mi ho zabavili)
  • vytlačené letenky
  • plavecké okuliare som zabudol doma
  • pozorní tam zbadajú Moleskine, ale neverím, že doň napíšem čo i len čiarku

Ako vidno, cestovať sa dá aj veľmi ľahko. Keby som žena, asi by som potreboval 2 kufre.

17.3.2012

Ubytovanie po ελληνικά – len nech je teplo

Vzhľadom na zakúpené letenky a plánovaný trajekt potrebujem celkovo 3 hotely – prvú noc v Thessalonikách, druhú noc v Aténach a poslednú noc opäť v Thessalonikách. Zvyšok prespím buď na trajekte alebo v aute (alebo bárde inde).

Mám veľmi dobré skúsenosti s booking.com preto som ani moc neváhal a rovno hupol tam. Nebudem sa moc rozpisovať nad samotným hľadaním, jediné 2 podmienky boli wifi a raňajky v cene. Nakoniec som skončil s týmito hotelmi:

Všetky spĺňajú moje jednoduché požiadavky a majú aj celkom dobrú lokáciu. Čo ma trochu prekvapilo je, že všetky hotely, čo som pozeral uvádzajú, že majú zvukotesné izby. To je asi dôvod, prečo sú na tom Gréci tak zle. Nepracujú a len súložia.

Aj tak sa teším hlavne na road trip a spánok na pláži. Len nech je teplo.

16.3.2012

Cestovanie po grécky IV. – z Brna do Budapešti

Skoro som zabudol na najhlavnejšiu cestu – z tepla intráku na budapeštianske letisko (BUD). Keby dopredu viem, aký je problém sa naň dostať, asi by som na tento trip vôbec nešiel. Ale čo narobiť, keď už som do toho vrazil skoro 200 EUR?

Do Budapešti som nemal na výber, musel som ísť vlakom. Napadol ma ešte Student Agency, ale jazdí len cez deň a buď by som musel prespať v Budapešti alebo by som musel stráviť tak 12 hodín na letisku. Ani jedno nepripadalo v úvahu, aj keď cena bola celkom lákavá. Necelých 24 EUR za spiatočný lístok.

Pokorne som teda išiel na vlakovú stanicu netušiac, koľko môže stáť spiatočný lístok. Do Budapešti ide nočný Eurocity a keďže som nechcel byť na ďalší deň rozbitý ako cigánska hračka, chcel som si zobrať aj lôžko. Cena ma aj napriek tomu prekvapila, v zlom slova zmysle – 68 EUR (52 spiatočný lístok + 16 lôžko). A to mám Junior Rail Plus a In-kartu 25. Čo už, ubytovanie v Budapešti by asi vyšlo celkovo drahšie.

Stále však ostával posledný kúsok skladačky – dostať sa z vlakovej stanice na letisko. Veľmi anti-turistické. Mestská doprava? Na 2 prestupy. V Maďarsku. Metro? Električka? Kdeže. Mám dosť dostať sa v Brne s 2 prestupmi niekam na koniec brnenského sveta, nie to ešte v Maďarsku, kde jediné, čomu rozumiem je … vlastne nič. Po maďarsky neviem zhola nič.

Už som bol zmierený s tým, že pôvodný lacný výlet do Grécka nebude vôbec lacný. Takže prichádza na radu taxi. A s ním aj 40 EUR. Jupííí. Ale budem si aspoň pripadať veľmi dôležito, keď ma bude na stanici a letisku čakať pán s ceduľou s mojím menom. Like a Sir!

Na konci výletu spíšem náklady. Očakávam, že sa dostanem k 400 EURám.

15.3.2012

Cestovanie po grécky III. – Kréta

Najlepšia časť celého tripu, na ktorú sa nesmierne teším – Road Trip naprieč celou Krétou. Ak ste čítali pozorne, tak mám na Kréte 2 kamarátov, s ktorými si požičiavame auto a plánujeme na ňom behom 3 dní precestovať celú Krétu. Prejsť tie najkrajšie pláže, sledovať východ a západ slnka a chcel by som tam aj ubehnúť zopár kilometrov. Cesty po obvode majú cez 800km, takže je to také menšie Slovensko.

Samotné požičania auta som nechal na nich, domáci im ževraj odporúčili požičovňu. Čo je však potrebné vedieť predtým, ako sa k takémuto činu odhodláte je, že Kréťania jazdia ako šialení. Červená, stopka, daj prednosť, prechody sú pre nich úplne neznáme pojmy a preto najdôležitejšie, čo si musíte zapamätať je, že si máte požičiať len poistené auto. V prípade nehôd sa nijak moc nepozerá na to kto, alebo ako to spôsobil, stala sa nehoda, niekto to musí zaplatiť. A pri kréťanskej mentalite sa stávaju asi celkom pravidelne.

14.3.2012

Cestovanie po grécky II. – z Atén na Krétu

Tu už na výber toľko možností nie je. Letecky alebo loďou. 400 km mora sa inak asi prekonať nedá. A čo by som to bol za cestovateľa, keby si nevyberiem krásny výlet trajektom?

Medzi Aténami a Herakliom (hlavným mestom Kréty) premávajú denne 2 nočné trajekty, ktoré sa míňajú na pol ceste. Mojou najťažšou úlohou sa bude dostať na obidva. Cesta trvá tuším 8 hodín takže sa môžem aj vyspať a ráno ma zobudia lúče slnka nad horiznotom s úžasným pohľadom na Stredozemné more a Krétu. Už sa celkom teším.

Lístky na trajekt kúpené nemám a dopredu ani neplánujem. Podľa domácich to nie je potreba, stačí prísť tak polhodinu pred odchodom a s veľkou pravdepodobnosťou sa na trajekt dostanem.

Keby to však niekoho zaujímalo, letenky Atény (ATH) – Heraklion (HER) stoja okolo 50 EUR jednosmerná. Trajekt je od 20 EUR, záleží, akú chcete kajutu a či vôbec nejakú chcete.

13.3.2012

Cestovanie po grécky I. – z Thessalonik do Atén

Prišiel čas začať plánovať niečo viac, ako len let z Budapešti do Thessalonik a naspäť. Môj cieľ bola Kréta, so zastávkou v Aténach, takže nejak sa do Atén musím dostať.

Celé 2 dni som hľadal najvhodnejšie spojenie do Atén a naspäť a nakoniec som ho aj našiel – letecky. Síce najdrahšia doprava, ale po preštudovaní množstva článkov a zápiskov z cestovania po Grécku iná možnosť viacmenej ani nie je.

Pri ceste vlakom boli na výber 2 možnosti – pomaly (6:00) a lacno (15 EUR), alebo rýchlejšie (4:20) a drahšie (50 EUR). Lacná možnosť nepripadá v úvahu, lebo úroveň vlakov je horšia ako osobáky na Slovensku a cestovať 6 hodín by bolo minimálne úmorné. Drahšia možnosť by síce bola pohodlná, ale stále by cesta trvala vyše 4 hodín a cena už sa skoro rovnala letenke.

Autobusom trvá cesta 6 hodín (čo samo o sebe je už pre mňa odradzujúce, keďže neznášam autobusy) a stojí 36 EUR. Výhodou však je, že popri ceste je veľmi pekná scenéria, ale to je veľmi malý perk na to, aby som strpel 6 hodín v buse. Ostala teda letecká doprava.

Grécky viem asi toľko ako klingonsky, o miestnych aerolínkach ešte viac. Na rad teda prichádza stránka Aletenky.sk, ktorá mi veľmi rýchlo nájde potrebný spoj zo SKG do ATH a naspať za cenu mierne nad 100 EUR (v dobe čítania článku  budú letenky pravdepodobne drahšie, resp. už bude po dátume). Čím skôr platím, tým je to lacnejšie, preto letenky hneď kupujem a v kútiku duše ma hreje pocit, že mi ostáva naplánovať ešte asi 80% výletu.

26.2.2012

Prečo práve Grécko?

Výlet do Grécka je vlastne celkom premyslená záležitosť. Mám na to hneď niekoľko dôvodov:

  1. Rád cestujem. Mám za sebou 25 krajín Európy a Grécko medzi nimi nie je. Takto sa prehupnem cez stredovú líniu a budem mať za sebou väčšinu európskych krajín.
  2. Mám na Kréte 2 kamarátov, ktorí tam sú na Erasme, takže mám výborných sprievodcov po ostrove. Naplánovali sme si road trip naprieč celou Krétou
  3. Hlavný dôvod však bol príspevok na JakNaLetenky.cz. Dostať sa do Grécka za 60 centov? Kúpil som si hneď 4 letenky s rôznymi dátumami, s tým, že neskôr uź vyberiem tie, ktoré mi budú vyhovovať.

Najbližšie sa rozpíšem o hľadania najlepších spojov medzi mestami a následne o plánovaní samotných atrakcií v jednotlivých mestách.