Tag Archives: hp
3.2.2016

Macau


Mesto snov?

Na Macau máme len nejaký poldeň, lebo čo sa ostatne dá robiť v obrovskom kasíne, pokiaľ na to nemáte kapitál?

—j

Hotel v Hong Kongu opúšťame až kúsok pred obedom, lebo v Macau má pršať, takže žiadne veľké plány sme si ani nerobili. A poldeň na kasína a historické centrum musí stačiť. Za HK$155 si kupujeme lístok na loď, ktorá nás o hodinu dopraví do macauského prístavu.

Finančné okienko – napriek tomu, že Macau má vlastnú menu, macauskú patacu (MOP), v reále sa s ňou možno vôbec nedostanete do styku. Viacmenej všade môžete platiť hongkongskými dolármi. Kurz je fixný, 1 HKD = 1.03 MOP, v obchodoch je to 1:1.

Na Taiwan odlietame kúsok po polnoci, takže hneď po priplávaní si ideme odložiť batožinu na letisku. To je jediný krát, kedy sme platili za MHD. Zvyšok času sme využívali busy zadarmo, ktoré operujú najväčšie kasína a dovezú vás buď z centra, prístavu alebo letiska do konkrétneho kasína. A potom sa stačí prejsť do kasína vedľa a odtiaľ vás zoberú zase niekam inam. Takže MHD v Macau je pre turistov celkom zbytočnosť.


Busy zadarmo čakajúce na príliv turistov, aby ich mohli ošklbať o peňáze. Taxíky ich ošklbú ešte aj za cestu.

Macau je viacmenej čínske Las Vegas, akurát sa tam točia niekoľko násobne väčšie peniaze. Z kasín sme navštivili Venetian, Sheraton, City of Dreams a Sands. Netreba to preháhať 😉 . A síce hneď na prvej hre v rulete sme vyhrali $120, tie aj ďalších $90 už nikdy neuvidíme. Asi by to nerobili, keby boli návštevníci ziskoví.

Počasie sme úplne nevychytali, lebo stále bolo zamračené a sem tam aj pršalo, ale aspoň z rýchlika sme pozreli historické centrum, ktoré vyzerá dosť európsky. Niet sa čomu čudovať, ešte 17 rokov dozadu patrilo Macau Portugálsku.


Centrum

Na večeru vietnamské Pho, po ceste z centra sme “zakopli” o michelinskú jednohviezdu, takže na dezert pikantnú mäsovú jednohubku a dovi dopo gambleniu. A na letisku, aby som si spravil chuť, McDonald’s. Kde na moje prekvapenie brali len hotovosť.

Tož stratový poldeň v Macau za nami, kúsok po polnoci odlietame na Taiwan.


Miestny hit, mäso s mäsom na mäse   |   Pho   |   Nenápadná michelinská 1*


Sands kasíno z vonku a z vnútra


Venetian – toto bol zážitok sám o sebe. Najväčšie kasíno na svete, pomenované ulice, fejkové Benátky s umelou oblohou, možnosť povoziť sa na gondole a tisíce hracích automatov. Ale investovaných 2.4 miliardy amerických dolárov do výstavby sa im asi vráti.


Sheraton vnútri

2.2.2016

Hong Kong

Dvanásť hodín v lietadle ubehlo prekvapivo rýchlo. Vlastne štyri hodiny s Ryanairom boli väčšie utrpenie. Swiss síce majú na pohľad staršie lietadlá (Airbus A340) ale fakt som sa v nich dobre vyspal a aj jedlo bolo chutné. A do gin tonicu dávali Bombay. A švajčiarske čokolády. Takže cesta výborná.


Dezert, večera, raňajky

Do Hong Kongu prilietame pred 18. Imigračné prebehlo rýchlo, len som odovzdal klasický predvyplnený papierik (meno, adresa, číslo pasu, adresa v HK), ktorý rozdávajú letušky a pustili nás. Tuším sme si ani jediné slovíčko nevymenili.


Vonku mrzlo   |   Krásny nočný Hong Kong

Finančné okienko – platí sa tu hongkongskými dolármi, kurz je pre zjednodušenie 8 HKD = 1 EUR alebo 1 HKD = 3 Kč. Platenie kartou voči hotovosti bolo tak pol na pol. Napr. lístky na metro jedine hotovosť, veľa menších podnikov a reštaurácii berú tiež len hotovosť.

Samozrejme si hneď kupujem SIM kartu, 5GB za HK$118. Asi najrýchlejšie kúpena SIMka za dobu, čo cestujem. Prišiel som, povedal som, že chcem SIMku s internetom, holka mi hneď berie iPhone, týpek si pýta kreditku a za dobu, čo s ňou pretiahol terminál mi holka vracia iPhone aj s funkčným internetom. A najpraktickejšia vec, na obal od novej SIMky, kde je telefónne číslo a PIN mi prilepila starú SIMku. Proste, že ďakujem veľmi pekne.

S kľudom Angličana, že už sa môže stať čokoľvek, ale aspoň to budem môcť hodiť na Facebook, nasadáme na Airport Express (HK$45 na osobu), ktorý nás dopraví k najbližšiemu metru.


Pekne vľavo by aj chodci mali chodiť   |   Najdlhšie zoskupenie eskalátorov na svete – skoro 800m dlhé

Metro

Čo by to bolo za ázijské veľkomesto, keby nemalo strašne super metro. Takže pekne v odrážkach:

  • Octopus card – funkčná pražská Open Card. Záloha je HK$50, nabiť sa dá do výšky HK$1000. S ňou je život oveľa jednoduchší, minimálne preto, lebo sa nezdržujete kupovaním lístkov. Ale dá sa s ňou platiť napr. v Starbuckse, rôznych obchodoch a keďže je na nej záloha HK$50, tak môžete ísť do “debetu”. V reále to samozrejme žiaden debet nie je, vy ste tu zálohu dávno zaplatili, ale je pekné, že ak sa náhodou ocitnete na na druhej strane HK s HK$2 na karte, stále sa dostanete domov.
  • Cena – nie je fixná, záleží odkiaľ kam cestujete. My sme sa cenovo pohybovali v rozmedzí HK$5-13 za jazdu.


Architektúra z pohľadu hongkongskej šaliny

  • Signál – komplet celé stanice aj samotné metro má plný signál, volanie aj internet. Nádhera.
  • Orientácia – dokonalé značenie východov. Z každej stanice vedie tak 5-10 východov a vždy sme trafili presne ten, ktorí sme potrebovali.
  • Špička – keď na ňu náhodou natrafíte, nezabúdajte, že ste Európan(ka). Máte výhľad nad všetky hlavy 😉
  • Ľaváci – kráľovna má veľký vplyv, jazdia aj chodia vľavo, ako keby to bolo prirodzené. Dokonca aj eskalátory sú vľavo.


Sem tam tu bolo trochu hustejšie

Jedlo

Za všetky výdaje nad môj rozpočet môže Michal Sänger. Pred odletom mi spísal hromadu výborných reštaurácii a tak sme sa teda aspoň väčšinu snažili, úspešne, navštíviť. No a stálo to samozrejme za to. Po Seoule ďalšie mesto, kam sa veľmi rád vrátim hlavne kvôli jedlu (a aspoň deň na Wellington Street).


Kau Kee – keď je fronta, asi varia dobre

Skúsil som si svoju prvú michelinskú reštauráciu (prekvapivo ľudská, nesnobská skúsenosť), miestne polievky, ramen. Na sečuánsku pálivosť bohužial nevyšiel čas ( 🙁 ), ale aspoň mám dôvod sa vrátiť. Nechýbal ani McDonald’s, ktorý chutí presne tak, ako hocikde inde na svete, lebo som zabudol, že práve v Hong Kongu testuje Ronald nový koncept McDonald’s Next. Uvidíme, či Next bude skôr v Európe, ako ja opäť v Hong Kongu.


Matcha zmrzka, ramen počas a po výrobe

A jeden večer sme ešte s kamošom, ktorý sa do Hong Kongu presťahoval, behli na pivko. V lokálnom podniku, na rooftope aj na najkurevskejšej ulici v Hong Kongu. A keďže to tu nie dávno patrilo Alžbete, väčšina pív bola aj tak z britských ostrovov. Takže vlastne celkom dobré.


Rooftop pifko   |   Kúsok-od-bordelov pifko

Pamiatky a také tie veci

Ako nájde sa tu určite niečo, popravde je tu teda toho strašne moc, ale za celé dva dni sme toho nijak extra moc nevideli (lebo jedlo). Čo ma napadá, tak na celodenné aktivity je tu určite Disneyland (to poznáte), Ocean Park (obrovský zábavný park), AsiaWorld Expo (výstava, ale netuším, či celoročná) a niekoľko ostrovov a vrchov na hikovanie. V meste mrte mrakodrapov, nejaké múzeá a také tie zábavky ako v každom inom veľkomeste.

Alebo si za HK$2.3 (viacmenej zadarmo) môžete sadnúť na dvojposchodovú šalinu a stráviť jeden a pol hodinu kochaním sa celým Hong Kong Islandom. Proste aj keď nemáte radi jedlo (je mi to ľúto), dá sa tu kľudne stráviť aj týždeň.


Hore na Peaku, aj za Bubbom sme šli pozrieť

Zvyšok

  • Peniaze – každá banka si vydáva svoje bankovky, takže sa Vám kľudne môže stať, že budete mať päť rôznych dvadsať dolároviek. A v prípade desín sa do toho zamiešajú ešte aj mince. A desiny sú neroztrhnuteľné 😉
  • Autá – v Hong Kongu je strašne veľa milionárov a je to poznať aj podľa áut, ktoré sa po meste preváżajú. Pastva pre oko. A dosť veľa Tesiel tu jazdí. Aj Elonovi Muskovi sa to určite páči.


Peňáze si tu tlačí kde kto   |   Spodná desina má 30 rokov! Archívny kus

  • Byty – jedno z najhustejšie osídlených miest na svete nedosiahnete tým, že budete stavať 4+1 o rozlohe 100+ metrov štvorcových. Postavíte 30 poschodový panelák, kde sa do izby zmestí posteľ (meter osemdesiat) a možno skriňa a v kúpeľke máte problém sa po sprche osušiť. Vaňa absolútne nepripadá v úvahu. A keď aj pri takto stiesnených priestoroch dojde miesto na bývanie, jednoducho zbúrate celý barák a navrhnete nový s minimálne o 20 poschodiami viacej.

Hong Kong si teda píšem na zoznam miest, kam by som sa rád vrátil. Na staré kolená, keď už bude vyškrtaná celá mapa sveta.


Lemry jedny


By ma zaujímalo, prečo v úvodzovkách   |   Všetko všade sterilizujú a dávajú to jasne najavo


Miestna architektúra


Výhľad z Hong Kong Parku


Nočný Hong Kong


Bambusové lešenia, asi je to bezpečnejšie, ako to znie


Bratia, ste to vy?


Všetko je tu úzke a vysoké, aj šaliny   |   Prípravy na čínsky nový rok, ktorý začína 7. 2. 2016, 5 minút potom, ako z Hong Kongu odletíme


Výhľad z Victoria Peaku


Keď už na to musia upozorňovať, asi je to bežná prax   |   Pouličný umelec

28.1.2016

Čínske samosprávy

Písal sa apríl 2015 a na hongkongskej verzii Expedie sa objavili letenky z Prahy do Hong Kongu so Swiss Airlines. No nekúp to. Swiss by aj mohli mať celkom solídne lietadlá a obsluhu, ako sa na švajčiarskú spoločnosť patrí. Cena nebola nijak závratne nízka, 288 eur, ale stále je to pomerne v pohode na to, že let z Zurichu trvá skoro 12 hodín.


Hong Kong, Macau, Taiwan

Po sólo Iráne tentoraz cestujem s maminou. Darček k narodeninám check.

Ak nepočítam čas strávený v lietadle, tak na Hong Kong máme 8 celých dní, čo je na môj vkus príliš veľa na jednom mieste. Takže sme do toho zakomponovali aj Macau a Taiwan, čím sa výlet celkom predraží, lebo nič naozaj lowcostové na Taiwan nelieta. Ale však kedy budem mať čas sa tam vrátiť.

No, veľmi krátky úvod, lebo namiesto toho, aby som napísal niečo zmysluplné som v buse Student Agency uź asi desiaty krát pozeral Edge of Tomorrow. Kto ste nevideli, silno odporúčam ;-). A o pár dní už hádam s Hong Kongu.

18.1.2016

Zhrnutie Teheránu


Azadi Tower

Tak na záver, týždeň po výlete, ešte zopár dropbností

  • Ceny – Vo všeobecnosti je všetko v Teheráne lacné, takže na samotný život moc neminiete. Ceny síce sú v desiatkach tisícoch, ale napr. keď niečo stojí 200 000 rialov, predavač vám povie, že to stojí 20 000 rialov, príp. dokonca, že to stojí 20. Ako by boli pripravení na škrtnutie štyroch núl. Zo začiatku mi to robilo problém, povedali mi 20, vytiahnem 20 000 a chvíľu sa na seba pozeráme, či to myslím vážne.
  • Rok – Iránčania stále fičia na perzskom kalendáre, takže sa píše rok 1394. Hádam, že o 6 rokov bude celkom veľká párty.
  • Metro – na prestupných staniciach, kde sa krížili linky metra, bolo tak narvané, že ľudia z metra doslova vypadávali. A následne sa noví narvali naspäť, príp. im týpek (zamestnanec metra?) pomohol narvať sa dovnútra.
  • Jedlo – nezávisle na jedle, vždy mi dali len vidličku a lyžičku. Nožík sa tu jaksi nepoužíva, alebo som na takú reštauráciu aspoň nenarazil.

Všehovšudy, Teherán sa mi celkom pozdával. Severná, moderná časť viacej, ale aj južná, tradičnejšia mala niečo do seba. Keby sa aspoň trochu zaujímam o históriu, asi by ma viacej lákali ostatné mestá Iránu. Cenovo som sa dostal na úroveň 87 eur na deň, ale ináč je to jedna z najlacnejších krajín, kde som bol. Ale dostať sa do nej ma stálo polovicu nákladov. Hádam sa to v priebehu nasledujúcich rokov trochu zlepší, keď už sa zvdihli sankcie. Mňa tam však už asi neuvidia.


Fontánky   |   Prepchatá pešia zóna


Divná značka metra   |   Narvané metrá


Panoráma z Milad Tower. Som ani nevedel, že Teherán má hory


International Convention Center   |   Čo by to len mohlo byť?


Milad Tower   |   Náklady na výlet

11.1.2016

Teherán

Víza

Môj plán vyspať sa v lietadle zlyhal na mojej neschopnosti zaspať. To neveští nič dobré na nasledujúcich 19 hodín. Ale aspoň sme úspešne pristáli, niečo po štvrtej ráno. Cez vízovú kontrolu som sa dostal o pol siedmej. Trvalo to dlhšie ako som predpokladal a ešte aj hrozilo, že si vyskúšam rolu Toma Hanksa. Samozrejme mali problém s tým, že som nemal vyplnené meno, telefón a adresu niekoho v Iráne.

Ale našťastie sa tam potuloval Švéd David, ktorý evidentne niekoho v Iráne pozná, lebo som započul ako sa s niekým rozpráva perszky. Tak reku, že či by mi nepomohol, že potrebujem niekoho z Iránu. Tak si opäť zavolali s týpkom a už aj mi vypisoval údaje. Odovzdal som vízový papier a čakal. David mal smolu, lebo už bol v Iráne štyri krát ako študent a teraz keď išiel ako turista tak mu víza nechceli dať. Neskôr, keď už som mal miestne číslo tak sme si písali a po niekoľkých hodinách ich presvedčil, aby mu ich dali. Takže víza v pohode, len to chce byť trpezlivý. Alebo si ich vybavte online. Mimochodom stáli 50 eur + 15 eur povinné poistenie.


Oh, shit!   |   Su milionář!

Ešte na letisku si zamieňam 150 eur, čo mi vyšlo na niečo cez 6 miliónov rialov. Aké jednoduché stať sa milionárom. Problém bol, že to bol slušný obnos bankoviek (väčšinou to boli 50 000 bankovky), takže zrazu som mal vyše 100 papierov, ktoré sa mi ani nemestili do peňaženky. Tak som si teda peňážky rozdelil po miliónoch a poschovával rôzne po tele, ruksaku a kabáte. Predsa len, každý v Iráne vie, že máte zo sebou veľkú hotovosť, keďže platobné karty tu nefungujú. Odporúčam ladvinku na telo, pod oblečenie (som dostal na Vianoce 🙂 ).

Mimochodom, čo som si pozeral kurz, tak všade píšu, že 1 euro je okolo 33 000 rialov. Na letisku mali kurz 40 000. Takže namiesto 5 mám 6 mega. Nechce sa mi všade písať prepočty na naše peniaze, takže zjednodušene 100 000 rialov je asi 2.5 eura, resp. 70 kč. Ešte zjednodušene, je to tu fakt lacné.

Stále na letisku, zistil som, že tu majú na hovno hajzle 🙁 Ako majú ľudia checkovať Facebook a Twitter? To však iránska vláda vyriešila bravúrne, proste zablokovala prístup na polku internetu, vrátane asi každej sociálnej siete. A tak chodia Iránci na hajzel len vykonať čo je treba a nezdržiavajú sa blbosťami.

Plán je, že na IKA letisko, ktoré je tak 30 km od Teheránu pôjde metro. Dokonca v samotnom metre je tá zastávka normálne zaznačená. Realita je však iná a tak beriem taxík na najbližšiu zastávku, asi 20 km od letiska. Za 450 000 rialov (ale 11 eur). Asi ma odrbal, ale bol som tak nevyspatý, že som mu dal aj dýško.

Za 25 000 rialov som si kúpil 4 lístky na metro (platia pokiaľ nevystúpite, prestupovať môžete koľko chcete) a šup ho do centra. Resp. na zastávku, ktorá vyzerá byť v centre, lebo Teherán je veľký ako sviňa. No, pomalšie a preplnenejšie metro som ešte nezažil. V tom mojom stave som mal chuť sa otočiť a ísť na letisko tri dni pozerať seriály.


Prší, založme si ohník na pešej zóne.   |   Pekná budova, ale nedá sa k nej dostať.

Kríza

Zabudol som spomenúť jednu podstatnú vec – PRŠÍ. Predstavte si, že celý váš výlet je založený na 14 hodinovom flákaní sa po meste, bez internetu (lebo na letisku nebol predajca), bez poňatia čo je kde a ešte ste aj mega ospalý. A, čo som vtedy ešte nevedel, ocitol som sa v starej časti Teheránu, ktorá vyzerá ako typická afgánska pieskova dedina z amerických propagandistických dokumentov. A žiadna globálna spoločnosť tu samozrejme nemá pobočky, takže žiaden Starbucks či McDonald’s. Proste toto je najnepripravenejší trip na aký som išiel. Už som v hlave vymýšľal bulvárne statusy, ako je toto mesto strašne na hovno. Našťastie som mal v iPhone otvorenú wikitravel Teheránu, našiel som najlacnejší hostel (400 000 rialov za noc vo vlastnej izbe) a do tretej poobede zaspal.


Architektonická všehochuť

Konečne vyspatý, hľadám najbližšieho predajcu simiek, len aby som vzápätí zistil, že internet je cenzúrovaný a hodne pomalý. Ale nič, s čím by si ExpressVPN (na desiaty pokus) neporadilo. Google, Wikipedia, Tripomatic v pohode fungujú, ale keď chcem ísť na Facebook alebo Twitter, tak ma vždy čaká aspoň 15 minútové skúšanie VPNiek, len aby to o hodinu znova vypadlo. Takže cenzúra sa osrať dá, ak ste trpezliví.

Doprava

Veľmi zjednodušene – chodec tu neexistuje. Určite najhoršia akú som kedy zažil. Žiadne auto ani motorka kvôli vám nezastaví, prechody síce nakreslené sú, ale neznamenajú vôbec nič. Mám pocit, že pre motorkárov dokonca neexistujú žiadne pravidlá. Chodia po chodníku, v protismere, na červenú, bez prilby. A ani na chodníku sa necítite, že by ste mali mať prednosť. Ale dá sa na to zvyknúť.

Napríklad ak chcete prejsť cez cestu, najjednoduchšie je počkať na niekoho domáceho a ísť s ním. Ale v princípe platí, že nikdy sa vám nepodarí prejsť cestu na jeden krát. Autá proste nezastavujú. Takže prejdete prvý pruh, stále sa pozeráte proti smeru dopravy, postojíte medzi pruhmi, prejdete ďalší a ďalší a keď náhodou prechádzate jednosmerku, tak pred koncom sa ešte pozrete v smere jazdy, lebo určite tam pôjde nejaký motorkár do protismeru. Easy.


Jediné možnosti ako zabrániť motorkárom, aby išli po chodníkoch


Krásna, organizovaná doprava   |   Ani v Teheráne nevedia majitelia BMW parkovať


Permanentné rukavičky na motorku, v pánskom a dámskom prevedení. Hit Teheránu!

Štvrte

Samotný Teherán je rozdelený na dve časti – severná a južná. Keď som sa prvý krát ocitol v južnej, mal som pocit, že Irán je sto rokov za opicami. Staré a rozpadnuté domy, špinavé ulice a celkovo proste hrozne vyzerajúce mesto. Riť sveta. Naopak severná časť je pomerne moderná, čistá, pekná, skoro ako hocijaké európske hlavné mesto.

Neviem v akom meste som to už videl, ale aj Teherán je rozdelený na štvrte, resp. ulice, na ktorých sa predáva vždy len jedna vec. Tak napríklad ja bývam na ulici pneumatík. Bridgestone či Michelin na každom kroku. Kúsok ďalej je ulica s hracími konzolami. Toľko Playstationov a Xboxov ste po kope asi nevideli. Ale je to celkom praktické. Ak chcete kúpiť konkrétnu vec, nemusíte ju hľadať po celom meste, stačí nájsť správnu ulicu. Či už je to kniha, hudobný nástroj alebo okuliare. A nekecám, išiel som cez geodetickú uličku. Proste každý si tu nájde to svoje. Ale nenašiel som jediný supermarket alebo obchoďák.


Nejaké tie parky a záhrady

Možno ste spozorovali, že som nenastúpil do žiadneho vlaku. Plán ísť do Isfahánu som zrušil po tom, ako som si uvedomil, že tak nevyspatý, ako som bol po prílete, by som bol aj zvyšok výletu. Už raz som takto cestoval, s plánom nespať v hoteli. Pred 7 rokmi do Paríža. A povedal som si, že už nikdy viac. Asi neschopnosť rezervovať hotel online ma presvedčila, že nespať v hoteli je super nápad. Nie, nie je.

Mám pred sebou posledný deň v Teheráne, zajtra ráno o štyroch mi to letí naspäť. V pláne mám ešte nejaké pamiatky (tie najhlavnejšie popravde), dočítať knihu, navštíviť nechutne veľký bazár a dúfať, že mi dovolia odísť odtiaľto. Takže ešte na jeden príspevok to vyjde. Do skorého videnia.


Zase architektúra


Patriotizmus


Námestíčko vľavo   |   Námestíčko vpravo


Nemajú radi Ameriku…   |   …ale milujú šachy 😉


Papaničko za 280 litrov   |   Trochu iná Coca-Cola

Kočičky


Náhodné dve krásavice   |   Kamoška, čo ma otravovala keď som čítal v parku


Všade dobre, na vyhriatom smetiaku najlepšie   |   Mačka flegmatik


Hostelová, sa mi privtrela do izby

Teheránska ZOO

8.1.2016

Iran trip

Nový rok, nové krajiny na precestovanie. Minulý rok som si predsavzal, že každý mesiac aspoň raz vycestujem ale to sa ukázalo ako časovo náročné (ak som chcel poctivo každý mesiac vycestovať), takže tento rok som to zjednodušil na 10 nových krajín. Zatiaľ to vyzerá veľmi sľubne a cieľ precestovať celý svet bude zase o krok bližšie 🙂

Prvou z nich je Irán. Minulé leto mal Pegasus Airlines akcie na Blízky východ, spiatočné letenky okolo 4-5 tisíc korún, a Irán vyzeral ako najmenšie zlo (aktuálne to nemusí byť úplne pravda 😀 ). Od piatka do utorka, taký fajn predĺžený víkend.

Dnes ráno samozrejme klasicky nestíhačky, ešte na poslednú chvíľu som prehádzal všetky veci do malého ruksaku (s ktorým chodím do práce) a vyrazil. A hneď po ránu ma sklamal McDonald’s, lebo do 10:30 majú raňajkové menu, čo znamená, že nemajú cheeseburgery. Môj plán prežiť deň na cheeseburgeroch bude musieť počkať kým prídem do Prahy.

Sankcie

Prvá vec, ktorá má zarazila pri hľadaní hotelu bolo, že Irán vôbec nefiguruje v zozname krajín, ani na bookingu, ani na airbnb. Zasraní Amíci a ich sankcie. Nielenže si online nič v Iráne nebooknem, ale aj platobné karty sú tam úplne na nič. Takže 250 eur hotovosť zo sebou a keď ma okradnú, spolieham na dobrotu Iráčanov. Čo som čítal, tak pohostinnejší ľudia asi ani neexistujú. Ale aspoň mám zaručené, že sa zmestím do 100 eur na deň 😀

Víza

Víza sa dajú vybaviť pri príchode, ale keď som si na poslednú chvíľu čítal požiadavky, možno namiesto Irán tripu budem písať o tripe na teheránskom letisku. Pravdepodobne budú požadovať potvrdenie rezervácie hotelu alebo pozvanie od niekoho lokálneho. Ani jedno nemám, takže dúfam, že dva lístky na nočný vlak budú stačiť. Tie som mimochodom musel kupovať cez nejakého Taliana (má účet v iránskej banke), ktorému som cez PayPal poslal peniaze a dúfal, že mi tie lístky vybaví. Vybavil 🙂

Plán

Plán je stále vecou budúcnosti. Do Teheránu prilietam nad ránom, čo je super, lebo na víza sa ževraj čaká celkom dlho, takže možno aj začne svitať, kým ma pustia do krajiny. Deň v Teheráne, nočný vlak do Isfahánu, deň v Isfaháne, nočný vlak naspäť, opäť deň v
Teheráne a posledná noc na letisku, lebo mi to letí ráno o štyroch. Ubytovanie sa teda vyriešilo samo, ešte vyriešiť sprchu a budem spokojný.

V Iráne by nemal byť problém s mobilnými dátami, takže Flákača sa budem snažiť písať. Aj keď na iPhone to bude väčšia výzva. Stay tuned.

29.11.2015

Juho-východná Ázia


Zase to nevyšlo pod €100/deň

Priletieť do Prahy v kraťasoch a tričku, no nebol to najlepší nápad. Ale mal som na výber buď vyhádzať všetky veci z ruksaku alebo pretrpieť pár minút mimo MHD. Jasné, že radšej budem chvíľu otužovať.

Tož skončil sa môj zatiaľ najdlhší výlet (19 dní) v najpočetnejšej skupine ľudí (10). Jedno aj druhé už je na môj vkus extrém. Dĺžka výletu by ani nevadila, keby idem sólo. Niekde by som pobudol dlhšie a venoval nejaké dni práci. Ale keďže sme v žiadnej destinácii nepobudli dlhšie ako dva celé dni, voľný čas bol jedine pri presunoch na lodi. A to bol viacmenej jediný čas, kedy som mohol písať Flákača. Takže nula práce. A nula práce nie je vyhovujúci stav, ak máte v pláne cestovať aspoň každý mesiac 😉 . No a početnosť skupiny si asi domyslíte. Nájsť desať ľudí, ktorí sú plne kompatibilní je veľmi náročné. Nám sa to nepodarilo, ale neboli sme moc ďaleko. Nabudúce bude prijímací pohovor 🙂 Ale aby som len nehejtoval (bol som totižto zhejtovaný, že moc hejtujem 😀 ), výlet bol super. V skupine ľudí, ktorí sa vedia baviť a s ktorými ste už strávili hafo času, ale aj s pár novými dušami je cestovanie úplne o inom ako sólo. A nemôžem povedať, že zlé. Určite si o rok strúhneme opäť nejaký výletík.

Ešte v skratke k financiam, kým zhodnotím jednotlivé krajiny. Nie, že by som to nečakal, ale fakt som dúfal, že pri cestovaní do lacných krajín sa dostanem pod 100 eur na deň. Výsledná cena na deň je 100,5 eura. Musím už z tohto pravidla spraviť wikipedia stránku alebo čo. Samozrejme cestovať sa dá lacnejšie, stačí letenku za 200 namiesto 600 eur a hneď sme na 80 eur na deň, ale pri cestovaní vo veľkej skupine a ešte k tomu s odletom z iného mesta úplne na výber nemáte. Ďalej by sa dalo dosť ušetriť na lokálnych presunoch, ale ostať 19 dní na 2-3 miestach omrzí. A precestovať 7 destinácii niečo stojí. Na jedle sa ušetriť nedá, bohužiaľ. Vidím jedlo, vyťahujem peňaženku. Ubytovanie a vstupy na pamiatky sú v rámci zachovania psychického zdravia nemenné, buď ideš so skupinou alebo si vyvrheľ. Takže vlastne nikde sa nedá ušetriť, výdaje sú najmenšie možné 😀

Hodnotenie krajín

Thajsko

Určite odporúčam. Lacné, super kuchyňa, strašne veľa miest kam ísť a nevidieť stále to isté. My sme išli na konci monzúnového obdobia ale vo výsledku nám skoro vôbec nepršalo. Takže od novembra ďalej smelo cestujte. Navštívili sme Bangkok a tri ostrovy, všetky dosť svojské. Bangkok určite navštívte, aby ste mali obraz aj o živote mimo thajských ostrovov. A majú super streetfood a fajn mestský ruch. Ko Tao sa mi páčilo asi najviac. Kľudný, turizmom ešte nepoznačený ostrov a hlavne mali sme perfektné ubytovanie. Ko Phi Phi naopak veľmi turistický, párty tu je asi každý večer, centrum popreplietané uličkami s obchodíkmi so všetkým možným aj nemožným. No a Ko Lipe, to je vám drahý ostrov. Ale pekné pláže, dosť malý na to, aby ste ho celý prešli behom dňa a turisticky niečo medzi Ko Tao a Ko Phi Phi. A pripravte sa na nechutné teplo a vlhkosť. Všade.

Malajzia

Langkawi určite odporúčam ak kvôli ničomu inému, tak kvôli nákupom. Bezcolná zóna FTW. Mimo nákupov sa tu dá celkom zabaviť za rozumný peniaz. Na turistov sú pomerne pripravení, myslím, že je to najnavštevovanejšie miesto v Malajzii. Ceny sú stále veľmi pekné pre Európanov. Na pevnine som nebol, takže to vám neporadím. Ale čo sa ku mne dostalo, tak Kuala Lumpur kľudne obíďte.

Singapore

Pár vecí na navštívenie sa tu nájde. Ak ste parkový typ, tak na Sentose vo vodnom svete a zábavnom parku určite celý deň zabijete. Ak ste foodie, v Chinetown alebo Little Indii si tiež narazíte na svoje. Ak ste digitálny nomád, wifiny sú tu rýchle. Na pár dní je tu určite čo robiť, ale týždňovú dovolenku by som tu asi nevydržal. A cenovo už sme dosť na úrovni Európy.

Dubai

Ak vás tam neťahá nejaký sheik, s absolútnym kľudom Dubai vynechajte. Pomerne nudné mesto, pokiaľ nemáte na účte veľa cifier.

Tož toľko z juho-východu Ázie, minimálne do Thajska sa určite rád vrátim. O dva týždne ma čaká predĺžený víkend na Kanárskych ostrovoch (pravdepodobne bez Flákača, lebo budem bez notebooku) a na začiatku Januára v Iráne. To už by sa mi notebook mohol vrátiť, tak hádam bude aj report na Flákačovi. Stay tunned.

27.11.2015

Singapore, Dubai

Singapore

Náš ranný let do Singapore bol prvý, takže letisko bolo ešte celkom prázdne. Skoro žiadne rady na check-in, či kontrolu, na druhú stranu veľkosťou je to také bratislavské letisko, čiže celkovo tu asi moc ľudí nebýva. Let trvá len kúsok cez hodinu, takže žiadne jedlo ani podobné vymoženosti. Klasický, low-costový Airbus A320.


Little India   |   Marina Bay Sands s komplet zostavou

Po prílete v Singapore sme zamenili chechtáky z Malajzie a poučení o osieraní turistov sme si zobrali taxík s taxametrom. Beztak Singapore vyzerá dosť seriózne a moderne na to, aby sa tu zjednávalo.

Ubytovanie máme v štvrti Little India, čo v reále znamená, že je tu hromada Indov a na každom rohu indická reštaurácia. Tak ako sa mesto prispôsobilo západu, prispôsobili sa aj ceny. Také naše európske.


China food   |   China town

Po ubytovaní vyrážame do downtownu, kde, ako sme si neskôr uvedomili, sme videli viacmenej všetko, čo sa dá v Singapore vidieť. Naša ďalšia a posledná zastávka je Chinatown. Schylovalo sa k dažďu (ktorý nikdy neprišiel), tak sme si našli fajnovú čínsku reštauráciu, naobjednávali viacej ako sme zvládli zjesť a keď už nás prestali páliť ústa, pobrali sme sa na nákupy. Moc pekný Chinatown tu majú.

Do Dubaia odlietame kúsok po polnoci, takže máme pred sebou ešte celý jeden deň. Smer Sentosa, ostrov s umelo vybudovanými plážami, hromadou obchoďákov, vodným svetom, zábavným parkom, golfovým ihriskom, no proste magnet na turistov. A najjužnejší bod kontinentálnej Ázie (trochu oxymoron, keďže Singapore je ostrov, Sentosa je ostrov a samotná tabuľa je na ďalšom ostrove v Sentose). Skúsili sme pláže, ale ako Horná Streda pri Piešťanoch má lepší piesok aj vodu. Dlho sme sa nezdržali. Za $23 sme si kúpili vstup na výhliadku Marina Bay Sands, nádherného hotela v tvare loďe.


Sentosa   |   “Najjužnejší bod”

S blížiacou sa nocou sa blížime naspäť k nášmu hotelu, kde máme uloženú batožinu. Trochu nás po vystúpení z metra prekvapil počet Indov v uliciach. Akože nechutne veľa ľudí. Zrovna sme trafili nejaký indický sviatok. Zakotvili sme teda v indickej reštaurácii, dali si trochu miestnej kuchyne, zobrali batožinu a dovi dopo na letisko.

Singapore know-how

  • Smrť – odhliadnúc od toho, že singapúrska MHDčka má skratku SMRT, pomaly na každom kroku dávajú jasne najavo, čo všetko je zakázané (skoro všetko) a aký je za to trest. Tak napr. za pašovanie drog je smrť. Ani sa s vami nebudú baviť. Za nespláchnutie záchodu minimálne $500. Žuvačky si radšej nechajte doma. Jedlo a pitie v metre? Ne-e.
  • Pláže – nie, proste nie. Kvôli piesku choďte do inej krajiny.
  • MHD – niektoré linky metra sa ešte stavajú, každopádne pokryté majú viacmenej celé mesto. Cena lístka sa odvíja od počtu staníc, ale nás vždy vyšla okolo $2.


Trochu Indov na prechode   |   Umenie

Dubai

Na moje sklamanie opúšťame Singapore v staršej verzii Boeingu 🙁 A ani do Prahy nám nedostavili novší model. Ale aspoň posilnili zásoby alkoholu.

V Dubaii pristávame nadránom a máme celkovo 27 hodín medzi letmi. Blbé je, že aby vám batožinu poslali až do finálnej destinácie (Praha), prestup musí mať maximálne 24 hodín. Takže nám batožinu vyhodili v Dubaii.


Nielen Arabi si nás fotili, aj my sami sme sa fotili   |   Výhľad z Khalify

Ako sa ukázalo, 27 hodinový prestup je bohato veľa na celý Dubai. Komplet nafejkované mesto uprostred ničoho. Začali sme kúpaním na pláži pri Burj Al Arab, hotelu v tvare plachetnice. Zvyknutí na 32 stupňovú vodu, 26 stupňov vo vode a 28 mimo nej nás trochu prekvapilo. Moja predstava o púšti bola trochu teplejšia.


Zamýšľanie sa nad životom   |   Hudobné fontány, pecka

Výhliadku na najvyššiu budovu sveta, Burj Khalifu, máme rezervovanú na tretiu poobede, takže pár hodín ešte trávime v Dubai Malle, najväčšom obchodnom centre na svete, čo sa rozlohy týka. Kávička, písanie Flákača a flákanie. Z Khalify je krásny výhľad na… púšť a rozostavané mesto. Ako zážitok môže byť, ale do Dubaia sa najbližšie pozrem asi tak o 30 rokov, keď už bude konečne možno aj dostavaný. Alebo skrachovaný.


Burj Khalifa   |   Život v oblakoch

Pred odletom si ešte doprajeme plnohodnotný spánok na hoteli, kde si týpek cez noc nechal všetky naše pasy. To aby sa nám lepšie spalo. Dubai opúšťame ráno, do o 30 stupňov chladnejšej Prahy je to 6 hodín a niekoľko gin tonicov. Raňajky víťazov.

Dubai know-how

  • Mesto – taká polovica mesta je stále rozostavaná. Nechápem, kto a prečo tu stále stavia a kto tu hlavne chce potom bývať. Je vidieť, že peňazí tu je nechutne veľa, ktovie ako dlho im to vydrží. Ale viem si predstaviť niekoľko dekád v budúcnosti, že Dubai bude najmodernejšie mesto na svete.
  • Ženy v plavkách – keď sme boli na pláži pri Al Arabe, prišlo podozrivo veľa arabov, ktorí sa akoby fotili s Al Arabom, ale proste si chceli odfotiť naše slečny v plavkách. Zo začiatku sa snažili to zakryť, že naozaj fotia Al Arab, ale neskôr už proste len fotili holky.
  • Victoria’s Secret – vedeli ste, že ako chlap nemôžete ísť do kabínok Victoria’s Secret? Ako potom máme hodnotiť tu krásu?


Určite prirodzený rast   |   Zevlenie na Sentose


Naše fotogenické maličkosti


Universal Studios, ale nešli sme dnu   |   Káva na nás nemala moc účinok


Nočný Singapore


Denný Singapore   |   Trochu tankerov


Nepripomína vám to AT-AT?   |   Umenie #2

23.11.2015

Langkawi

Ko Lipe opúštame ako správni imigranti – cez imigračné. Zoberú vám pas a vy dúfate, že na lodi vám ho znovu vrátia. Vrátili. Na Langkawi sme sa, ako obvykle prvýkrát v novej destinácii, nechali osrať na taxíku, namiesto 30-40 MYR nás to stálo 80 MYR (a ešte sme mu dobráci nechali 100 MYR). Orientačne 2 EUR = 10 MYR = 50 CZK. “Vilu” sme mali booknutú cez villas.com, takže nijaké problémy sme neočakávali, ale keď sme vystúpili z taxíku a zbadali garáž, v akej sme mali spať, moc nám do smiechu nebolo. Telefón zo začiatku nikto nedvíhal a keď už týpek nakoniec prišiel, tak sme zistili, že “vila” vôbec nie je uprataná a že sa máme vrátiť o 3 hodiny. Po celkom hnusnom obede, aby sme skrátili čakanie na izbu, sa slečny rozhodli, že proste nájdu iné ubytovanie a tak bývame cez ulicu v 2+2+2+4 izbách. S bazénom a priamo na pláži. A wifinkou. A dúfam, že si vyhádam, že storno poplatok proste platiť nebudem.


Opäť ďalší pekný západ slnka   |   Hollywood-style názov

Zvyšok hektického dňa sa nikomu nič moc robiť nechcelo, takže sme vbehli do prvého obchoďáku neďaleko a ocitli sa v cenovom raji. Alkohol tak za polovicu ako u nás. Takže prvá noc bola slovenská, pilo sa.

Po nie úplne plnohodnotnom spánku sme však naplno rozbehli spoznávanie Langkawi. Taxíkom, tentoraz za fixné, menšie ceny sme sa vydali k lanovke, ktorá nás vyviezla na vrchol druhej najvyššej hory s nádherným výhľadom na Langkawi a okolité ostrovy. A s mostom, ktorého jediná funkcia je prilákať turistov a vyhrávať architektonické ocenenia. Z jedného vrcholu na druhý. Tak ako tak, mali sme zamračené, takže moc krásny výhľad sme si neužili.


Najstrmšia lanovka na svete   |   Architektonický skvost

Nasledovala jazda na slonovi, ale bohužiaľ mali len najkratšiu trasu dostupnú (50 MYR na 5 minút), lebo sa minulý rok presťahovali a prerábajú celý areál. V rámci vstupného bolo aj jedlo pre slona, ktorého sme na konci jazdý mohli nakŕmiť.


Sloník

Avšak vrchol dňa bolo aj tak kúpanie nad a pod vodopádom Seven Wells. Sladká voda, krásnych 28 stupňov, prírodné tobogány, no na parádu. Takú parádu, že ani neviem ako rýchlo celý deň ubehol.


Vodopád a zevlenie nad ním


Prírodné tobogány a zevlenie pod vodopádom

V blízkej vzdialenosti od nášho ubytovania nič prírodné už nebolo, takže tretí, a posledný, celý deň sme sa venovali aktivitám športovým. Na začiatok sme si dali dve desaťminútovky na miestnej motokárovej dráhe (37 MYR za 10 minút), nasledoval obed v bazéne, po ktorom sme pokračovali pol hodinou na vodnom skútri. Motokáry mega, vonkajší, asi kilometer dlhý okruh, na dráhe sme boli sami, takže nahánačky a predbiehačky boli. Skútre ešte väčšia parádička. V 80km/h na miernych vlnách, vietor vo vlasoch, strach v očiach, adrenalín vysoko. Odporúčam veľmi. Za 120 MYR.


Obed v bazéniku, aka pivo   |   Jašenie sa na skútroch

Deň, keďže posledný, sme zakončili nakupovaním suvenírov a hovadín a míňaním posledných peňazí. Ráno o 9 letíme do Singapúru.

Langkawi know-how

  • Ostrov – nielenže je Langkawi dosť veľké na to, aby malo vlastné medzinárodné letisko, ono to je vlastne zoskupenie ostrovov. Tak ľahko ho celý neprejdete.
  • Taxi – kúsok od nás, ako sme bývali je miestna taxi služba s fixnými cenami, ktoré sú dosť prijateľné. Napr. k vodopádom vzdialeným 20 km je to pre skupinu 10 ľudí za 50 MYR. Príp. keď chcete ísť len kúsok, tak sa vám može stať, že na otázku “How much?” dostanete odpoveď “I don’t know” 😀 to potom dajte, koľko uznáte za vhodné.
  • Opice – tých sme stretli pomerne veľa. Len tak voľne na ceste, popri ceste, otvárajúc si svoje Mountain Dew. Ale nič nám teda neukradli.


Opica s Mountain Dew, fľašku síce otvorí, ale namieto napitia sa si ju vyleje na zem a líže. Zatiaľ by sme vojnu s opicami vyhrali.

  • Ceny – Langkawi je bezcolná zóna a na cenách je to fakt veľmi poznať. Obzvlášť na cenách alkoholu, ktoré sú kľudne o polovicu nižšie ako u nás.
  • Medúza – rada do života, ak začne pršať a je moc teplá voda, nebuďte v mori. Traja z nás to schytali od medúzky. Za 1-2 dni to pichanie ale prejde samo. Ináč podľa domácich piesok a moč naozaj pomáha.


Poobedná pauzička tigrice Zana   |   Nejaké to pozadie

  • Pochutinka – kokosová zmrzlina, v polke kokosu so stenami z čerstvého kokosu a k tomu kokosové mlieko, sladké fazule a kukurica. Vynikajúca vec.
  • Pláže – aspoň tá, kde sme boli my (južne od letiska) bola nič moc. Síce dlhá, super piesok, ale voda bola špinavá, že si ani na nohy nebolo vidieť. Ale na vyjašenie sa na skútroch je výborná. A teplota vody nádherných 32 stupňov. To už aj náš bazén mal “len” 31 stupňov.


Nejaké tie pozadia   |   Nádherný výhľad

18.11.2015

Ko Lipe

Ko Phi Phi opúšťame ráno o 9 s plánovaným príchodom o 15. Najskôr je to hodina rýchloloďou na Ko Lantu, odtiaľ 5 hodín na Ko Lipe obyčajnou utečeneckou loďou, s niekoľkými zastávkami. Alebo to sme si aspoň mysleli. Vo výsledku sme išli nie 5 ale 6 a pol hodiny a ešte k tomu od polky cesty prestala fungovať elektrika a tým pádom aj klíma, takže v uzavretej lodi bolo krásnych 35 stupňov celzia. Proste 3 hodiny v pekle, kompletne mokrí celú dobu. A aby toho nebolo málo, s istou pravideľnosťou sme boli omámovaní voňou benzínu. Jediné pozitivum bolo v polke cesty, keď sme mali zastávku na pevnine, kde dovnútra nabehla hromada predavačov a také dobré kuracie stripsy som veru ešte nemal.


Náš rezort aj s plážou

Na Ko Lipe sme teda prišli s 1 a pol hodinovým meškaním. Prístav je v strede zátoky, takže na našu pláž nás zobrala loďka. Bývame priamo na pláži v chatkách, ktoré vyzerajú dosť autenticky, až do momentu, kým sa chcete vybaliť. Zistíte, že vlastne nie je kde. Ale keďže väčšinu času sme v nich aj tak neboli, nejako sme to prežili.


Naše chatky

Ko Lipe know-how

Toto bude stručný príspevok, však tu dokopy nič nie je.

  • Ostrov – ostrov je to vskutku malý, takže dva celé dni je možno aj veľa. Za deň sa dá celý prejsť.
  • Taxi – fixná cena 50 THB na osobu, hocikam na ostrove. Majú tu fajnové motorky s bočnou kabínkou pre 3-4 ľudí. Skoro ako nacisti v Indiana Jonesovi.


Synchronizované fotenie

  • Zverinec – stretli sme tu naozaj pekných papagájov, ale domáce, nie voľne v prírode. Mimo nich je tu hrozne veľa psov, ktoré celý deň len spia (uprostred ulice) a mačiek tu tiež nie je najmenej. Ťažko povedať, či ich majú na jedenie, alebo len tak.


Papoušci

Poučený z minulosti, pred cestou som si kúpil vodotesný obal na iPhone. Čo myslíte, prečo píšem túto vetu? Už len čakám na Singapore, aby som mohol navštíviť Apple Store. A pevne dúfam, že iPhone 7 už bude naozaj vodotesný. A schytala to aj GoPro kamerka, našli sme len držiak na ňu. A moje plavky. No, na to ako je Ko Lipe malé je vo výsledku najdrahšie.


Pohľad z našej pláže


Skupinovka, nejaká tá práca v pyžame a kto by to nepoznal, tak Bratislavský hrad

15.11.2015

Ko Phi Phi

Z DiCapriovho filmu znelo Ko Phi Phi ako raj na Zemi, niekoľko rokov neskôr je z neho turistická destinácia.


Narvať 16 ľudí do malej dodávky? Bez problémov

Na Ko Phi Phi priplávavame akurát pri západe slnka, takže pohľad je to vskutku pekný. Už z diaľky vidno hromadu lodičiek, ktoré určite poznáte z marketingových fotiek z Thajska. Ostatne, veľa tých fotiek je fotených práve na Ko Phi Phi. Zvyknutí na kľud z Ko Tao sa nám po zaplatení ostrovnej dane 20 THB naskytá trochu iný pohľad – turisticky rozvinutá destinácia s hromadou obchodov, reštaurácii a barov. Skoro ako Ibiza.


Krásny západ slnka   |   Typické thajské loďky

Ubytovali sme sa, rovno aj vybavili cestu na Ko Lipe o dva dni a vyrážame do ulíc. Večera ako obvykle výborná (rezancové polievky proste vedia robiť hocikde) a s nulovým plánom sme nakoniec skončili na jednej veľkej párty v Dojo a Stockholm baroch. Ľudia sa tu vedia zabávať. A praktická vec, čo by mohli zaviesť aj u nás, drinky podávajú v litrových kýblikoch so slamkami.


Ešte nejaké to zapadanie

Po prebdenej noci máme vybavenú taxi loďku na 4 hodiny, ktorá nás prevezie na menší z dvoch Ko Phi Phi ostrovov, Ko Phi Phi Ley. Na ňom sa mimo iné nachádza Maya Bay, známa pláž z filmu The Beach. Pri väčšej skupine sa oplatí zobrať taxi loďku, než platiť spoločnú tour. Nás celý taxík na 4 hodiny vyšiel 3500 THB, vrátane vody a ananásu a sami sme si určili koľko kde strávime času.


Náš taxík   |   Náš taxikár

Ko Phi Phi know-how

  • Pivo – asi som to ešte nespomenul – majú tu dobré pivo. Volá sa Chang, je drahšie ako u nás (50+THB v obchode, 80+THB v reštaurácii), v 620ml fľašiach, ale ležák je to vskutku dobrý. Palec hore.
  • Chili – v jednom podniku som objavil ešte lepšiu vec ako nadrobno sekané sušené chili – na kolieska nakrájané chili papričky v niečom ako sójovom náleve. Krásne to štípe a ešte to aj dobre dochucuje jedlo.


Skupinovky po prvé

  • Párty – ak plánujete ísť na Ko Phi Phi kvôli kľudu, ste na zlom ostrove. Ale ak ste si prišli užívať nočný život, ste tu správne. Je tu hádam viacej turistov ako domácich.
  • WiFi – majú tu prekvapivo rýchly internet, miestami išiel aj 20Mbit/10Mbit. Takže na nejaké to digitálne nomádstvo by Phi Phi mohlo celkom postačovať.
  • Nosiči batožiny – lenivší ľudia (ako sme napr. my) si môžu za 50THB/batožinu prenajať týpka, ktorý vám ju hocikam prinesie. Majú také fajnové káričky a vždy keď im niekto zavadzia, tak kričia “Phi Phi”.


Uvítanie   |   Imigranti v Thajsku

  • Pláž – počas prílivu môže byť, počas odlivu je to hrozná smradlavá diera. A ešte k tomu nie je neobvyklé nachádzať rozbité sklo na pláži. To nechcete.
  • The Beach – tak tá je úplne prefláknutá. Turistov ako mravcov na pláži, lodí v zátoke, že ani peknú fotku nespravíte a ešte aj poplatok 400 THB za vstup na ňu. Takže tú sme vynechali. 


The Beach   |   “Krásny” pohľad na odliv

Dnes len takto kratšie, však sme tu boli len dve noci. Ráno odchádzame na zatiaľ najmenší ostrov Ko Lipe.


Hlavne teda nekrmiť opice


Opäť ten západ   |   Ko Phi Phi Ley


Skupinovky po druhé


Skupinovky po tretie, nemožno však povedať, že úspešné


Skupinovky po štvrté


Keď už sme sa vrátili z The Beach, tak sme si The Beach aj pozreli   |   Neslušní chlapci

13.11.2015

Ko Tao

Bangkok opúšťame o krásnej siedmej hodine rannej, čo prakticky znamená, že sme sa nevyspali. Na Ko Tao sa dostávame o 15 poobede, po hodinovom lete, 1.5 hodine v autobuse a 4 hodinách na lodi. To s vašim žalúdkom celkom zamáva.


Synchronizované užívanie si

Bývame v nádhernej vile, s výhľadom, na ktorý si viem predstaviť pozerať sa do konca života. Za 15 eur / noc / osobu máme k dispozícii tri izby, každú s vlastnou kúpeľkou, obrovskú obývačku s kuchyňou, terasu a dva bazény. A ešte domácu, ktorá nám každý deň upratuje a holku z Fínska, customer managerku, ktorej stačí zavolať a vybaví čokoľvek potrebujeme. Veľmi rýchlo sa na takýto luxus zvyká.


Výhľad z terasy

Ko Tao je pomerne malý, hornatý ostrov, na dĺžku možno 10 kilometrov. Jazdí sa tu buď na motorke alebo na Toyote Hilux. Prišlo mi, že nič iné by tu ani nemalo šancu. Super ale je, že na Hilux sa v kľude zmestíme všetci desiati (bez batožiny), takže nám stačí zavolať jeden taxík ak niekam potrebujeme ísť.


Taxi na korbe   |   Krásy Thajska

Ko Tao know-how

  • Repelenty – ťažko povedať, či je to výsada Ko Tao, ale vôbec ma neštípu komáre. Už som dokonca aj prestal používať repelent, lebo ho ani nepotrebujem. A smrdí ako chlast.
  • Našinci – mám pocit, že hocikam, kam cestujem, vždy stretnem Čecha alebo Slováka. Samozrejme aj na Ko Tao sme ich pár stretli. Ale poteší to, pokecáte si, vymeníte tipy a každý si pokračujete opäť svojou cestou.
  • Medziostrovné presuny – vôbec sa neoplatí kupovať lístky cez internet. V Thajsku operuje niekoľko lodných spoločností, ktoré dennodenne chodia z ostrova na ostrov, takže naozaj stačí len prísť pol hodinu pred odchodom, kúpiť si lístok a nastúpiť. Dokonca majú aj zabezpečenú dopravu po pevnine, takže ak pôjdete napr. z Ko Tao na Ko Phi Phi ako my, kúpite si jeden lístok a v cene je loď z Ko Taa, bus cez pevninu a loď na Ko Phi Phi. Praktické.


Selfiečka

  • Jedlo – to, že streetfood je všade v Ázii super už sme si povedali. Ale ďalšiu vychytávku, ktorú som objavil je, že aj keď si objednávate stále to isté jedlo (rezancovú hovädziu polievku v mojom prípade), v každom podniku chutí ináč. Viacmenej nekonečná studnica nových chutí.
  • Potápanie – ak náhodou pôjdete na Ko Tao, bežte na celodennú plavbu loďou okolo ostrova (750 THB + 100 THB poplatok za vstup do národného parku). Zastaví v každej peknej zátoke, kde sa dá dobre potápať. Takto sme videli nádherné korále a dokonca som si aj zaplával s korytnačkou 🙂


Celodenný výlet a potápanie

  • Cestovanie v skupine – odhliadnúc od organizovania a dohadovania, čo sa bude robiť, najväčšia príťaž cestovania v skupine väčšej ako 1 je keď nastane problém. A on nastal. Z Ko Taa ochádzajú ráno dve lode, o 6:00 a 6:30. Naša bola skoršia, ale nedopatrením sme mali taxík objednaný na neskoršiu. Takže keď sme prišli do prístavu, naša loď už bola preč. Cestovať sám, proste kúpim lístok na neskoršiu a nasadnem na ňu. Pri cestovaní v skupine je postup úplne presne taký istý, ale nezaobíde sa to bez poznámok a stresu. A kto má náladu počúvať niečo také hneď po ránu? Not this guy.



Kompletka

Skúter

Moja nová láska. Za 200 THB na deň sme si požičali skútrik aby sme mohli prejsť celý ostrov. V požičovni po nás chceli len pas ako zálohu, Vodičák nikoho nezaujímal. Prilbu tu nikto nenosí a mám pocit, že v požičovni aj keby chceme, tak žiadne nemajú. A určite chcete kolesá s drapákmi, ináč sa na mnohé miesta dostanete s problémami.


Skútrový gang

Ak máte radi jazdenie, minimálne Ko Tao je úplne super na vybláznenie. Stačí ísť trochu ďalej od civilizácie a cesta sa zmení na hlinenú. Až by vás prekvapilo ako živý je taký najslabší skúter, úplna radosť lietať džunglou.

Najväčšia výhoda je samozrejme, že sa dostanete veľmi rýchlo hocikam na ostrove. Mimo jednej pláže sa nám tak podarilo prejsť všetky ostatné a dostať sa na dve super výhliadky na vrcholku hôr.


Pre väčšinu ľudí je cena 200 THB konečná, lebo nádrž býva tak do polky pri požičaní, čo by malo na bežné vozenie stačiť, my sme sa ale bežne nevozili, takže za 100 THB sme ešte dotankovali. A keby neprší a nemajú popri cestách járky, tak som ani nemusel doplácať 1000 THB pokutu za nejaké tie škrabance. Možno bol skútrik až moc živý.

Ko Tao (bohužiaľ) opúšťame, o pol hodinu neskôr a 1300 THB ľahší ako sme plánovali, smer Ko Phi Phi – kedysi DiCapriov raj na Zemi.


Není nám tu zle


Možno aj nejaké video bude z výletu



Zas si niekto zanadával


Krásy Thajska #2

9.11.2015

Bangkok

To mi ta angličtina dlho nevydržala, že?

Všetky skupinové výlety sa začínajú už po ceste do destinácie a nebolo tomu ináč ani teraz. Do Dubaia sme leteli v krásnom novom Boeingu 777-300ER a keďže som letenky kupoval ďaleko v minulosti, podarilo sa nám obsadiť miesta úplne na chvoste lietadla, kde je konfigurácia sedačiek 2-4-2, namiesto 3-4-3 ako vo zvyšku lietadla. Takže naozaj pohodička. A mali sme hneď za sebou bar, kde sa nám počas 6 hodinového letu podarilo vypiť všetok gin, tonic a bacardi. Asi nie sú zásobovaní na slovenských turistov.


Museli z nás mať radosť

V Dubaii sme mali relatívne krátky prestup a väčšina z nás pokračovala o 2 hodiny do Bangkoku, tentoraz na palube najväcšieho dopravného lietadla na svete, Airbusu A380. Som rád, že naspäť letíme opäť Boeingom, sú modernejšie a pohodlnšie. Ale ako zážitok bola A380 dobrá. Zvyšok tlupy sa k nám pripojil o 12 hodín neskôr.

Menová vsuvka – ceny budem písať v thajských bahtoch. 100 bahtov (THB) je 70 Kč alebo 2,5 EUR.

Do Bangkoku prilietame okolo obeda a náznaky nechutného tepla pociťujeme už pri výstupe z lietadla. To pravé peklo nás ale prefackalo hneď ako sme vyšli z klimatizovaného terminálu. Nonstop potenie included. Neznalí zjednávania sme si zobrali mikrobus na ubytko (cez AirBnb) za 1300 THB. Teraz už vieme, že na 800-900 by sme to ukecali.


Hurá ubytovať sa…  |   …a hľadanie kľúča

Bangkok know-how

Ťažko písať poznatky z inej kultúry formou odstavcov, takže ako obvykle, know-how bude v odrážkach.

  • Doprava – neviem ako mi to mohlo újsť, ale v Thajsku sa jazdí vľavo. Čo sa človek nedozvie, keď vytiahne päty z domu. Mimo semaforov tu dopravné značenie nič neznamená. Na trojprúdovke nájdete aspoň štyri pruhy, blinkre sú zbytočnosť, jazdí sa tu, ako vám práve vyhovuje. No napriek tomu tu nikto na nikoho netrúbi, všetci počítajú s touto formou dopravy. Len ma mrzí, že sme si nepožičali auto, toto by ma určite bavilo.
  • MHD – Bangkok síce má metro, ale len jednu linku. A ňou sa nedostanete ani do centra. Na to slúži BTS Skytrain, viacmenej metro, ale nad zemou. BTS má dve linky, ktoré sa pretínajú v jednom bode (Central station), z ktorého idú na všetky svetové strany a prakticky sú číslované podľa svetovej strany a poradia od centrálnej stanice. Takže veľmi ľahko zistíte, kde sa nachádzate vzhľadom na centrum. Platí sa za počet prejdených staníc, začínajúc na 16 THB. Za 6 staníc to bolo tuším 34 THB.


Dosť dobrá zábavka

  • Taxi – asi najpraktickejší spôsob dopravy na dlhšie trasy. Určite sa v hociktorú hodinu, na hociktorom mieste mesta nachádza vo vašej blízkosti aspoň jeden taxík. Vodiči sa vám budú snažiť vnútiť odvoz za vopred dohodnutú cenu, ale vždy by to bolo drahšie, ako keby platíte klasicky cez taximeter. Takže ani nemá význam zjednávať cenu. Ceny sú jednotné pre všetky taxíky. Nástupná je 35 THB, za kilometer, resp. minútu čakania sú 2 THB. Naozaj lacná doprava.
  • Tuk-tuk – na rozdiel od taxíkov, trojkolky sa oplatia na krátke vzdialenosti. Ako sme zistili, cenu treba vyjednať hneď na začiatku a ani ich moc nezaujíma kam idete. Niekedy je to celkom zážitok, na trojkolke pomedzi hustú dopravu.


Rally v tuk-tukoch

  • Jedlo – ázijská kuchyňa je proste vynikajúca. Podobne ako v Seoule, aj v Bangkoku je streetfood veľmi rozšírený. Ale hlavne, pikantné jedlo je naozaj pikantné. Keď nič iné, kvôli jedlu sa oplatí navštíviť juhovýchodnú Áziu.
  • Ovocie – tropická krajina, tropické ovocie. Čerstvé, exotické, chutné, vždy po ruke.


Nejaké to streetfood…


…aj kúsok pred popravou

  • Mesto – podľa toho, kde sa nachádzate zažijete buď krásné, moderné mesto, s obchodmi západných značiek, alebo mesto na pohľad zanedbané, staré. Nič medzi tu asi nie je. Ale práve v tej druhej časti sú najlepšie streetfoody a celková atmosféra mesta. Každopádne, je jedno kde ste, určite vás zarazí celkom odporný smrad. Bangkok proste celý smrdí. Ale nič na čo by sa nedalo za pár dní zvyknúť. Napriek smradu je to však relatívne čisté mesto.


Centrum Bangkoku

  • SIM karta – Happy Tourist SIM, operátor dtac, na 14 dní, 4GB, 100 minút, 600 THB. Kúpiť sa dá priamo na letisku, s pokrytím som zatiaľ nemal problém.
  • Ladyboys – samozrejme, že sme išli pozrieť do Soi Cowboy štvrte. Ulica, ktorá sa vzhľadom na svoje vysvietenie a zameranie môže kľudne volať Red Light District, je lákadlom nejedného západného turistu. Vo väčšine klubov sa neplatí za vstup, takže za striptíz platíte len asi dvojnásobnou cenou alkoholu. No a potom je tu na konci ulice jedna špecialitka – ladyboys-only klub. Po jeho návšteve sa cítim trochu dotknutý, doslova. A smutné je, že sú krajší ako väčšina normálnych žien.

Toľko skromne z Bangkoku, taká medzizastávka a spoznanie thajskej kultúry, ale náš cieľ sú aj tak ostrovy. Porúčam sa, o pár dní sa hádam ozvem z Ko Taa.


Soi Cowboy   |   Selfie s mestom a miestnymi


Jedna selfie nikdy nestačí


Fajnovú hru sme vymysleli. Vždy keď sa povie jedna konkrétna nadávka, šup ho 10 klikov. Je jedno, kde momentálne sme


Miestny zverinec


Asi nič, čo by ste potrebovali vidieť, ale keď už je to odfotené…


Majsterská elektrikárska práca   |   Nejaký ten chrám

6.11.2015

New experience


Our plane, Boeing 777-300ER

Finally, summer is over and I’m starting to travel seriously again. I always wanted to write this blog in english, so I finally decided to actually write in english. We’ll see how it goes.

Anyways, we started planning this trip years ago. Maybe even at high school. We always wanted to go to Thailand as a group of friends, have a good time, attend parties and all the silly things we were thinking about at that time. This spring we revisited the idea and started to seriously think about it. And by the end of the March, we bought tickets. For real. It was 7 of us, but by the end of summer, we (I) persuaded 4 more people and 1 cancelled the ticket. And that was it – trip to South Asia, in a group of ten people.

I love solo traveling. I kind of like traveling in small group (from time to time), but traveling in this large groups? This might be the first and the last time.

My experience of wanting to go somewhere as a group is, that what you won’t do, nobody will. So I’m basically buying all tickets, and accommodation, and communicating with all the people at those places… and it’s kind of tiring. That’s basically the main reason for not wanting to go to this kind of trip again, unless someone else will do all the hard work.

About the actual trip. We are flying from Prague to Bangkok and back from Singapore to Prague, with a 27 hours stopover in Dubai. From 6th to 24th November. The plan is to get from Bangkok to Singapore and visit at least 2 islands. We already booked flight from Bangkok to Ko Tao, and boat + bus from Ko Tao to Krabi, but nothing further. We might visit Malaysia (Langkawi or Kuala Lumpur) but we just don’t know yet. AirAsia has cheap flights even few days before flying, so we’ll figure it out on the way. Lean thinking 😉

Even though this is the longest trip I’m attending, I think I packed myself the least. Including notebook and 1l of slivovica (for healthy reasons of course), I’m still under 10kg. Lots of place for souvenirs and gifts 😉


Packed for 3 weeks

That’s all for now. Next post will be from Bangkok, I hope.

29.6.2015

Kulinárske vyžitie


Cliché

Sedíme v buse Student Agency na Schwechate vo Viedni, keď som sa dozvedel, že cesta trvá až dve a pol hodiny do Brna. Ideálny čas na zhrnutie výletu.

Pôvodne to mal byť príspevok čisto o jedle, ale ešte na pár zaujímavosti som si spomenul:

  • Semafory – červená na malých križovatkách a obzvlášť na rovnej ceste, kde je semafor len kvôli prechodu, moc neznamená. Taxíky na červenú chodia pravidelne, ostatné autá, ak nikde nikto, tiež.
  • Motorkári – ešte väčší flegmatici, 2 metre široká ulička plná ľudí nie je pre nich žiaden problém. Napriek tomu však chodcov nijak neohrozujú, ani nenáhlia, žiadne trúbenie (asi za celú návštevu som nepočul jediné auto/motorku zatrúbiť). Proste idú s davom a keď sa urobí štrbinka, poposunú sa dopredu.


Na kúpanie to veru nebolo   |   McDelivery, to som v Európe veru nevidel

  • Internet – určite som to už spomínal, ale on je taký dobrý, že to napíšem ešte raz. Olleh je asi najväčší kórejský operátor, signál ma viacmenej všade a po celom meste sú dostupné aj Olleh wi-fi, platené aj zadarmo. Ak máte SIM kartu od nich, automaticky máte aj prístup na platené wi-fi.
  • Automat na vodu – poznáte to, teplá a studená voda, väčšinou v kancli, sem tam v obchoďákoch. Tak tu ju majú tiež, ale namiesto plastových kelímkov majú papierové vrecúško. Dáva to zmysel, voda za takú krátku dobu nepresiakne a je z toho menej bordelu.

Teraz k tomu najpodstatnejšiemu z celého výletu a hlavnému dôvodu, prečo určite ešte chcem ísť do Kórei.


Pražský Orloj v Seoule   |   Look ma, no hands!

Jedlo

Raj pre foodistov a viacmenej pre hocikoho, kto má rád jedlo, aj keď nie vždy je jasné, čo vlastne jete, obzvlášť keď neviete kórejsky.

  • Štiplavosť – začnem od zložky, ktorá ovplyvňuje skoro každé jedlo. Keď sa v Kórei povie, že polievka bude štiplavá (Hot Beef Soup), tak si môžete byť istí, že možno budete mať problém ju dojesť. Štiplavosť je voči Európe o niekoľko levelov vyššie.
  • Polievky – keď som bol malý, prišlo mi divné, že Ázijčania jedia polievku paličkami. Ale pritom je to vec, ktorá mi bude najviac chýbať. Väčšinou nájdete v polievke nudle, väčšie kúsky zeleniny, mäso, proste tak, aby sa dala paličkami naozaj jesť. A zvyšok buď lyžicou, alebo vypijete, čo ale môže byť problém, lebo na stôl vám donesú ešte vriacu polievku v kamennej miske, ktorá si teplotu drží ešte veľmi dlho.


Na pravo možno pozorovať miláčika

  • Domáci miláčikovia – neviem si predstaviť jesť zlatého retrívera, ale ku psom chovaných špeciálne pre ich mäso si nejaký emotívny vzťah asi nevypestujete. Pripomína to hovädzie, ale zo začiatku len myšlienka na to, že jete psa vyvoláva divné stavy vo vás.
  • BBQ – kórejská kuchyňa, a obzvlášť barbeque, je robená tak, aby sa jedlo zdieľalo s každým pri stole. Takže nedostanete tanier s flákom mäsa, ale hromadu malých mištičiek s rôznou zeleninou a kimchi a surové mäso, ktoré si buď spravíte sami, alebo vám ho spraví obsluha priamo pred vami. Stoly majú v strede varnú plochu (plyn alebo rozžhavené uhlíky), kde si sledujete, čo sa s mäsom deje. Pekný pohľad 🙂


Barbeque…


…od nevidím…


…do nevidím.

  • Nožničky na mäso – výborná vec, mäso chytíte a nastriháte na malé kúsky, aby sa dalo jesť paličkami. Nožničky sú extrémne ostré, takže všetko je rýchle a praktické.
  • Paličky – neviem, či som si to len doteraz neuvedomil, ale v Kórei majú skoro výhradné kovové paličky, kdežto čo mi pamäť slúži, tak všade som doteraz jedol drevenými. A kovové sa sakra dobre držia a výborne sa s nimi manipuluje.
  • Obsluha – obsluha vás sama od seba obslúži len keď prídete do reštaurácie (a niekedy je aj to otázne), ináč musíte dať o sebe jasne vedieť. Ale minimálne v každej BBQ reštaurácii majú zvončeky na stole, takže si ju môžete hocikedy privolať.


Vždy keď si niečo objednáte, dostane túto vec, ktorá keď začne bzučať, máte si prísť pre objednávku   |   Stále menu

  • Platenie – ešte skôr, ako príde čokoľvek čo ste si objednali, príde účet. Vždy ho máte po ruke, keď si niečo doobjednáte, len ho prekryjú novým účtom. Platí sa pri východe, k stolu by za vami asi nikto neprišiel. Všetko majú optimalizované tak, aby obslúžili čo najviac ľudí. Platby kartou boli tuším výhradne na podpis, PIN som myslím nikde okrem bankomatu nezadával. A dýška tu nefungujú, platíte koľko vám povedia.
  • Bibimbap – ak nerátam BBQ, kde si v prípade potreby môžem objednať hory mäsa, čo neprebije žiadna pochúťka, tak bibimbap bolo asi najlepšie jedlo, aké sme mali. Veľká miska s ryžou, hromada malých s rôznou zeleninou a kimchi a mäso podľa výberu , ktoré určuje cenu (s tatarákom je to mega). Všetko to zmiešate spolu, pridáte množstvo pikantnej omáčky a výsledok je nebíčko v papuľke.


Bibimbap – tataráková delikatesa   |   Patbingsu – nasekaný ľad, mlieko a sladké fazuľky

  • Prejedanie – skoro nemožné. Predposledný večer sme išli na BBQ, po ceste domov som si dal na ulici nejakú drobnosť a potom sme išli ešte na druhú večeru, opäť plnohodnotné BBQ. A aj po tomto všetkom som nebol prejedený. Mäso a zeleninu asi automaticky premieňam na endorfíny.
  • Streetfood – na záver mi tu ostala moja obľúbená položka, jedlo z ulice. Cena tak ₩1000-5000, v ponuke mäso na paličke so zeleninou ale i bez, vajíčková placka na paličke, waffle, gulička z cesta plnená nudlami príp. orechami a medom, rybacie guličky, chobotnice na tisíc spôsobov, pikantná placka so zeleninou, párok v ceste a hromada ďalších vecí, ktoré som zabudol vyskúšať a pre ktoré sa budem musieť vrátiť.


Chobotnica s čímsi   |   Plný výber


Vajíčka na paličke   |   Smažená chobotnica


Ešte plnší výber

Výdaje a zhrnutie

Celkovo ma vyšla Kórea na niečo vyše ₩1.25 milióna (22 tisíc Kč, necelých 950 €), vrátane letenky. Opäť teda priemerne okolo 95 €/deň (nazvime to Janova konštanta, okej? Výsledná cena výletu proste vychádza ~(100 * počet dní) €). Napriek tomu, že jedlo je v Kórei pomerne lacné, bolo vo výdajoch najväčšou položkou (ale moc sa tomu nečudujem, keď už bola taká lacná letenka).

Cakom prásk som s výletom nadmieru spokojný. Jedlo v Kórei je proste božské a je to aj hlavný dôvod, prečo sa tam chcem určite vrátiť. Ďalším dôvodom sú ľudia. Veľmi milí, radi pomôžu a keď 24 rokov žijete na západe, zmena je viac než vítaná 😉


Vpravo vidieť, ako by sa správne malo servírovať bravčové plece


Vnútornosti s vnútornosťami   |   Totálne fajnové hovädzie

27.6.2015

Seoul – v meste palácov

Z Busanu do Seoulu sa vezieme najlepším pracoviskom na svete – tichým vlakom, ktorý miestami presahuje 300 km/h, pokrytý internetom a pravidelnou obsluhou s nápojmi, či snackmi. Ak náhodou v budúcnosti spoja Berlín a Seoul železnicou, budem pravidelne cestovať na pracovné cesty do Kórei.

Dnes to bude skôr foto report, lebo o pamiatkách sa mi moc nechce písať a jedlo si nechám až na ďalší príspevok. Ale pár poznámok sa nájde 😉

  • Metro – najväčšie na svete, pomerne high-tech, wi-fi a signál v mobile je samozrejmosť. Seoul je síce obrovský, ale dostať sa hocikam je bez problémov. V metre sa vám potom naskytne pohľad na mraky ľudí so sklonenou hlavou a zrakom upretým do telefónu. Ale ja tiež prechádzam Twitter/Facebook/RSS keď sa niekam presúvam.


Fakt veľké metro

  • Cestovné – môžete si kupovať lístky po jednom, ale oveľa jednoduchšie je si kúpiť za pár drobných nabíjateľnú kartu, ktorá platí na všetkú dopravu po celom Seoule. A keby sa vám karta nepáči, kúpiť sa dajú aj rôzne prívesky. Jedna cesta vychádza na ₩1200 (26 Kč, 1 EUR), prestup je za ₩200.


Vlaky metra sú naozaj dlhé a aj tak na niektorých linkách sú úplne preplnené   |   Technologičnosť sa nezaprie

  • Paláce – pár storočí dozadu dala dynastia Čoson postaviť “Five Grand Palaces”, jedny z hlavných pamiatok Seoulu. Všetky sme nenavštívili, predsa len sú si značne podobné, ale ako vyhrali sa na nich páni architekti.

  • Alkohol – veľmi populárne je tu Soju. Voltáž je od 14-45 % (podľa ochutenia), pije sa všade a vo veľkom. V obchode sa dá fľaša (375 ml) kúpiť od ₩1000 (22 Kč, 0.8 EUR), čo je asi aj dôvod, prečo ho toľko pijú. V 2002 bolo soju najviac predávaný alkohol na svete. Citrusové je naozaj chutné (ale má len 14 %), klasické, najpredávanejšie (20 %) chutí ako zriedená vodka s vodou – takže je nechutné 😀


Nekonečná podzemná ulička   |   Špeciálne prúdy pre autobusy


Pee-vo, pro-seem!

  • Etiketa – milé drobnosti

    • Peniaze – na znak úcty podávajú bankovky dvoma rukami. Pri malých transakciách, napr. keď si kupujete streetfood to ale striktne nedodržujú.
    • Alkohol – sami sebe si nenalievajú. Sledujú ostatných pri stole a keď niekto dopije, hneď mu dolejú. Pár krát som tiež videl, ako sa pri pití otočia chrbtom k tomu, kto im nalieval (ak je spoločensky vyššie postavený).
    • Pri nalievaní, alebo aj podávaní predmetu často pokladajú druhú ruku na predlaktie opačnej ruky.


Moderné umenie

  • Ubytovanie – bývame priamo pri jednom z palácov v hosteli, kde ale máme viacmenej malý byt. Izba, obývačka a krytá terasa. Dosť slušné ubytovanie. Ale to, ako umiestnili sprchu, to mi hlava nebere.


Náš bytík s nie úplne praktickou sprchou

  • Upozornenia – klasické európske pípanie či už pri cúvaní dodávky alebo keď sa zatvárajú dvere v metre je tu nahradené peknou melódiou. To vám ani na nervy nemôže ísť.
  • Angličtina – pri atrakciach a väčších obchodoch sme nemali problém, ale keď sme sa dostali do malých uličiek a lokálnych reštaurácii, sem tam sme sa dorozumievali rukami nohami. A najhoršie je, keď pred vás postavia menu v kórejčine. To sme potom len ukázali, že chceme prvé 3 položky a ani sa nesnažili zistiť čo si vlastne objednávame.


War Memorial of Korea

  • Nočný život – tak ako každé veľkomesto, aj Seoul v noci ožíva. Mladí sa zhromažďujú popri rieke, uličky s reštauráciami sú preplnené, Soju tečie prúdom, bannery oslepujú a streetfood sa dopredáva. Brno je super, ale takúto atmosféru nikdy mať nebude.


Nočný život a riečka stredom Seoulu

  • Mesto – moderné i tradičné, tiché aj rušné, čisté aj špinavé a po niekoľkých dňoch, za mňa aj bezpečné.


Bukchon Hanok Village – tradičná kórejská dedina


Moderná biznis štvrť Gangnam (doslova “Južne od rieky (Han)”)



N Seoul Tower   |   World Trace Center Seoul



Naše miestne sprievodkyne


Poctivá práca elektrikátrov   |   Čo by kameňom dohodiť

23.6.2015

Busan, alebo trochu iná kultúra


Najnočnejšia noc, fotené o 1 ráno severne od Novosibirsku

Najťažšia vec na cestovaní je nájsť si 2-3 hodiny na napísanie príspevku. Už včera to skoro vyšlo, ale šli sme na pivo. Pivo > blog. Tak to chodí.

Napriek tomu, že sme Rím opustili o 16 a v Seoule sme pristáli o 10 ráno ďalší deň, noc sme nezažili. Trasa letu išla skoro až k polárnemu kruhu a tak slnko nikdy poriadne nezapadlo.

Po pristátí sme si išli vyzdvihnúť SIM karty, ale jediné, čoho sme docielili, bolo, že sme prefutrovali letisko hore dole, lebo vždy keď sme sa niekoho opýtali na smer, tak ukázal trochu inam ako predchádzajúci. Nakoniec sme si predobjednané SIM karty vybrali v inej pobočke.

Seoul na teraz vynechávamé, a berieme vlak na opačnú stranu republiky, do druhého najväčšieho mesta, Busanu.


Nekonečný market   |   Jasne definované pravidlá

Kórea má krapet iné zvyklosti od nášho západného sveta, takže pekne v odrážkach, čo mi utkvelo v pamäti.

Kórejské poprvé

  • MERS – ako by som mohol nezačať tak (už ne)aktuálnou témou. V reále sa nie je čoho báť. Opatrenia sú viditeľné, ale maximálne na letiskách a vlakových staniciach, kde pri každom vstupe sú stánky s termálnymi kamerami a pozerajú, kto asi má zvýšenú teplotu. A tým to viacmenej hasne. Sem tam sa nájde plagát s hromadou kórejských znakov a nápisom MERS.


Tmavý kozel so škoricou, skoro som až rád, že v ČR sa nedá zohnať   |   Jediný Apple Store, na ktorý sme narazili

  • Vlaky – hneď niekoľko vecí sa mi zapáčilo.

    • Bezpečnostné videá – u nás jednak nič také nemáme, ale tu, ako sa na ázijskú krajinu patrí, bolo animované so zvieracími postavičkami. Zlaté.
    • Sprievodkyňa – vlaky sú povinne miestenkové. Sprievodkyňa (pekná, mladá Kórejka) len prechádza vlakom, a pokiaľ jej obsadené sedadlá sedia s rezerváciami, nikoho neotravuje. Ja som si omylom sadol inde ako som mal a tak si vypýtala lístok a slušne mi oznámila, že sedím blbo.
    • Internet – najlepšia vec na svete, wifi vo vlakoch a dokonca aj v tuneloch. Európa, prosím, ber si od Kórei príklad


Strážcovia Busanu

  • Ľudia – veľmi milí, ochotní. Jeden starší pán mi dokonca v metre uvoľnil miesto, aby som si sadol. Asi som vyzeral dosť zle. V metrách je prekvapivo málo eskalátorov, čo je možno dôvod, prečo sa priemerne dožívajú vyše 81 rokov. A vôbec, je naozaj pekné byť v krajine, kde všetci ostatní sú iní.
  • Peniaze – nikdy si neberiem miestnu hotovosť keď cestujem, vždy spolieham na možnosť platenia kartou a výber z miestneho bankomatu. V Incheone na letisku mi ale peniaze vybrať nešli. V Busane mi dovolil maximálne ₩100 000 (okolo 2200kč, 80eur). V Seoule už nebol žiaden problém. Väčšinou sa kartou platiť dá, ale street food a rýchle snacky, či vodu v supermarkete platiť kartou je zdĺhavé. Takže hotovosť sa každopádne hodí.


  • Obsluha – toto bol trochu oriešok. Sadli sme si v podniku a sedeli. Nikde nikto, obsluha stála vo dverách, sem tam na nás pozrela a nič. Tak sme si presadli bližšie k nim a … nič. Stále tam len tak stáli a žiadne obsluhovanie. Až hypnóza pomohla. Neskôr sme si vygooglili, že pokiaľ nedáte jasne vedieť, že niečo chcete, sami od seba neprídu. Hodí sa, ak chcete súkromie.
  • Internet – no shitting, internet je skoro všade dostupný. Vo vlaku, na ulici, v obchoďákoch a to najpodstatnejšie, v metre. A nielen v staniciach, v celom metre, plný telefónny signál a dostupná, fungujúca wifi. Praha, uč sa od majstrov.


Parížania by sa mali inšpirovať, namiesto likvidácie stačí jeden zákaz

  • Telefóny – rodná krajina velikánov ako Samsung a LG. Veľmi málo iPhonov som spozoroval a keď už, tak iba nové 6 a 6 Plus. Ináč všetko obrovské Androidy, 5 a viac palcov a úplne každý – starí, mladí, ženy i muži. A hneď ako vyšlo slnko som pochopil – oni ich používajú ako kryt pred slnkom. Praktické?
  • Zvyšok – žiadne odpadkové koše v meste. Neviem si to nijako vysvetliť. Možno na ulici nič nejedia, nepijú, nenosia? Na druhú stranu jedno obrovské pozitívum – školská rovnošata. Neverili by ste, ako dokážu byť Kórejky pekné v bielej košeli a tmavomodrej sukni.

Najbližšie sa ozvem zo Seoulu, v ktorom už nejakú hodinu užívame miestne pivká.


Smažená chobotnica, ktorú úplne neodporúčam



Najväčší obchoďák na svete   |   Grandma and Grandpa Trees


Selfie time!


WALL-E, si to ty?   |   Busanský Golden Gate


Treba vyčnievať


Miestne pochutiny


Štvrť Haeundau, kde sme bývali

20.6.2015

Na Ďaleký východ

kr
Počas tripu sa mi podarí prekonať pekný letecký miľník,
100 000 nalietaných kilometerov 🙂

Ďalšia pecka v podobe letenky Budapešť => Seoul => Viedeň (s prestupmi v Ríme) za 5200kč ma zastihla počas obeda. Alitalia opäť otvorila linku Rím <=> Seoul, preto také pekné uvádzacie ceny. Ešteže bola obsluha na obede natoľko pomalá, že som stihol brúzdať po internete, ináč by som asi práve sedel doma.

Asi o 15 minút po mne si letenku kúpili aj dvaja kamoši, ale už o pár tisíc korún drahšie. Takže s kúpou lacných leteniek naozaj netreba čakať. Brať hneď ako sa objavia, všetko ostatné sa dá doriešiť neskôr. Aj tak sú väčšinou na niekoľko mesiacov dopredu.

Vďaka tomu, že necestujem sám máme dokonca aj ako taký plán cesty 🙂 Rím ma vôbec neláka a tak 19 hodinový prestup (ak nerátam spánok) strávim prevažne na letisku (čas na blog a prácu). Po prílete na letisko Incheon ale nastupujeme rovno na vlak do druhého najväčšieho mesta Busan na juhu Kórei, ktoré sa pýši najkrajšími plážami v krajine. Škoda, že som nechal neoprén doma, voda má len 21 stupňov. V Busane pobudneme dva dni a zvyšných päť strávime v Seoule.

Vo Februári som v Dubline na hosteli spoznal jednu Juhokórejčanku, takže jeden zo seoulských dní budem mať aj sprievodcu po zákutiach druhej najväčsej metropolitnej oblasti na svete.

Si tak uvedomujem, ako píšem už po niekoľkýkrát takýto úvodný príspevok skôr, ako sa výlet vôbec začal, že vlastne ešte nemám o čom písať 😀 Tož sa porúčam a o pár dní sa opäť ozvem, hádam už aj s nejakou hodnotnou informáciou.

29.4.2015

Čo som sa naučil o Riu

Pôvodne som mal v pláne napísať príspevok Brazílske know-how, ale po prejdení turistickej časti São Paula a Rio de Janeira neviete o Brazílii o moc viac, ako keby ste tu vôbec neboli. Preto len takto lokálne.

brazil-1
Havaianas, dostupné v každej drogérii/lekárni

Havaianas

Skoro vždy, keď niekam letím, si neuvedomujem kam letím a nijak tomu neprispôsobujem oblečenie. A vždy ma to po prílete prekvapí. 100% ľudí tu nosí Havaianas nezávisle na počasí. A ja som si zbalil sedem ponožiek, pričom by mi stačili dvoje – jedny na prílet, druhé na odlet.

Havaianas sú veľmi praktické, ak trafíte svoju veľkosť. Mne sa to poradilo až na tretí krát. Najskôr som kúpil moc veľké z čoho som mal po prvom dni pľuzgiere a tak som proste chodil bosý. Potom som kúpil moc malé a bez pomoci rúk som sa do nich neobul. Do tretice sa mi to už podarilo a naša láska začala prekvitať. Nosiť ich môžete úplne všade – na hosteli, do mesta, na pláž, na túru či do reštaurácie. Videl som dokonca odvážlivcov, čo s nimi behali.

Čo ma privádza k počasiu. Na začiatku mi to horko naozaj vadilo, ale postupom času som si naň zvykol. Je úplne jedno aké je počasie, ak si oblečiete tričko, kraťase a Havaianas neurobíte zle. A ak máte Raid proti komárom (čo ja som nemal a aj tak vyzerám), spať sa dá vždy pri otvorenom okne. Sem tam spŕchne a to sa potom spí ako v raji. Aspoň teda na jeseň. V lete tu je ešte o 5-10 stupňov viacej a to neviem, či by som si zvykol.

brazil-1
Cyklochodníky, poprepletané celým mestom

Doprava

Za celú dobu v Brazílii som ani raz nepoužil miestnu MHD. V São Paule som chodil všade pešo, Rio má výborne vyriešené požičiavanie bicyklov a viacmenej všade sa dá na ňom dostať. Celkovo som nabicykloval vyše 80 kilometrov.

Čo som ale na autobusoch vypozoroval je, že nestoja na červenú. Bežné autá a taxíky zastavia, ale keď ide autobus a nikto práve nie je na prechode, tak proste prejde, červená nečervená. Možno takto bojujú proti meškaniu?

Ešte k nepoužívaniu MHD – pozdĺž pláží vedie trojprúdová cesta, ktorá je vždy počas víkendov a sviatkov zavretá pre autá. Počas môjho pobytu v Riu musel byť každý druhý deň sviatok, lebo skoro stále bola zavretá. Každopádne, výborná vec na korčuľovanie, bicyklovanie alebo len prechádzanie.

Bezpečnosť a platenie

Keď sa budete chystať do Brazílie, viacmenej všade vám budú hovoriť, že si treba dávať veľký pozor na cenné veci, nechodiť po zotmení sám a celkovo, že to nie je úplne bezpečná krajina. Za celý týždeň som nemal žiaden pocit nebezpečia. Turistické oblasti v Riu aj São Paule sú bezpečné ako hociaké iné európske veľkomesto. S blížiacimi sa olympijskými hrami v meste radikálne znížili kriminalitu a je to naozaj poznať. Takže stačí používať hlavu, neísť o polnoci do tmavej uličky a všetko bude v poriadku.

Keď som na letisku v São Paule narazil na bankomaty, ktoré nebrali VISA karty, prišlo mi to trochu divné. Ale ako som postupom času platieval kartou, často sa stalo, že mali dostupné vždy dva terminály. A často mi v jednom kartu nezobralo, ale v druhom už áno. Prípadne treba kartu vyskúšať niekoľkokrát a ono sa to poddá a platba prejde. Takže s platením kartou som v konečnom dôsledku nemal žiaden problém. Street food, trhy, kokosy, ovocie, džúsy a podobné plážové veci kartou samozrejme nezaplatíte, ale v obchodoch, reštauráciach to nebol problém.

Jediný “negatívny” zážitok pri platení som mal posledný deň, keď som na Copacabane kupoval suveníry a týpek vedľa si pravdepodobne všimol, že som mal ešte celkom veľa hotovosti a asi 50 metrov sa mi snažil niečo predať (asi drogy). Stačí si ho nevšímať a zachvíľu ho to prejde.


Pláže Ipanema a Leblon

Výletík sa skončil a na stenu mi pribudli dve nové bodky. Do São Paula ma viacmenej nič neťahá naspäť, ale do Ria sa určite chcem ešte vrátiť. Len tak nič nerobiť, každý deň jesť nejaké nové ovocie (majú tu toľko druhov ovocia, o akých ste v živote nepočuli), surfovať na vlnách. Super mesto.


Je na čase ísť pozrieť východnú Áziu

25.4.2015

Zázračné mesto II – po Kristovi

Dobicykloval som až pod Krista, kúpim lístok na zubačku a už som pri turnikete, keď mi slečna oznámila, že ja mám lístok až o dve hodiny. Už viem, prečo písali, aby som si ho kúpil na internete. Zašiel som teda na obed, pozrieť neďaleké námestie a keď som sa vrátil, stále ostávala hodina. Poslušne som si teda sadol a začal počítať ovečky.

Ak ma pamäť neklame, na trati sú vždy tri zubačky, ktoré pendlujú hore dole. Cestu hore si kupujete na konkrétny čas, na cestu dole musíte vystáť radu. Po 20 minútach, keď už sa ocitnete na vrchu, zistíte, že ešte máte pred sebou finálnych 223 schodov.

Našťastie som tu pomerne mimo sezóny, ale aj tak bolo hore dosť ľudí na to, aby som skončil aspoň na tucte cudzích fotkách. Fotkách ľudí, ktorí absolútne nevedia fotiť. Nie, počas dňa blesk telefónu naozaj nespraví rozdiel. Výhľad na mesto je úžasný, v diaľke vidieť štadión Maracanã či vyše 13 km dlhý, osem prúdový most Rio-Niterói. Porobil som teda pár fotiek, 1-2 selfies a šťastný prešťastný sa postavil do rady na zubačku.


Výhľad z Krista na južnú časť Ria

Na Riu, resp. južnej turistickej časti, sa mi veľmi páči, ako hornaté a zelené mesto to je. Nachádza sa tu niekoľko kopcov, pralesov či parkov. Je príjemné vidieť v meste toľko zelene. Jeden menej slnečný deň som obetoval práve návšteve parkov a botanickej záhrady. Ono vlastne slnečné dni v Riu som zažil len len prvé dva a posledný, zvyšok týždňa je pod mrakom. To mi ani neuveria, že som bol v trópoch, keď prídem biely ako obvykle.

V botanickej záhrade paradoxne neboli najlepšie kríky, stromy a kvety, ktoré som nikdy nevidel, ale hromada malých opičiek. Opičiek, ktoré vedú nekonečný boj s bambusovým stromom. Za pár minút, čo som sa po vzore National Geographic snažil spraviť dokonalú fotku opičky (neúspešne), dokázali polámať metre bambusu.

A ešte som aj zahliadol mladomanželov.

Obvykle cestujem kvantitatívne, tzn. maximálne 2-3 dni na jednom mieste a prejsť čo najviac destinácii. V Riu som celý týždeň, čo má jednu obrovskú výhodu. Stredu pršalo a ako je deň dlhý som nevytiahol päty z hostelu. Raňajky, práca, obed, seriály, pivko, čítanie Becoming Steve Jobs, ďalších pár piviek, už nie úplne sústredená práca a na záver Caipirinha. Za mňa dokonalý deň 😉

Kokosy na pláži

Asi najviac mi bude chýbať pláž. Všetko ostatné je nahraditeľné, ale možnosť si ísť ráno zaplávať do mora, alebo si len tak sadnúť do piesku s kokosom v ruke, to v Brne asi nedám. Možno na Kraváku.

Hostel Lisetonga sa nachádza 600 metrov od najbližšieho dodávateľa čerstvých kokosov, týpka, u ktorého som si kúpil celkovo 16 kokosov. Ďalšia vec, ktorá mi bude chýbať. Kúpiť si kokos a ísť sa prechádzať po pláži (to zo mňa robí perfektného partnera, nie? Prechádzky po pláži). A pekné ženy v plavkách samozrejme (to asi neguje moju perfektnosť).

Dnes to je taký kratší príspevok, vôbec sa mi nechce písať, takže aspoň pár fotiek.


Podoba, eh?


Vľavo vidieť štadión Maracanã, v diaľke most Rio-Niterói


Copacabana uzavretá pre dopravu


Večerná pláž


Domáce zvieratká na hosteli


Schody Selarón   |   V pozadí miestna katedrála


Pláž Ipanema