Na hostel v Tbilisi prichádzame okolo 1 ráno a slečna na recepcii už evidentne čakala len na nás. Ale sťažovať sa nemohla, písal som jej, že prídeme po polnoci. Obrovská výhoda mať lokálnu SIM kartu s mobilným internetom, hostel sme si rezervovali počas cesty do Tbilisi.
—
Počasie nás ráno naozaj nesklamalo, pršalo presne ako predpovedali. Hneď prvá naplánovana vec bola Mother of Georgia, Kartlis Deda, ale keby viem, že musíme vyšlapať hafo schodov, asi by sme sa na ňu pozreli zo spodu.
Mother of Georgia
Všehovšudy sa v Tbilisi nedá moc na čo pozerať, kostoly, uličky, muzeá a typické “atrakcie”, ktoré upodozrievam, že z celého sveta skutočne nikoho nezaujímajú. Zvolili sme cestu najkratšieho odporu a okolo 14 už sme nemali čo robiť. Vyhladnutí sme našli prvý podnik, ktorý bol otvorený. Veľmi priemerný, takže sme dojedli a presunuli sa do MacLaren’s na írsku kuchyňu a pitku.
Už tam sedíme istú dobu, keď si Johny odbehol a zachvílu vidím Facebook správu, že ostal vymknutý na ženskom záchode 😀 S čašníčkou a ďalšími troma zamestnancami sme ho asi 10 minút odtiaľ dostávali 😀
Gruzínske know-how
Úplne najhlavnejšia vec, pri cestovaní do Gruzínska – prechody pre chodcov tu neznamenajú absolútne nič. Nikto sám od seba nezastaví auto a keď vás náhodou uvidí, ako čakáte na prechode, radšej zatrúbi, aby si bol istý, že ho vidíte a neskočíte mu pod kolesá.
Cenu je dobré si vyjednať dopredu. V našom prípade to bola len cena taxíkov, ale počuli sme o prípadoch, kedy si cenu vyjednávali aj v podniku. Po anglicky tu väčšina ľudí nevie, ale rukami/nohami už sa nejako dorozumiete. Príp. vy po slovensky, oni po rusky.
Moja tradícia fotiť mačky všade. Vpravo je pes, ktorý nás hodnú chvíľu sprevádzal po Tbilisi
Mimo Tbilisi, kde funguje aj normálna MHD, je doprava v Gruzínsku založená na mikrobusoch. Chodia odvšadiaľ všade. V každom meste je 1-2 stanoviská odkiaľ odchádzajú medzimestské linky, po meste si proste zamávate a zastaví vám. Ťažko ale na pohľad povedať kam sa v rámci mesta dostanete a na internete som to nenašiel. V prípade medzimestských spojov sa pripravte na riadnu dávku adrenalínu, lebo šoféri jazdia ako šialení. Ale za výbornú cenu. Cesta z Batumi do Tbilisi, okolo 370km, nás vyšla na 20 GEL (8,5 EUR).
Gruzínsky Orloj, zrovna sme trafili čas, keď to spievalo
Na záver ešte jeden poznatok – Gruzínsko je asi silno veriaca krajina, bo vždy keď Gruzínec prešiel okolo kostola, dva krát sa prežehnal. Či na ulici, alebo na ceste v mikrobuse, ruka mu lietala na všetky smery. Čo by tak robil, keby chodíme stále dokolečka okolo jedného kostola?
A už naozaj posledný poznatok – citrónové chacha. To je to, čo chcete piť, keď Gruzínsko navštívite. Chacha sa dá popísať ako hroznová vodka, ale samotné je to také nijaké. Ale citrónová verzia je naozaj chutná, možno až nebezpečne. Treba skúsiť (a neprehnať to po ceste na letisko) 😉
Miestny “tuning”
Fajnový obed a naša veľkoizba v Tbilisi