Azadi Tower

Tak na záver, týždeň po výlete, ešte zopár dropbností

• Ceny – Vo všeobecnosti je všetko v Teheráne lacné, takže na samotný život moc neminiete. Ceny síce sú v desiatkach tisícoch, ale napr. keď niečo stojí 200 000 rialov, predavač vám povie, že to stojí 20 000 rialov, príp. dokonca, že to stojí 20. Ako by boli pripravení na škrtnutie štyroch núl. Zo začiatku mi to robilo problém, povedali mi 20, vytiahnem 20 000 a chvíľu sa na seba pozeráme, či to myslím vážne.
• Rok – Iránčania stále fičia na perzskom kalendáre, takže sa píše rok 1394. Hádam, že o 6 rokov bude celkom veľká párty.
• Metro – na prestupných staniciach, kde sa krížili linky metra, bolo tak narvané, že ľudia z metra doslova vypadávali. A následne sa noví narvali naspäť, príp. im týpek (zamestnanec metra?) pomohol narvať sa dovnútra.
• Jedlo – nezávisle na jedle, vždy mi dali len vidličku a lyžičku. Nožík sa tu jaksi nepoužíva, alebo som na takú reštauráciu aspoň nenarazil.

Všehovšudy, Teherán sa mi celkom pozdával. Severná, moderná časť viacej, ale aj južná, tradičnejšia mala niečo do seba. Keby sa aspoň trochu zaujímam o históriu, asi by ma viacej lákali ostatné mestá Iránu. Cenovo som sa dostal na úroveň 87 eur na deň, ale ináč je to jedna z najlacnejších krajín, kde som bol. Ale dostať sa do nej ma stálo polovicu nákladov. Hádam sa to v priebehu nasledujúcich rokov trochu zlepší, keď už sa zvdihli sankcie. Mňa tam však už asi neuvidia.

Fontánky   |   Prepchatá pešia zóna

Divná značka metra   |   Narvané metrá

Panoráma z Milad Tower. Som ani nevedel, že Teherán má hory

International Convention Center   |   Čo by to len mohlo byť?

Milad Tower   |   Náklady na výlet