Ešte sme ani neodleteli z Prahy a už nastali prvé problémy – nepustili ma s 10×100ml slivovice cez letiskovú kontrolu 🙁 Keď som pani povedal, že to teda radšej vypijeme (mali sme ešte dosť času), úplne nadšená z toho nebola 😀 V Prahe na nás čakal nový Airbus A380, s hádam 13 palcovou obrazovkou a ako obvykle nedostatočnými zásobami ginu.
A380-800 – našťastie novšia verzia | Možno to krásne usporiadanie bolo podozrivé | Klasická objednávka v Emirates
V Dubaii máme nejaké 4 hodiny na prestup, takže McDonald’s (nič lacnejšie tu asi nie je) a nájsť si miesto na chill, čo v našom prípade bola proste zem. Do Hanoiu nám pristavili celkom starý Boeing 777, ktorý nemal ani len USB porty, ale beztak bolo potreba aspoň trochu spánku, takže nejak sme to prežili.
Keď fakt musíš čítať | Chillík v Dubaii | Bez Billa tašiek ani na krok
—
V Hanoii sa celkom rýchlo dostávame cez imigračné (dokonca aj všetkú batožinu máme) a prišiel čas na získanie hotovosti a vyriešiť cestu na ubytovanie. Po pol hodine skúšania rôznych bankomatov a súm na výber sme skončili len s 2 miliónmi dongov, čo je asi 2000 Kč. Vietnam je síce lacný, ale hotovosť 200 Kč na osobu je aj tu málo 😀
Čo sme úplne neplánovali, ale nakoniec celkom dobre dopadlo bolo, že ešte na letisku sme minuli 1500 dolárov za odvoz do Hanoiu, trojdňový výlet do Hạ Long Bay a ostrov Cát Bà a následný odvoz do Tam Cốc v Ninh Bình provincii. Čo v konečnom dôsledku je celkom slušná cena.
Bún chả | Jarné závitky | Mỳ xào bò | Čerstvo vyšťavená cukrová trstina
V Hanoii sme len jeden a pol dňa, lebo ono tu aj tak nie je moc čo robiť. Väčšina je nabudená na skutočné vietnamské jedlo, takže sadáme do viacmenej prvého pohostinstva a objednáme si niečo, čo najviac pripomína Bún bò Nam Bộ a rôzne náhodné jedlá, ktoré netušíme čo sú – no, povedzme, že to nebol úplne najlepší úvodný zážitok 😀 Všetky následné pohostinstvá už sme vyberali s trochou opatrnosti a podľa počtu domácich vnútri.
Najstarší budhistický chrám v Hanoii | Trochu elegancie | Záhrady pri Chráme literatúry
Mimo jedla sme pozreli všetky pamiatky v pešom okruhu od nášho ubytka, ale teda asi nič o čom by bolo treba písať. Ale doprava! Mimo fakt veľkých križovatiek tu semafory, prechody a vôbec nejaké pravidlá neplatia. Leda tak pravidlo silnejšieho alebo odvážnejšieho. Na druhú stranu prechod cez cestu je celkom v pohode ak veríte, že sa vám ostatní vyhnú – stačí len pomaly ísť a doprava sa prispôsobí dočasnej prekážke na ceste. V Európe by to nefungovalo, kvôli množstvu áut. Ale tu skoro každý jazdí na skútroch, a tie sa bez problémov vyhnú.
Plynulý prechod cez cestu | Týpek na mňa, že “Čau” 😀 Tak sme si pokecali s čechovietnamcom | Ňáke to mauzoleum
—
Hanoi opúšťame ráno o ôsmej, štyri hodiny v buse smer Hạ Long Bay. Úplne ani nevieme čo nás čaká. Keď sme výlet na letisku zjednávali, asi jediná vec, čím sme si boli ístí bolo Free beer (čo sa samozrejme ukázalo ako nie úplne pravdivé). Okolo dvanástej sa naloďujeme, rovno obed a pivko a začína “dobrodružstvo nášho života”, ako by to definovali Američania. Ale ináč je to klasická tour, po presne stanovenej trase, podobne ako ďalšie desiatky lodí okolo nás. Nie, že by to bolo zlé, len to je až príliš komerčné.
Plťka móre | Po Hanoii konečne nejaký chill
Výhľad na komerčnosť v Hạ Long Bay z Ti Top ostrova
Po obedíku a asi dvoch hodinách plavby sme zakotvili pri ostrove Ti Top. Prelodili sme sa do menšej plťky, prvá zastávka kanoing cez jaskyňu Luồn. Odtiaľ sme sa presunuli do jaskyne Sung Sot, čo ale pre čechoslovákov nie je úplne niečo nezvyčajné, keďže máme oveľa krajšie jaskyne u nás. Na záver nás vylodili na Ti Top ostrove, kde sme si vyšľapali skoro 400 schodov na vrchol ostrova s výhľadom na zátoku a západ slnka. Po chvíli kúpania sme sa vrátili na ľod, večera a chill na palube.
Plťka selfie | Plťka neselfie | Týpci si prehadzovali niečo z lodi na loď, až na to, že to nedali
Pozostatky z vojny | Jaskyňka… | …a cesta z nej
Budíček nekresťansky skoro, raňajky o 7 a zas nás posielajú na mini plťku, tenrokrát ideme pozrieť plávajúcu perlovú farmu. Po prehliadke, možnosti si kúpiť nejaké šperky (top tam mali náhrdelník za 12 tisíc eur) a niekoľkých desiatkách klikov sa presúvame na predposlednú zastávku – Opičí ostrov. Prehliadkovania sme už mali dosť, takže opice tak nejak ignorujeme a proste sme sa vylemrili v mori. S pivom. Voda 32 stupňov, pivo zo začiatku pod 10 stupňov, konečne chillík, ktorý sme tak potrebovali.
Podobne ako v Thajsku pred dvoma rokmi, aj tu si ideme klikovaciu hru – za každú nadávku (zo svätej trojice) je desať klikov.
Ľudia nechápu, keď len tak niekto z nás začne klikovať 😀
Posledná zastávka, kde aj prespávame je ostrov Cát Bà. Na hotel sme prišli až poobede, takže nemáme moc času na veľa aktivít. Za almužnu požičiavame skútre a ideme na kratšiu prehliadku ostrovom. Klamal by som, keby som povedal, že do štvrť hodiny neskončil niekto v džungli. Trošku nervičky, ale všetko dobre dopadlo 😉 Do zotmenia sme jazdili po ostrove a poslednú noc na mori sme ukončili s Happy Hour v bare vedľa nášho hotela (pifko za 10 Kč). Zajtra sa vraciame do vnútrozemia do Tam Cốc.
Motorkový gang | Motorková neskúsenosť | Motorkové šťastíčko
—
Bún bò Nam Bộ | Phở Gà | Netuším názov
Zatiaľ najlepšie Bún chả | Toť keby nám je ľuto za domovinou | Prvé nie úplne top pohostinstvo
Príroda Vietnamu
Selfie time, ale píšem si do denníčku, že proti slnku to nie je žiadna sláva
Nejaké tie cliché fotečky
Zátoka kam sa pozreš