Nha Trang, Đà Lạt a vietnamské gastro sklamanie

Ninh Bình opúšťame o siedmej ráno, vraciame sa naspäť na hanoiské letisko, odkiaľ s krásnym dvojhodinovým meškaním letíme do Nha Trangu – prímorského letoviska s plážou dlhou ako je mesto dlhé.

Rozostavané letisko v Cam Ranh, podobne ako všetky rezorty v jeho okolí | Typická doprava v meste | Synchronizovaná klikovačka

Nha Trang sám o sebe letisko nemá, takže pristávame v Cam Ranh, asi 40 kilometrov na juh. Od letiska sa lemuje dlhá pláž, na ktorej sú rozostavané desiatky obrovských rezortov. Neskôr v Nha Trangu zisťujem, že väčšinu rezortov asi musia stavať Rusi, lebo v celom Nha Trangu je všetko písané vietnamsky, rusky a sem tam anglicky. A podaktorí predajcovia dokonca aj vedia po rusky lepšie ako anglicky, ináč je dorozumievanie skôr rukami a nohami.

Bún thịt nướng – najbližšia varianta Bún Bò Nam Bộ, ktorú sme našli | Morské príšerky

Popularita Nha Trangu u Rusov asi začala koncom sedemdesiatych rokov, kedy tu založili svoju najväčšiu námornú základňu (mimo svojho územia). Plus je to tu fakt lacné.

Ubytovaní sme v severnej časti Nha Trangu u dvoch Ukrajiniek, mimo hlavnej pláže, čo sa neskôr ukázalo ako výborná voľba, lebo naša pláž je krajšia aj čistejšia a hlavne je to tu lacnejšie. Tak napr. Bánh Mì za 10 Kć, Bún thịt nướng za 25 Kč a sedmička vodky za 60 Kč. Práve cena vodky tak nejak určila, čo tu vlastne jeden a pol dňa budeme robiť – nonstop lemriť na pláži a popíjať. A tak sa aj stalo, čím by som radšej ukončil našu Nha Trang návštevu.

Pláže Nha Trangu, s milým dovolením Peťky Fujaszovej

—

Nha Trang je posledná spoločná destinácia pre celú skupinu (mimo Bangkoku, odkiaľ odlietame), takže ráno sa delíme na dve polovice. Prvá večer odlieta na ostrov Phú Quốc užívať pláže ďalšie štyri dni, druhá, v ktorej som aj ja, ráno sadá na bus smer Đà Lạt. Síce je to len necelých 150 kilometrov, ale položené vysoko v horách a vietnamské cesty nepatria medzi najudržiavanejšie, takže sme išli vyše štyroch hodín.

Lôžkové busy… | …a zadná päťka len pre mňa 🙂 | Cesta do Đà Lạt

Bus sme bookli online ešte v Česku a to dokonca lôžkový. Našťastie nebol úplne plný, takže som obsadil zadnú päťku, čím vznikla celkom veľká posteľ. Đà Lạt sa nachádza 1500 metrov nad morom, čo je veľmi príjemná zmena z 30+ stupňov na max 24. Vďaka chladnejšiemu podnebiu tu dokonca majú aj ihličnaté stromy, pestujú tu jahody, majú tu čajové plantáže a vinice.

More skleníkov kam sa len pozreš | Dalatská Eiffelovka | Gucci postel, to chceš!

Na Đà Lạte je asi najviac poznať, že Vietnam bol francúzskou kolóniou. Sám je prezývaný “Malým Parížom” a dokonca tu aj majú repliku Eiffelovky. Teda keď trochu prižmúrite oko, ináč to vyzerá ako vysielač, čo sme si teda aj prvý deň mysleli 😀 . V centre kaviarničky, reštaurácie, kvetiny a aj celá kvetinová záhrada a celkovo taká západnejšia architektúra.

Miestny market | Ovocíčko | Tento musel slúžiť vo vietnamskej vojne

Spoločensky unavení po Nha Trangu, prvé poobedie sme sa v Đà Lạte zmohli len na návštevu miestnych trhov a Bláznivého Domu. Nechápem, ako niektoré stánky dokážu zarábať, lebo mimo pár unikátných vecí všetci predávajú to isté – sušené ovocie od výmyslu sveta, kávu, čaj a víno. A sem tam oblečenie a len tak voľné položené mäso.

Crazy House

Druhou a poslednou zastávkou bol Bláznivý Dom, navrhnutý a postavený bláznivejším vietnamským architektom, ktorý sa inšpiroval u Gaudího. Ani neviem ako to popísať – proste schody a mostíky medzi budovami idú hocikade, hociaký tvar, hociaká výška, rôzne prepletené. Budovy tiež nevyzerajú úplne klasicky, náhodné tvary a výška miestností, miestami mi dokonca prišlo celkom nebezpečné sa pohybovať medzi nimi, lebo všetko je uzučké a “zábradlie” pozostávalo z vlniaceho a prepleteného konára (z betónu). Ale keby ste chceli, dá sa tam aj ubytovať. Ak teda túžite po turistoch neustále chodiacich okolo vaších izieb.

Školáci počúvajú príhovor, zatiaľ čo rodičia zaplnili celú ulicu, čakajúc na svoje ratolesti

—

Po skorých vstávaniach a prebdených nociach konečne poriadny spánok. Teda ako sa to vezme, lebo extra tvrdá Gucci madrac je leda tak dobrá, že sa na ňu dajú položiť poháre od vína, ale na spánok to nie je žiadna sláva. Na našej ulici je hromada street-foodu a tak mimo klasického Bánh Mì volíme aj nejaké náhodné jedlo, ktoré obsahuje chobotnicu.

Linh Phuoc Pagoda

Sadáme do taxíku, smer Linh Phuoc Pagoda. Viac turistické miesto sme zatiaľ v celom Vietname nevideli. Pre niekoho asi architektonicky zaujímavé miesto, pre mňa skor celkom gýčové budovy. A hromada predajcov selfie tyčiek, fidget spinnerov a prachchytajúcich hovadín. A samozrejme nechýba autobus plný aziatov. Vedieť do čoho ideme, asi by sme to aj vynechali.

Nádrž plná, ideme na to | Príprava na dážď, ktorý nikdy neprišiel | Panorama selfie

Naspať pri ubytovaní už nás čakajú skútre a tak sa vyberáme na juh od mesta k jazeru. Mimo fakt pekného budhistického komplexu tam síce nič moc nie je, ale premávať sa po skoro prázdnych cestách vo vietnamských pohoriach má tiež svoje čaro. A podobne ako v Nha Trangu, aj tu je hromada obrovských rezortov. Niektoré fungujúce, niektoré rozostavané, niektoré zabudnuté. Francúzi a Švajčiari si tu postavili golfové ihrisko, tak sem asi chodia lemriť, ale nejak sa mi nechce veriť, že sú tie rezorty v zisku. Na večeru street food, dalatské vínko, sušené mäso a ovocie a chill. Posledný večer v znesiteľnom podnebí.

Povinné zahalenie u buddhistov | Chrámik | Nasávanie pokoja preč od rušného mesta

Panoramatický obed

—

Ak nerátam prestup v Ho Chi Minhe, kde ale neopustíme letisko, Đà Lạt bola naša posledná vietnamská destinácia. Som pomerne sklamaný z reálnej vietnamskej kuchyne. Česko ma naučilo na Bún Bò Nam Bộ, ktoré sme viacmenej nedokázali nikde zohnať. Na severe, v strede, a popravde aj na juhu (Nha Trang, Đà Lạt aj letisko v Ho Chi Minhe) je Bún Bò polievka. Už neviem ako južne musíme ísť.

Ďalšia vec je Sriracha. Ja viem, že je to produkt z Kalifornie (ktorý vymyslel Vietnamec), ale fakt, že Sriracha sa do Vietnamu (konkrétne Ho Chi Minhu) dostala až na jar tohto roku ma celkom zarazila. V princípe to znamená, že za celý pobyt sme na ňu nenarazili. A keď celá moja vietnamská gastro skúsenosť je založená práve na Srirachi, bez nej je to také iné.

Bánh Mì – na raňajky, obed aj večeru | Ryžová placka, vajíčko, bylinky, syr, šunka… | …a výsledok

Čo to trochu zachránilo, ostatne ako hocikde v juhovýchodnej Ázii, je street food. Na ulici, keď sa zotmie vybehnú domáci a začnú kuchtiť šmakotinky za veľmi ľudové ceny. A viacmenej doradu sú vynikajúce.

A taktiež som rád, že ma Vietnam naučil jesť Bánh mì – vietnamské bagetky. Konečne viem, prečo máme v Brne podnik Vietnamské bagety a kam si to po návrate nasmerujem. Skutočné vietnamské jedlo pre mňa teda za B-.

Netuším čo, ale vnútri každej gule bola chobotnica | Asi najlepšie Bánh Mì | Výrobňa Bánh Mì bagetiek