Angkor Wat a rozlúčka v Bangkoku

Ďalší plne cestovný deň. Đà Lạt opúšťame skoro ráno, lebo nás čaká cesta 30 kilometrov na najbližšie letisko. Ale musím pochváliť Vietnamcov, postavili tam aj diaľnicu! Do Ho Chi Minha je to síce relatívne blízko, ale prečo ísť autobusom šesť hodín, keď za dvojnásobnú cenu môžeme ísť pohodlne letecky? Samotný let bol asi najkratší aký som kedy letel, trval len pol hodinu a nedostali sme sa ani do piatich kilometrov (pričom bežne sa lieta v jedenástich). Ale o to viacej to hrkotalo, keďže sme stále boli na úrovni oblakov.

Nejaké je to tu pod vodou | Kambodžské formalitky | Konečne cedulka s mojim menom 😀

V Ho Chi Minhe máme na prestup vyše päť hodín, ale horko a batožina vyhrávajú nad túžbou nájsť skutočné Bún Bò Nam Bộ. Pokorne sme teda zašli do Burger Kingu, kde sme za menu nechali viacej ako za dve noci v Đà Lạte (ale pochvalovali sme si). O niekoľko hodín sa už ocitáme nad zatopenou Kambodžou (teda aspoň podľa mapy by tam žiadna voda nemala byť) a pristávame na medzinárodnom letisku Siem Reap.

—

Posledná destinácia, tak sme si trochu vyhodili z kopýtka

Ťažšie sa míňa veľa peňazí na začiatku výletu a tak všetky predošlé ubytovania museli spĺňať len dve podmienky – dostupná wifi a čo najnižšia cena. Siem Reap je ale posledná zastávka a tak sme trochu povolili limity, aby sme si aj naozaj trochu oddýchli. Ubytovaní sme v štvorhviezde s bazénom, lebo po chrámových prechádzkach v tropickom počasí a celodennom cestovaní je bazén presne to, čo je potreba. A dobrá večera. A Macallan whisky.

—

Náš pôvodný plán vidieť východ slnka v Angkor Wat nám prekazilo počasie a tak po zbytočnom budíku o štvrtej ráno sme ku chrámom vyrazili až po deviatej. Vedel som, že Siem Reap je veľmi turistická oblasť, ale že predajňa lístkov do chrámov je niekoľko kilometrov od chrámov, je nadimenzovaná na stovky až tisíce ľudí súčasne a ešte aj vyžadujú fotku na lístok, to ma trochu prekvapilo. O toto zistenie plnší, 37 dolárov ľahší (platí sa tu ináč úplne všade dolármi) a hodinu starší sme konečne prišli k prvému, hlavnému chrámu – Angkor Wat.

Angkor Wat po prvé…

…Angkor Wat po druhé…

…Angkor Wat po tretie a … ešte sme neskončili

Tuk-tuk nás vysadil na samom kraji Angkor Watu (dovnútra sa na žiadnom prostriedku nedá dostať) s tým, že sa stretneme o dve hodiny. Skoro ma ovalilo, keď som si predstavil, že máme vidieť tri veľké chrámy a zopár malých a na každý treba venovať toľko času. Ale poslušne sme ho celý pochodili, pofotili, nakúpili nejaké suveníry a čuduj sa svetu, naozaj nám to trvalo dve hodiny. O histórii chrámu si ale budete musieť naštudovať sami, v tom som veľmi zlý 🙁

Na to, ako neskoro sme išli a že je mimo sezóny, stále veľa turistov | Miestny mini sprievodca | Pavúk s drápami

Opičie kráľovstvo v Angkor Wat, vôbec sa neostýchajú

Pokračovali sme do chrámu Bayon, na ktorého vežičkách sa kedysi týčilo vyše 200 obrovských usmiatych tvári. Dnes už ich je menej, ale stále sa usmievajú 😉 Bayon sme prešli podstatne rýchlejšie, hlavne preto, že nás tuk-tuky vyhodili až priamo pri chráme, na rozdiel od Angkor Wat, kde sme museli šlapať od samého okraja. Pred poslednou zastávkou, chrámom Ta Prohm, kde sa natáčal prvý Tomb Raider, nás (a hromadu ďalších ľudí) vyhodili na obed, kde už sa teda ceny pohybovali viac západnejšie, alebo teda skôr s chrámovou prirážkou – 47 dolárov za obed pre piatich. To aj Burger King na letisku je lacnejší.

Tu sa Angelina Jolie naháňala v roku 2001

Samozrejme nechýba selfie time – Angkor Wat zpredu, zozadu a Bayon

—

Nie, že by to nebolo pekné, ale po Angeline Jolie už sme tuk-tuky stopli, že žiaden ďalší chrám nie je potreba. Čo ale potreba je, je vylemriť sa na bazéne, objednať si drinky a chytať slnko. Večera tiež nezaškodí a následný bazén už len krásne uzavrie deň.

Len taká vsuvka, predstavte si, že predávajú 1-dňový, 3-dňový a 7-dňový lístok. Ja viem, že na pamiatky nie som, ale sedem dní je podľa mňa extrém tu stráviť.

Keď už aj chrámy omrzia, bazén neomrzí

Prší, neprší – našťastie keď už pršalo, tak prevažne v noci

—

Či to bolo tým, že som sa vôbec nenatieral, alebo pil málo vody, alebo nebodaj tým, že som nemal ani okuliare ani nič na hlave a slnko pieklo ostošesť, celú noc som nespal a akurát mal úplne odveci položivé sny a potil sa. Všetci okrem mňa si poctivo nabalili lieky (štatisticky som ich nemal potrebovať), takže som počkal, kým sa Peki zobudí, nech do seba hodím aspoň brufen na bolesť hlavy.

Raňajky do postele pre maróda | Extra mini banány

Cením telo, že ochorelo na prijateľnom ubytovaní – raňajky do postele, mega dobrá dažďová sprcha a čisté prostredie. Zvyšok skupiny solidárne zrušil náš doobedný plán a ja som teda pokračoval v spaní. Alebo možno len boli leniví a chceli sa ísť zas vylemriť na bazén ?

Obedu som moc nedal a tak som rezignoval aj na poobedný plán, ale to už skupinka išla aj bezomňa (pozreť vojnové múzeum a miestne markety). Do rána som zhltal tri paraleny, čo mi síce zrazilo teplotu pod 37, ale zobudil som sa vo vlastnej šťave. No nevyspal som sa úplne do ružova, ale rozhodne som sa cítil lepšie (aj keď podľa ostatných som tak úplne nevyzeral). Krásne ukončenie kambodžskej návštevy 🙂

Vojnové múzeum, ktoré som, podobne ako vy, videl len z fotiek

—

V Bangkoku sa poobede stretávame so zvyškom skupiny a tak nejak vyplynulo, že náš jediný plán sú nákupy. Prvý večer sme ešte pozreli nočné trhy a street food a na pripomenutie výletu pred dvoma rokmi sme nakúpili Changov (prekvapivo dobré pivo, ktoré ma definitívne vyliečilo). Po výdatnom spánku skoro až do obeda si to už hrnieme do obrovského obchoďáku MBK, kde myslím ako jediný som nekúpil naozaj nič, čo ale bol môj plán.

Po niekoľkých hodinách nákupov (alebo následovania svojho pána) priama linka na letisko, preorganizovať celú batožinu, aby bolo kam strčiť nákupy, vyvaliť sa v lounge a trochu sa zcivilizovať. Po polnoci letíme domenka.

Nočné trhy | Po dvoch rokoch opäť stretávka s pánom Changom | V noci poprší, ráno zmizne ulica

Že 2000 obchodov, tu sme strávili prevažnú časť soboty v Bangkoku

—

Aj napriek gastro sklamaniu som s Vietnamom veľmi spokojný. Veľmi lacná krajina a na rozdiel od Thajska ešte stále relatívne nepoškvrnená turizmom. A stále som nezanevrel na nájdenie skutočného Bún Bò Nam Bộ, teraz už som ale múdrejší, že treba hľadať na juhu. Veľmi na juhu.

S Kambodžou mám taký neutrálny vzťah. Siem Reap určite odporúčam navštíviť každému, ale mimo neho ma sem už nič moc neláka. Pripomienky na nedávnu občianskú vojnu? Jedlo, ktoré je taká zmeska thajskej, francúzskej a vietnamskej kuchyne? Možno ako tranzitné miesto na pár dní, ale to sa zase kvôli $37 vízam a drahším letenkám úplne neoplatí.

Samotná juhovýchodná Ázia je ale stále môj miláčik. Dúfam, že sa čoskoro uvidíme, opäť v nejakej vyspelejšej podobe.

Kočičky v chráme Bayon, skoro na yin-yang | Domáca Lulu u nás na hoteli