Dali by ste si, čo?
Tak som sa tešil na poriadny spánok, ale čo by to bolo za trip, kde sa riadne vyspím. 6 hodín s teplotou stačí, budík 7:30, rýchle raňajky, žiadna sprcha a o 8 vyrážame na juhovýchodné pobrežie. Raňajky boli mimochodom veľmi dobré, cereálie s jogurtom a medom.
Alba sa už nemohla zúčastniť druhého tripu, tak ju nahradila poľka Ola a maďar Gúz.
Náš pôvodný cieľ bola Palm Beach, ale tá je na najseverovýchodnejšom bode Kréty a cesta by zabrala 3-4 hodiny, takže sme sa rozhodli pre pláž na južnom pobreží, ktorú nám poradili domáci.
Prvá zastávka na ceste bola Agios Nicolaos, kde sme, opäť, nakúpili ryby na gril a potrebné ingrediencie. Pochodili sme centrum a pokračovali v ceste.
Náš cieľ bola nakoniec súkromná lagúna, odrezaná od sveta medzi dedinami Lagkada a Kalo Nero. Prekrásne, ťažko slovami opísateľné. Piesok, voda, súkromie, výhľad … úžasné. Plávanie a potápanie som samozrejme nevynechal, po včerajšku som sa radšej aj natrel opalovacím krémom. Tentoraz sme mali kurzy nemčiny, ale naučil som sa zhruba to, čo za 2 roky v škole – nič.
Grilovanie začalo, po minulom pokuse poučení sme vytvorili vzdušnú bariéru a zvolili pomalšiu ale kvalitnejšiu variantu grilovania. Ako inak, ryby boli výborné. Ta sme nejakí kuchári, ne? Jamie Oliver by nám závidel.
Ešte pred západom sme sa vybrali do Ienapetra na večeru a partičku backgammonu. Backgammon vynašli v Grécku, preto je veľmi pravdepodobné, že v podniku majú hracie plochy. Chipsy, arašídy, zelenina a minerálky sú pozornosť podniku. Niečo také si na Slovensku viem predstaviť po zaplatení aspoň 5 EUR.
Cesta domov bola rýchla. V Herakliu sme upratali auto, zahladili najviditeľnejšie stopy po našom výlete. Pred spánkom nechýbala mini párty s prezentáciou fotiek a gréckym domácim, rakiou, veľmi podobnou slivovici. Po ňom už spánku nebránilo nič, sám sa dokonca pýtal.
