Pôvodne som mal v pláne napísať príspevok Brazílske know-how, ale po prejdení turistickej časti São Paula a Rio de Janeira neviete o Brazílii o moc viac, ako keby ste tu vôbec neboli. Preto len takto lokálne.
Havaianas, dostupné v každej drogérii/lekárni
Havaianas
Skoro vždy, keď niekam letím, si neuvedomujem kam letím a nijak tomu neprispôsobujem oblečenie. A vždy ma to po prílete prekvapí. 100% ľudí tu nosí Havaianas nezávisle na počasí. A ja som si zbalil sedem ponožiek, pričom by mi stačili dvoje – jedny na prílet, druhé na odlet.
Havaianas sú veľmi praktické, ak trafíte svoju veľkosť. Mne sa to poradilo až na tretí krát. Najskôr som kúpil moc veľké z čoho som mal po prvom dni pľuzgiere a tak som proste chodil bosý. Potom som kúpil moc malé a bez pomoci rúk som sa do nich neobul. Do tretice sa mi to už podarilo a naša láska začala prekvitať. Nosiť ich môžete úplne všade – na hosteli, do mesta, na pláž, na túru či do reštaurácie. Videl som dokonca odvážlivcov, čo s nimi behali.
Čo ma privádza k počasiu. Na začiatku mi to horko naozaj vadilo, ale postupom času som si naň zvykol. Je úplne jedno aké je počasie, ak si oblečiete tričko, kraťase a Havaianas neurobíte zle. A ak máte Raid proti komárom (čo ja som nemal a aj tak vyzerám), spať sa dá vždy pri otvorenom okne. Sem tam spŕchne a to sa potom spí ako v raji. Aspoň teda na jeseň. V lete tu je ešte o 5-10 stupňov viacej a to neviem, či by som si zvykol.
Cyklochodníky, poprepletané celým mestom
Doprava
Za celú dobu v Brazílii som ani raz nepoužil miestnu MHD. V São Paule som chodil všade pešo, Rio má výborne vyriešené požičiavanie bicyklov a viacmenej všade sa dá na ňom dostať. Celkovo som nabicykloval vyše 80 kilometrov.
Čo som ale na autobusoch vypozoroval je, že nestoja na červenú. Bežné autá a taxíky zastavia, ale keď ide autobus a nikto práve nie je na prechode, tak proste prejde, červená nečervená. Možno takto bojujú proti meškaniu?
Ešte k nepoužívaniu MHD – pozdĺž pláží vedie trojprúdová cesta, ktorá je vždy počas víkendov a sviatkov zavretá pre autá. Počas môjho pobytu v Riu musel byť každý druhý deň sviatok, lebo skoro stále bola zavretá. Každopádne, výborná vec na korčuľovanie, bicyklovanie alebo len prechádzanie.
Bezpečnosť a platenie
Keď sa budete chystať do Brazílie, viacmenej všade vám budú hovoriť, že si treba dávať veľký pozor na cenné veci, nechodiť po zotmení sám a celkovo, že to nie je úplne bezpečná krajina. Za celý týždeň som nemal žiaden pocit nebezpečia. Turistické oblasti v Riu aj São Paule sú bezpečné ako hociaké iné európske veľkomesto. S blížiacimi sa olympijskými hrami v meste radikálne znížili kriminalitu a je to naozaj poznať. Takže stačí používať hlavu, neísť o polnoci do tmavej uličky a všetko bude v poriadku.
Keď som na letisku v São Paule narazil na bankomaty, ktoré nebrali VISA karty, prišlo mi to trochu divné. Ale ako som postupom času platieval kartou, často sa stalo, že mali dostupné vždy dva terminály. A často mi v jednom kartu nezobralo, ale v druhom už áno. Prípadne treba kartu vyskúšať niekoľkokrát a ono sa to poddá a platba prejde. Takže s platením kartou som v konečnom dôsledku nemal žiaden problém. Street food, trhy, kokosy, ovocie, džúsy a podobné plážové veci kartou samozrejme nezaplatíte, ale v obchodoch, reštauráciach to nebol problém.
Jediný “negatívny” zážitok pri platení som mal posledný deň, keď som na Copacabane kupoval suveníry a týpek vedľa si pravdepodobne všimol, že som mal ešte celkom veľa hotovosti a asi 50 metrov sa mi snažil niečo predať (asi drogy). Stačí si ho nevšímať a zachvíľu ho to prejde.
Pláže Ipanema a Leblon
—
Výletík sa skončil a na stenu mi pribudli dve nové bodky. Do São Paula ma viacmenej nič neťahá naspäť, ale do Ria sa určite chcem ešte vrátiť. Len tak nič nerobiť, každý deň jesť nejaké nové ovocie (majú tu toľko druhov ovocia, o akých ste v živote nepočuli), surfovať na vlnách. Super mesto.
Je na čase ísť pozrieť východnú Áziu
