Jun 23

Busan, alebo trochu iná kultúra

Najnočnejšia noc, fotené o 1 ráno severne od Novosibirsku

Najťažšia vec na cestovaní je nájsť si 2-3 hodiny na napísanie príspevku. Už včera to skoro vyšlo, ale šli sme na pivo. Pivo > blog. Tak to chodí.

—

Napriek tomu, že sme Rím opustili o 16 a v Seoule sme pristáli o 10 ráno ďalší deň, noc sme nezažili. Trasa letu išla skoro až k polárnemu kruhu a tak slnko nikdy poriadne nezapadlo.

Po pristátí sme si išli vyzdvihnúť SIM karty, ale jediné, čoho sme docielili, bolo, že sme prefutrovali letisko hore dole, lebo vždy keď sme sa niekoho opýtali na smer, tak ukázal trochu inam ako predchádzajúci. Nakoniec sme si predobjednané SIM karty vybrali v inej pobočke.

Seoul na teraz vynechávamé, a berieme vlak na opačnú stranu republiky, do druhého najväčšieho mesta, Busanu.

Nekonečný market | Jasne definované pravidlá

Kórea má krapet iné zvyklosti od nášho západného sveta, takže pekne v odrážkach, čo mi utkvelo v pamäti.

Kórejské poprvé

MERS – ako by som mohol nezačať tak (už ne)aktuálnou témou. V reále sa nie je čoho báť. Opatrenia sú viditeľné, ale maximálne na letiskách a vlakových staniciach, kde pri každom vstupe sú stánky s termálnymi kamerami a pozerajú, kto asi má zvýšenú teplotu. A tým to viacmenej hasne. Sem tam sa nájde plagát s hromadou kórejských znakov a nápisom MERS.

Tmavý kozel so škoricou, skoro som až rád, že v ČR sa nedá zohnať | Jediný Apple Store, na ktorý sme narazili

Vlaky – hneď niekoľko vecí sa mi zapáčilo.
- Bezpečnostné videá – u nás jednak nič také nemáme, ale tu, ako sa na ázijskú krajinu patrí, bolo animované so zvieracími postavičkami. Zlaté.
- Sprievodkyňa – vlaky sú povinne miestenkové. Sprievodkyňa (pekná, mladá Kórejka) len prechádza vlakom, a pokiaľ jej obsadené sedadlá sedia s rezerváciami, nikoho neotravuje. Ja som si omylom sadol inde ako som mal a tak si vypýtala lístok a slušne mi oznámila, že sedím blbo.
- Internet – najlepšia vec na svete, wifi vo vlakoch a dokonca aj v tuneloch. Európa, prosím, ber si od Kórei príklad

Strážcovia Busanu

Ľudia – veľmi milí, ochotní. Jeden starší pán mi dokonca v metre uvoľnil miesto, aby som si sadol. Asi som vyzeral dosť zle. V metrách je prekvapivo málo eskalátorov, čo je možno dôvod, prečo sa priemerne dožívajú vyše 81 rokov. A vôbec, je naozaj pekné byť v krajine, kde všetci ostatní sú iní.
Peniaze – nikdy si neberiem miestnu hotovosť keď cestujem, vždy spolieham na možnosť platenia kartou a výber z miestneho bankomatu. V Incheone na letisku mi ale peniaze vybrať nešli. V Busane mi dovolil maximálne ₩100 000 (okolo 2200kč, 80eur). V Seoule už nebol žiaden problém. Väčšinou sa kartou platiť dá, ale street food a rýchle snacky, či vodu v supermarkete platiť kartou je zdĺhavé. Takže hotovosť sa každopádne hodí.

Obsluha – toto bol trochu oriešok. Sadli sme si v podniku a sedeli. Nikde nikto, obsluha stála vo dverách, sem tam na nás pozrela a nič. Tak sme si presadli bližšie k nim a … nič. Stále tam len tak stáli a žiadne obsluhovanie. Až hypnóza pomohla. Neskôr sme si vygooglili, že pokiaľ nedáte jasne vedieť, že niečo chcete, sami od seba neprídu. Hodí sa, ak chcete súkromie.
Internet – no shitting, internet je skoro všade dostupný. Vo vlaku, na ulici, v obchoďákoch a to najpodstatnejšie, v metre. A nielen v staniciach, v celom metre, plný telefónny signál a dostupná, fungujúca wifi. Praha, uč sa od majstrov.

Parížania by sa mali inšpirovať, namiesto likvidácie stačí jeden zákaz

Telefóny – rodná krajina velikánov ako Samsung a LG. Veľmi málo iPhonov som spozoroval a keď už, tak iba nové 6 a 6 Plus. Ináč všetko obrovské Androidy, 5 a viac palcov a úplne každý – starí, mladí, ženy i muži. A hneď ako vyšlo slnko som pochopil – oni ich používajú ako kryt pred slnkom. Praktické?
Zvyšok – žiadne odpadkové koše v meste. Neviem si to nijako vysvetliť. Možno na ulici nič nejedia, nepijú, nenosia? Na druhú stranu jedno obrovské pozitívum – školská rovnošata. Neverili by ste, ako dokážu byť Kórejky pekné v bielej košeli a tmavomodrej sukni.

Najbližšie sa ozvem zo Seoulu, v ktorom už nejakú hodinu užívame miestne pivká.

Smažená chobotnica, ktorú úplne neodporúčam