Z Busanu do Seoulu sa vezieme najlepším pracoviskom na svete – tichým vlakom, ktorý miestami presahuje 300 km/h, pokrytý internetom a pravidelnou obsluhou s nápojmi, či snackmi. Ak náhodou v budúcnosti spoja Berlín a Seoul železnicou, budem pravidelne cestovať na pracovné cesty do Kórei.
—
Dnes to bude skôr foto report, lebo o pamiatkách sa mi moc nechce písať a jedlo si nechám až na ďalší príspevok. Ale pár poznámok sa nájde 😉
- Metro – najväčšie na svete, pomerne high-tech, wi-fi a signál v mobile je samozrejmosť. Seoul je síce obrovský, ale dostať sa hocikam je bez problémov. V metre sa vám potom naskytne pohľad na mraky ľudí so sklonenou hlavou a zrakom upretým do telefónu. Ale ja tiež prechádzam Twitter/Facebook/RSS keď sa niekam presúvam.
- Cestovné – môžete si kupovať lístky po jednom, ale oveľa jednoduchšie je si kúpiť za pár drobných nabíjateľnú kartu, ktorá platí na všetkú dopravu po celom Seoule. A keby sa vám karta nepáči, kúpiť sa dajú aj rôzne prívesky. Jedna cesta vychádza na ₩1200 (26 Kč, 1 EUR), prestup je za ₩200.
Vlaky metra sú naozaj dlhé a aj tak na niektorých linkách sú úplne preplnené | Technologičnosť sa nezaprie
- Paláce – pár storočí dozadu dala dynastia Čoson postaviť “Five Grand Palaces”, jedny z hlavných pamiatok Seoulu. Všetky sme nenavštívili, predsa len sú si značne podobné, ale ako vyhrali sa na nich páni architekti.
- Alkohol – veľmi populárne je tu Soju. Voltáž je od 14-45 % (podľa ochutenia), pije sa všade a vo veľkom. V obchode sa dá fľaša (375 ml) kúpiť od ₩1000 (22 Kč, 0.8 EUR), čo je asi aj dôvod, prečo ho toľko pijú. V 2002 bolo soju najviac predávaný alkohol na svete. Citrusové je naozaj chutné (ale má len 14 %), klasické, najpredávanejšie (20 %) chutí ako zriedená vodka s vodou – takže je nechutné 😀
Nekonečná podzemná ulička | Špeciálne prúdy pre autobusy
-
Etiketa – milé drobnosti
- Peniaze – na znak úcty podávajú bankovky dvoma rukami. Pri malých transakciách, napr. keď si kupujete streetfood to ale striktne nedodržujú.
- Alkohol – sami sebe si nenalievajú. Sledujú ostatných pri stole a keď niekto dopije, hneď mu dolejú. Pár krát som tiež videl, ako sa pri pití otočia chrbtom k tomu, kto im nalieval (ak je spoločensky vyššie postavený).
- Pri nalievaní, alebo aj podávaní predmetu často pokladajú druhú ruku na predlaktie opačnej ruky.
- Ubytovanie – bývame priamo pri jednom z palácov v hosteli, kde ale máme viacmenej malý byt. Izba, obývačka a krytá terasa. Dosť slušné ubytovanie. Ale to, ako umiestnili sprchu, to mi hlava nebere.
Náš bytík s nie úplne praktickou sprchou
- Upozornenia – klasické európske pípanie či už pri cúvaní dodávky alebo keď sa zatvárajú dvere v metre je tu nahradené peknou melódiou. To vám ani na nervy nemôže ísť.
- Angličtina – pri atrakciach a väčších obchodoch sme nemali problém, ale keď sme sa dostali do malých uličiek a lokálnych reštaurácii, sem tam sme sa dorozumievali rukami nohami. A najhoršie je, keď pred vás postavia menu v kórejčine. To sme potom len ukázali, že chceme prvé 3 položky a ani sa nesnažili zistiť čo si vlastne objednávame.
- Nočný život – tak ako každé veľkomesto, aj Seoul v noci ožíva. Mladí sa zhromažďujú popri rieke, uličky s reštauráciami sú preplnené, Soju tečie prúdom, bannery oslepujú a streetfood sa dopredáva. Brno je super, ale takúto atmosféru nikdy mať nebude.
Nočný život a riečka stredom Seoulu
- Mesto – moderné i tradičné, tiché aj rušné, čisté aj špinavé a po niekoľkých dňoch, za mňa aj bezpečné.
Bukchon Hanok Village – tradičná kórejská dedina
Moderná biznis štvrť Gangnam (doslova “Južne od rieky (Han)”)