Pivo a internet – čo viac treba | Banda v rýchlom rýchliku
Vyše jedenásť hodín v lietadle ubehlo prekvapivo rýchlo, ale teda letieť v 747 až taká výhra nie je. Väčšina z nich je vyrobená ešte v minulom storočí (naše v 1989, teda je staršie ako ktokoľvek z nás), takže štandard je trochu niekde inde. A hlavne na zábavnom systéme to bolo poznať. Ale stále lepšie ako hocijaké lowcosty.
Náš mierne starý tátoš, ale stále krásny | Let prežitý na víne
Týmto by sa mali ľudia riadiť aj mimo lietadla! | Prudko informačná obrazovka, kde sa práve nachádza lietadlo
V Mexico City nás privítala krásna, jeden a pol hodinová fronta na imigračnom, čím by som rád pozdravil všetkých zamestnancov letiska, ktorí práve neboli v práci a všetkých cestujúcich vybavovali štyri prepážky. Naopak, možno by som niektorých zamestnancov polície poslal domov, lebo už z taxíku do hostela sme ich stretli asi milión, pri hosteli, ktorý je kúsok od hlavného námestia sme stretli ďalší milión a podla všetkého ich najbližšie dva týždne stretneme aspoň raz toľko.
—
Celý prvý deň venujeme spoznávaniu mexickej kultúry, a tým myslím jedla a miestnych trhov. Plus sme prvé dve hodiny strávili hľadaním použiteľnej SIM karty, lebo bez nej je proste všetko ťažšie – hľadanie dobrých podnikov, navigovanie, nasieranie ľudí na Facebooku, ale aj také praktické veci ako riešiť pohyb a limity na karte (lebo nie je úplne bezpečné mať všetky prachy dostupné z bežného účtu, by som vám o tom vedel hovoriť).
Krásne mesto, krásne ulice, krásne autá
Tož sme pochodili trhy, pojedli tacos (veľmi lacné to tu je, zopár desiatok korún), kúpili si “RayBany” za 50 Kč, pojedli tacos, pozreli hromadu nahnutých budov (lebo zemetrasenie), pojedli… tacos, a zakončili to pri pivku a mezcale.
Štýlové RayBany | Najmenší McDonalds aký som videl | Naša prvá pivná selfie
Na hlavnom námestí sa celý víkend koná nejaký festival, takže sem tam sme započuli mexické vypaľovačky a keď sa zotmelo, celé námestie bolo obkľúčené policajtmi, ako keby tu mali Olympiádu. Dostať sa naň znamenalo prejsť tak 50 metrovou uličkou, ktorú lemovali desiatky policajtov. Ale keďže by som si rád užil ďalšie dva týždne inde ako vo väzení, nemám pre vás žiadnu fotku oných policajtov 🙁
Normálne už štandardy tohoto výletu – tacos, pivo, selfie a mexická vlajka
Po prvom dni som s jedlom nad mieru spokojný aj keby to malo znamenať jesť tacos na raňajky, obed aj večeru. A guacamole ako predjedlo 🙂
—
Druhý deň v Mexico City opúšťame Mexico City a busom ideme 50 kilometrov na sever do Teotihuacánu. Mimochodom, metro po Mexico City stojí neuveriteľných 6 Kč, hociaký počet zastávok. S takou cenou by som aj po Brne bol ochotný chodiť šalinou.
Pyramída Slnka, a milión turistov na nej
Halooo | Selfie time, už si nepočítam koľký | Aaa raz, aaa dva
Keďže si na históriu moc nepotrpím, som rád, že ani historici sa nevedia zhodnúť kto a kedy vlastne toto mesto postavil. Ale majú tu dve pekné pyramídy (Slnka a Mesiaca), vyzerá extrémne zachovalo (aj keď už teda bolo renovované) a tak si dávam check za moju prvú navštívenú pyramídu. Len sme teda úplne neodhadli deň návštevy, lebo zrovna dnes mali Mexičania vstup zadarmo a že ich tam bolo! Až tak moc, že sme sa ani nepokúsili ísť na vrchol pyramídy, ale len na prvú plošinu, ináč by sme museli čakať vyše hodiny, a spálil by som sa ešte viac 😀
Po prehliadke sme si, samozrejme, neodpustili tacos s pivkom 🙂 Jediné negatívum, na ktoré som narazil je, že sa začíname pohybovať v miestach, kde je nulový signál. A takých vzhľadom na našu trasu bude asi ešte dosť. Začínam pociťovať život bez internetu, a poviem vám, nie je to pekné 😐
To keby ste nevedeli, s čím si robíme selfie | Modelingová kráľovna… | …ktorá sa trochu zvrhla
—
Naspäť v meste nás čaká ešte posledná zastávka – výhliadka na jednej z najvyšších budov v Mexiku. Len len že sme stihli západ slnka, lebo slečna na pokladni nebola z najrýchlejších, ale výhľad na nekonečné Mexico City stál za to.
Zááápad slnka | Spoko, že sme ten západ stihli | S vetrom o selfie
Deň výnimočné nekončíme s tacos ale s pizzou, na ktorú vám dajú viacmenej čokoľvek – a tak nám dali vyprážané kuracie kúsky s buffalo omáčkou a mleté hovädzie, a bolo to výborné. A vyskúšali sme ďalší mezcal a tequilu a decká, to je úplne niečo iné než v Európe. Chutný, piteľný alkohol, len teda nie na kopanie ale vychutnávanie. Budem musieť rozšíriť zbierku fľašiek doma.
Mezcal, margarita, tequila, doradu to skúšame a všetko tu chutí nádherne, nie jak u nás 🙁
Mexico City, si pekné, chutné a lacné, asi sa niekedy ešte uvidíme 🙂
Nebol by to Flákač, bez týchto miláčikov
Ranná káva == spokojné slečny | Nič na tomto obrázku nie je v poriadku | Miestne indiánske (?) tance
This is how it’s done | Kilo avokáda za 14 Kč, to chceš
Selfie time – pri náhodnej bráne a ešte náhodnejších garážových dverách
Väzeňský Mimoň | Trošku plnka, a bolo ešte horšie neskôr | Námestičko