Archive | Mexico trip RSS feed for this section
26.11.2017

Mexická Miami Beach a veľmi dlhá cesta domov


Plážička   |   Také tie kriedou písané hipster kaviarničky, podstatná je však tá ľavá spodná časť 😉

Cancún je od Playa del Carmen len hodina cesty, ale kým sa budeme môcť ubytovať, máme štyri hodiny času, takže na pol ceste sme sa zastavili v mini dedinke s plážou. Celkom málo ľudí, pekné počasie, ideálka ako zabiť pár hodín. A obed v malom hipster podniku, kde konečne niekto vedel perfektne anglicky.


Hotové Miami Beach   |   Infinity bazén #1

Cancún samotný nemá moc čo ponúknuť a tak sme ani neuvažovali, že by sme v ňom bývali. Niekoľko kilometrov od neho sa však nachádza vyše 10 kilometrov dlhá línia hotelov, od lacnejších až po Ritz-Carlton, či Hard Rock hotel. A každý z nich smeruje na východ a má vlastnú pláž. Proste Miami Beach ☀️??. V Ritze však nebývame ?


Infinity bazén #2   |   Kvôli tomuto sme vstávali extra skoro!

Celé poobedie, aj celý nasledujúci deň sme strávili ako sa na Miami Beach patrí – na pláži, v infinity bazéne, opaľovaním, čítaním kníh, popíjaním a sem tam sme aj niečo zjedli. Proste maximálné nič nerobenie. Akurát raz sme sa odhodlali a išli sa do Cancúnu najesť. Aby sa nepovedalo.


Každoranný pohľad 🙂   |   Náhodná umeleckejšia


Po 10 dňoch sme objavili nové servírovanie tequily   |   Pojašené slečny   |   Konečne to “skutočné” Mexiko 😀

Ďalší deň už sa ale trošku viac hýbeme – trajektom si to špacírujeme na neďaleký ostrov Isla Mujeres, kde nás už čaká golfový vozík, s ktorým ideme na obhliadku ostrova. Povráva sa, že na Isla Mujeres je veľa rôznych aktivít (šnorchlovanie, potápanie, sochy pod vodou), ale všetko to zahŕňa peniaze a plavenie sa niekam, tak sme proste skrz na skrz prešli celý ostrov a zalomili to na najkrajšej pláži, čo sme našli. A opäť sa na pár hodín vylemrili chytať rakovinu.


Síce ten vozík nebol v top stave, ale aj tak strašná pohodička na obhliadku ostrova


Nejaký ten útes   |   Nejaká ta selfie s leguánom

Večera ešte na ostrove v lokálnej mexickej reštauračke, lebo keď tam sedia len domáci, nemôže to byť zlé. Týmto sa uzatvára americkejšia časť nášho výletu a celkovo aj samotný výlet.


Naše zázemie na niekoľko hodín   |   Trochu horšie zázemie pre ostatných   |   Šťastná to skupinka #1


Eeeehm, krásna, čistá voda, že?   |   Och, táto mi vyšla!   |   Šťastná to skupinka #2

Ráno o deviatej opúšťame Cancún s tým, že máme 84 hodín, kým odletíme z Mexico City a asi 1700 kilometrov, aby sme sa tam dostali. Cestovať v noci je o držku, takže jednu noc strávime v Meride, druhú v Minatitláne a poslednú už v Mexico City, aby sme mali čas ešte pokúpiť chytače prachu 😉


Miláčik môj   |   The Pyramid

Prvý deň je z celej tejto záverečnej časti najzaujímavejší, lebo v Yucatáne máme po ceste dve celkom pekné zastávky. Prvou je Chichen Itza, majské mesto, s asi najznámejšou mexickou pyramídou. A strašne veľa predajcami suvenírov, ktorí vás lákajú tým, že ich veci sú “Almost free” 😀 S takouto logikou ťažko bojovať.


Nejaké náhodné stavby

Kvôli počasiu sme sa skoro vykašľali na druhú zastávku, Ik Kil, prírodné prepadlisko s extrémne veľa turistami. A to napriek tomu, že v čase, keď sme prišli pršalo, čo vlastne bolo prvý a jediný krát, kedy nám nevyšlo počasie počas celého výletu. Našťastie sa teda onedlho vyčasilo.



Il Kil s do mrte veľa turistami

Ik Kil bol posledná pamätihodná zastávka, odtiaľto už sa proste musíme dostať do Mexico City. A tak sa aj stalo a o dva dni neskôr sme naozaj prišli do mexického hlavného mesta, nakúpili suveníry a dovi dopo. Už len prežiť 14 hodín v lietadle. Mexiko, bolo si krásne.


Naše Airbnb ubytovanie v Meride, vrátane mačičky, teda 6 mačiek a 5 psov 😀

21.11.2017

Palenque, Tulum a Playa del Carmen

Nie úplne šťastne sme cestu do Palenque zvolili cez hory, namiesto dlhšej cesty po diaľnici (ale zase o 200km dlhšej) a tak nás čakali 4 hodiny nonstop serpentín v kopcoch. Cesta to bolo krásna, ale ideálna na zgrcanie sa (prežili sme to, len len 😀 ).


Hory krásne, ale odtiaľ potiaľ s tým, ako dlho sa cez ne ide   |   Z troch výškových kilometrov až k moru


Raňajky víťazov!   |   Náš eskort, like a boss

Diaľnica a hlavné spoje sú relatívne udržiavané, ale stačí z nich zísť (alebo proste zrazu pekná cesta skončí) a už to je pokus omyl, či netrafíte dieru, v ktorej necháte nápravu. Počas dažďa alebo šera je to o to adrenalínovejšie. A aby toho nebolo málo, mimo hlavných spojov je toľko spomaľovačov (a takých intenzívnych), že väčšia rýchlosť vás poriadne vytrestá.


Nočné Palenque   |   Netuším či Miss, alebo nominantka na starostku mesta, ale ľudia povzbudzovali jak diví

V Palenque sme len jednu noc a aj to len na prespatie, lebo v samotnom meste dokopy nič nie je. Akurát už je o dosť turistickejšie než Oaxaca. Kúsok za mestom sa ale schované v džungli nachádza starobylé Mayské mesto. Tam sme si to namierili hneď ráno a po dvoch hodinách vandrovania sa opäť vydávame na dlhšiu, skoro 9 hodinovú cestu do Playa del Carmen.



Palenque

Celé východné pobrežie je magnet na turistov, obzvlášť Američanov, takže všetko čo mohlo ísť hore, išlo hore – ceny, kvalita ciest, znalosť angličtiny, počet medzinárodných reťazcov (každá značka tu má predajňu, čo vás len napadne, Haagen-Dazs hneď štyri).


Raňajky v posteli (áno, spal som na gauči)   |   Raňajky na streche (áno, máme aj terasu na streche)

V Playa del Carmen bývame hneď pri 5th Avenue, ktorú jeden známy popísal ako ulica pre vyfetovaných turistov, a nebol úplne ďaleko od pravdy. S Mexikom to nemá moc spoločné. Drahé obchody, reštaurácie, milión turistov, pouliční zabávači, taká Amerika. Ale máme to kúsok na pláž a máme celý apartmán pre seba a ešte aj celkom lacno, takže si úplne nemôžeme sťažovať.


Grand Cenote

Hneď ráno (rozumej o 11 pred obedom) sa vyberáme na juh od Playa del Carmen, niekoľko desiatok kilometrov do mestečka Tulum. Cestu lemujú obrovské vstupné brány do rezortov a rôznych zábavných parkov, pripravené vás ošklbať o peniaze. Ale my sme sa zastavili až v Grand Cenote, relatívne malom areáli so sladkovodnou jaskyňou, na také to chillové kúpanie a potápanie (samozrejme sme ale nemali okuliare a šnorchel, takže žiadne potápanie) a vlastne nič nerobenie.


Zvieratká v Grand Cenote


Lásočky, ktoré by som mohol jesť od rána do večera

Po výbornom obede, s obsluhou lepšou ako v drahom Criollo, sa konečne dostávame do ruin mesta Tulum, tesne pred zatváračkou. Len sme to tak z rýchlika prebehli, ale na peknú pláž, ktorá je súčasťou ruin, už sme sa nedostali 🙁 . Našťastie tu žijú strašne zlaté zvieratká (Coati), takže výlet spoko.


Coati – ultra zlaté zvieratko, ktoré u nás nenájdete


Ruiny mayského mesta Tulum


Selfie time

Celý druhý deň v Playa del Carmen by sa dal označiť ako typické plážové dovolenkovanie. Zaplatíte za lehátko, kúpite si Margaritu a chytáte rakovinu. A tak sme sa držali tohto plánu, ale aspoň sa konečne blížim ku koncu rozčítanej knihy! V tomto meste sa aj tak nič moc iné nedá robiť.


Margarita!


Na pláži v Playa del Carmen


Koriander na kilá tu fičí   |   Pivo robí ľudí šťastnými


Señorita   |   Úplne bežné bozkávanie koňa   |   Señor


Vidíte tam tú Titanic pózu? A žiarlivú Evitu?   |   Silno pekná pláž, kam sme sa už ale kvôli pokročilému času nedostali 🙁


Holky sa nám zaľubili

17.11.2017

Oaxaca – ríša mezcalu

V Mexico City už nás ráno na letisku čaká Subaru XV, dvojlitrová štvorkolka, o ktorej by ste si mysleli, že by mohla mať nejaký výkon. Ale už na prvom kopci sme zistili ako strašne lenivé auto sme dostali. Ešteže Mexikánci sú zvyknutí chodiť po odstavnom pruhu a tak sa dá obiehať aj keď ide auto oproti. A roadtrip sa predsa dá ísť aj na Trabante, so Subaru sme to vyhrali ?


Náš lenivý tátoš   |   Tá vpravo, z ktorej sa trochu dymí, je Popocatépetl 🙂

Mini poznámečka ku kradnutiu kariet – keď Vám niekto skopíruje údaje k platobnej karte, stále máte šancu, že vám nič moc bez PINu nevyberie. Mexikánci toto vyriešili bravúrne, na diaľničnom mýte, keď platíte kartou, PIN nezadávate, ale ho proste nadiktujete týpkovi a on si ho sám zadá 😀 Kradnutie kariet nikdy nebolo jednoduchšie.


Selfie tak niekde na ceste   |   Do Oaxaca s trochu prevýšením

Cesta do Oaxaca trvala nejakých 6 hodín, ale väčšinu po diaľnici, takže celkom pohodička. Dokonca sme išli okolo stále aktívnej sopky Popocatépetl, ale na tú sa bližšie pozrieme až po ceste naspäť. Ubytovaní sme cez Airbnb, kúsok od centra u tety, ktorá nevie ani slovíčko anglicky (ostatne ako väčšina ľudí v Mexiku, tu sa fakt oplatí vedieť španielsky, ináč ruky nohy), ale za to je asi alchymistka, lebo má záhradu plnú všemožných rastlín a neváhala sa nám s nimi pochváliť.


Kostolík a streedfoodík

Keďže sa nachádzame v oblasti, kde viacmenej vznikol a vyrába sa mezcal, precestovaný deň končíme pri fľaške cervezy, poháriku mezcalu a všemožných jedlách. A vandrovaním po nočnej Oaxace.


Ďalší kostolík a poriadna nálož žrádla

Ráno nás pred ubytkom čaká Nacho, náš sprievodca na najbližších sedem hodín, s ktorým opúšťame Oaxacu zopár desiatok kilometrov na východ.


Mr. Nacho   |   Miestna príroda, agáve included

Prvá zastávka je výrobňa (?) kobercov, ktorá sa pýši tým, že ako jedny z mála používajú výhradne prírodné farbivá na farbenie merino vlny, z ktorej potom vyrábajú koberce. Týpek, čo nám hovoril o procese výroby počas toho aj naozaj ten koberec vyrábal a teda nečudo, že taký veľký koberec trvá vyrobiť 3-4 mesiace. Silno pracné.


Poctivá ručná práca


Z kaktusu, limetky a niečoho bieleho spravil takéto farby   |   Šťastná Evita s novým kobercom

Pokračujeme ďaleko a vysoko do hôr, ku Hierve el Agua. Nacho, ako silno skúsený sprievodca, nás zobral aj na kratšiu túru, kam ostatní sprievodcovia nechodia a ešte k tomu aj v čase, keď je Hierve relatívne bez turistov, takže ideálne na pekné fotky. Po minitúre máme hoďku na kúpanie v termálnych jazierkách. Problém je, že napriek tomu, že sú termálne, ich teplota je skoro totožná s teplotou okolia. Čo pri 24 stupňov vonku znamenalo, že voda mala 23. Ale čo kvôli fotke nespravíme, že 🙂


Hierve el Agua


Selfie time s Hierve a Mr. Nacho 😀


Tvárime sa spoko, ale úplna pohodička to nebola   |   Na slnku už pohodička ale bola

Na záver sme sa zastavili v mezcalárni, kde nám až prekvapivo rýchlo dokázali povedať, ako sa mezcal vyrába, kým nás postavili pred otvorený bar a vyskúšali sme sedem rôznych mezcalov. A nejaký si aj kúpili.


El Rey de Matatlán   |   Selfie musí byť   |   Hafo agáve, z ktorých vzniká tento super mok


La Degu   |   Tie lepšie fľašky 🙂

A tak sme sa pobrali domov, spokojní, unavení, ale stále s dostatočnou energiou na klasickú večernú návštevu podniku so skúškou nejakého nového mezcalu. A tentokrát sme dokonca aj našli celkom zlý, že máte pocit, ako keby pijete lacnejšiu vodku 🙁

Deň druhý sa niesol v znamení gastronómie – pol dňový kurz varenia a večer návšteva jednej z najlepších reštaurácii v Oaxaca.



Tetule na miestnom trhu v Oaxace

Kurz varenia máme u Pilar, šéfkuchárky reštaurácie La Olla, kde sme sa všetci stretli (my, dvaja Američania, dvaja Kanaďania a dvaja Nemci). Nakoľko sa ani nejdem snažiť popisovať čo sme naozaj varili, poviem vám len, že sme začali návštevou miestneho trhu, kde sme nakúpili suroviny. Potom sme sa presunuli k Pilar domov, kde prvá polovica ukuchtila dezert, druhá salsu z mravcov, a potom spoločne hlavné jedlo a nakoniec polievku. Následovala krátka degustácia mezcalu a na záver sme zjedli, čo sme si navarili (a veru celkom to aj ušlo). Ale vzhľadom na suroviny, ktoré sa v každom recepte nachádzajú, dosť možno nič nebudeme schopní doma ukuchtiť 😀 Ale ako zážitkové cestovanie na výbornú.


Tu sme čarovali…   |   …takto krásne oblečení 😀


Výsledky kurzu

Večer končíme v Criollo, reštaurácii s fixným 7-chodovým menu. Také to povyhodenie z kopýtka, ktoré vačšinou praktikujeme až na konci tripu, keď nevieme čo s peniazmi 😀 S pitím to vyšlo na nejakých $1000 (pesos, nie dolárov), ale že by som bol úplne unesený sa nedá povedať. Väčšina chodov bola výborná, ale proste za tú cenu som čakal niečo lepšie, než len prinesenie chodov s popisom, čo vlastne ideme jesť. Ale vyskúšať to bolo treba, nabudúce mi bude stačiť behnúť do Čestru.



Tým sa končí naša návšteva Oaxaca, zajtra nás čaká 12 hodinová cesta na východ do Palenque.



Krásy nočnej Oaxaca (naschvál to neskloňujem, lebo netuším či i alebo y ?)


Miestny makači


Selfie s mega psom a pifkáma


S týmto sme čarovali


Takto sa robí nadymená salsa – zapálite tortilu s chilli zrniečkami a keď zhorí, zmixujete so všetkým ostatným


Náhodné fotečky z kurzu


Degustácia mezcalu   |   Spoločný obed

14.11.2017

Mexico City


Pivo a internet – čo viac treba   |   Banda v rýchlom rýchliku

Vyše jedenásť hodín v lietadle ubehlo prekvapivo rýchlo, ale teda letieť v 747 až taká výhra nie je. Väčšina z nich je vyrobená ešte v minulom storočí (naše v 1989, teda je staršie ako ktokoľvek z nás), takže štandard je trochu niekde inde. A hlavne na zábavnom systéme to bolo poznať. Ale stále lepšie ako hocijaké lowcosty.


Náš mierne starý tátoš, ale stále krásny   |   Let prežitý na víne


Týmto by sa mali ľudia riadiť aj mimo lietadla!   |   Prudko informačná obrazovka, kde sa práve nachádza lietadlo

V Mexico City nás privítala krásna, jeden a pol hodinová fronta na imigračnom, čím by som rád pozdravil všetkých zamestnancov letiska, ktorí práve neboli v práci a všetkých cestujúcich vybavovali štyri prepážky. Naopak, možno by som niektorých zamestnancov polície poslal domov, lebo už z taxíku do hostela sme ich stretli asi milión, pri hosteli, ktorý je kúsok od hlavného námestia sme stretli ďalší milión a podla všetkého ich najbližšie dva týždne stretneme aspoň raz toľko.


Tacos, tacos a ešte raz tacos

Celý prvý deň venujeme spoznávaniu mexickej kultúry, a tým myslím jedla a miestnych trhov. Plus sme prvé dve hodiny strávili hľadaním použiteľnej SIM karty, lebo bez nej je proste všetko ťažšie – hľadanie dobrých podnikov, navigovanie, nasieranie ľudí na Facebooku, ale aj také praktické veci ako riešiť pohyb a limity na karte (lebo nie je úplne bezpečné mať všetky prachy dostupné z bežného účtu, by som vám o tom vedel hovoriť).


Krásne mesto, krásne ulice, krásne autá

Tož sme pochodili trhy, pojedli tacos (veľmi lacné to tu je, zopár desiatok korún), kúpili si “RayBany” za 50 Kč, pojedli tacos, pozreli hromadu nahnutých budov (lebo zemetrasenie), pojedli… tacos, a zakončili to pri pivku a mezcale.


Štýlové RayBany   |   Najmenší McDonalds aký som videl   |   Naša prvá pivná selfie

Na hlavnom námestí sa celý víkend koná nejaký festival, takže sem tam sme započuli mexické vypaľovačky a keď sa zotmelo, celé námestie bolo obkľúčené policajtmi, ako keby tu mali Olympiádu. Dostať sa naň znamenalo prejsť tak 50 metrovou uličkou, ktorú lemovali desiatky policajtov. Ale keďže by som si rád užil ďalšie dva týždne inde ako vo väzení, nemám pre vás žiadnu fotku oných policajtov 🙁


Normálne už štandardy tohoto výletu – tacos, pivo, selfie a mexická vlajka

Po prvom dni som s jedlom nad mieru spokojný aj keby to malo znamenať jesť tacos na raňajky, obed aj večeru. A guacamole ako predjedlo 🙂

Druhý deň v Mexico City opúšťame Mexico City a busom ideme 50 kilometrov na sever do Teotihuacánu. Mimochodom, metro po Mexico City stojí neuveriteľných 6 Kč, hociaký počet zastávok. S takou cenou by som aj po Brne bol ochotný chodiť šalinou.


Pyramída Slnka, a milión turistov na nej


Halooo   |   Selfie time, už si nepočítam koľký   |   Aaa raz, aaa dva

Keďže si na históriu moc nepotrpím, som rád, že ani historici sa nevedia zhodnúť kto a kedy vlastne toto mesto postavil. Ale majú tu dve pekné pyramídy (Slnka a Mesiaca), vyzerá extrémne zachovalo (aj keď už teda bolo renovované) a tak si dávam check za moju prvú navštívenú pyramídu. Len sme teda úplne neodhadli deň návštevy, lebo zrovna dnes mali Mexičania vstup zadarmo a že ich tam bolo! Až tak moc, že sme sa ani nepokúsili ísť na vrchol pyramídy, ale len na prvú plošinu, ináč by sme museli čakať vyše hodiny, a spálil by som sa ešte viac 😀


Pyramída Mesiaca

Po prehliadke sme si, samozrejme, neodpustili tacos s pivkom 🙂 Jediné negatívum, na ktoré som narazil je, že sa začíname pohybovať v miestach, kde je nulový signál. A takých vzhľadom na našu trasu bude asi ešte dosť. Začínam pociťovať život bez internetu, a poviem vám, nie je to pekné 😐


To keby ste nevedeli, s čím si robíme selfie   |   Modelingová kráľovna…   |   …ktorá sa trochu zvrhla

Naspäť v meste nás čaká ešte posledná zastávka – výhliadka na jednej z najvyšších budov v Mexiku. Len len že sme stihli západ slnka, lebo slečna na pokladni nebola z najrýchlejších, ale výhľad na nekonečné Mexico City stál za to.


Zááápad slnka   |   Spoko, že sme ten západ stihli   |   S vetrom o selfie

Deň výnimočné nekončíme s tacos ale s pizzou, na ktorú vám dajú viacmenej čokoľvek – a tak nám dali vyprážané kuracie kúsky s buffalo omáčkou a mleté hovädzie, a bolo to výborné. A vyskúšali sme ďalší mezcal a tequilu a decká, to je úplne niečo iné než v Európe. Chutný, piteľný alkohol, len teda nie na kopanie ale vychutnávanie. Budem musieť rozšíriť zbierku fľašiek doma.


Mezcal, margarita, tequila, doradu to skúšame a všetko tu chutí nádherne, nie jak u nás 🙁


Nočný život v Mexico City

Mexico City, si pekné, chutné a lacné, asi sa niekedy ešte uvidíme 🙂


Nebol by to Flákač, bez týchto miláčikov


Ranná káva == spokojné slečny   |   Nič na tomto obrázku nie je v poriadku   |   Miestne indiánske (?) tance



Architektonické krásy


This is how it’s done   |   Kilo avokáda za 14 Kč, to chceš


Selfie time – pri náhodnej bráne a ešte náhodnejších garážových dverách


Väzeňský Mimoň   |   Trošku plnka, a bolo ešte horšie neskôr   |   Námestičko

10.11.2017

Viva Mexico

Jesenná cestovateľská sezóna v plnom prúde. Po dvoch týždňoch vo Vietname sa na dva a pol týždňa presúvame opäť do teplých krajín – tentoraz na západ do Mexika. A v menšej a úplne inej zostave 😀

Plán ísť do Mexika vznikol ešte minulý rok, čakali sme len na nejaké výhodné letenky. Tie sa objavili v marci a tak za necelých deväť tisíc korún letíme Brusel – Amsterdam – Mexico City – Amsterdam. Do Bruselu a z Amsterdamu sa za pár stovák dostaneme cez Prahu. A ešte chuťovečka, spoj Brusel – Amsterdam ideme vlakom (takým tým 300km/hod vlakom), a keďže je to súčasťou jedného e-ticketu tak naň musíme nastúpiť, ináč by nám prepadli všetky nasledujúce letenky.

Na moje potešenie výlet vymyslel aj organizuje Marek, ktorý už v Mexiku bol, takže máme sprievodcu, plán aj vybavovača väčšiny vecí naokolo. Možno konečne dovolenka, kde si odpočiniem 🙂

Na rozdiel od väčšiny mojich dovoleniek, kde sa presúvam(e) letecky, vlakom či busom, v Mexiku si požičiavame auto a čaká nás roadtrip až na ďaleký východ. Spolu vyše štyri tisíc kilometrov, cez Oaxaca, Palenque, Tulum, Cancún, Meridu a Tabasco. Vnútrozemie, veľké mestá, kurz varenia, pláže, pyramídy a niekoľko veľmi dlhých presunov v aute. Mraky tacos a burritos, litre mezcalu a tequila, plán je jasný.

Cakom prásk 19 dní na cestách, dva skoro 12 hodinové lety v najväčšom Boeingu 747 (Jumbo Jet) a keďže som zabudol spomenúť svoj 100. let (z Prahy do Dubaju na ceste do Vietnamu), tak spomeniem aspoň 111. let z Amstru do Prahy 😉