Nov 17

Oaxaca – ríša mezcalu

by in Mexico trip

V Mexico City už nás ráno na letisku čaká Subaru XV, dvojlitrová štvorkolka, o ktorej by ste si mysleli, že by mohla mať nejaký výkon. Ale už na prvom kopci sme zistili ako strašne lenivé auto sme dostali. Ešteže Mexikánci sú zvyknutí chodiť po odstavnom pruhu a tak sa dá obiehať aj keď ide auto oproti. A roadtrip sa predsa dá ísť aj na Trabante, so Subaru sme to vyhrali ?


Náš lenivý tátoš   |   Tá vpravo, z ktorej sa trochu dymí, je Popocatépetl 🙂

Mini poznámečka ku kradnutiu kariet – keď Vám niekto skopíruje údaje k platobnej karte, stále máte šancu, že vám nič moc bez PINu nevyberie. Mexikánci toto vyriešili bravúrne, na diaľničnom mýte, keď platíte kartou, PIN nezadávate, ale ho proste nadiktujete týpkovi a on si ho sám zadá 😀 Kradnutie kariet nikdy nebolo jednoduchšie.


Selfie tak niekde na ceste   |   Do Oaxaca s trochu prevýšením

Cesta do Oaxaca trvala nejakých 6 hodín, ale väčšinu po diaľnici, takže celkom pohodička. Dokonca sme išli okolo stále aktívnej sopky Popocatépetl, ale na tú sa bližšie pozrieme až po ceste naspäť. Ubytovaní sme cez Airbnb, kúsok od centra u tety, ktorá nevie ani slovíčko anglicky (ostatne ako väčšina ľudí v Mexiku, tu sa fakt oplatí vedieť španielsky, ináč ruky nohy), ale za to je asi alchymistka, lebo má záhradu plnú všemožných rastlín a neváhala sa nám s nimi pochváliť.


Kostolík a streedfoodík

Keďže sa nachádzame v oblasti, kde viacmenej vznikol a vyrába sa mezcal, precestovaný deň končíme pri fľaške cervezy, poháriku mezcalu a všemožných jedlách. A vandrovaním po nočnej Oaxace.


Ďalší kostolík a poriadna nálož žrádla

Ráno nás pred ubytkom čaká Nacho, náš sprievodca na najbližších sedem hodín, s ktorým opúšťame Oaxacu zopár desiatok kilometrov na východ.


Mr. Nacho   |   Miestna príroda, agáve included

Prvá zastávka je výrobňa (?) kobercov, ktorá sa pýši tým, že ako jedny z mála používajú výhradne prírodné farbivá na farbenie merino vlny, z ktorej potom vyrábajú koberce. Týpek, čo nám hovoril o procese výroby počas toho aj naozaj ten koberec vyrábal a teda nečudo, že taký veľký koberec trvá vyrobiť 3-4 mesiace. Silno pracné.


Poctivá ručná práca


Z kaktusu, limetky a niečoho bieleho spravil takéto farby   |   Šťastná Evita s novým kobercom

Pokračujeme ďaleko a vysoko do hôr, ku Hierve el Agua. Nacho, ako silno skúsený sprievodca, nás zobral aj na kratšiu túru, kam ostatní sprievodcovia nechodia a ešte k tomu aj v čase, keď je Hierve relatívne bez turistov, takže ideálne na pekné fotky. Po minitúre máme hoďku na kúpanie v termálnych jazierkách. Problém je, že napriek tomu, že sú termálne, ich teplota je skoro totožná s teplotou okolia. Čo pri 24 stupňov vonku znamenalo, že voda mala 23. Ale čo kvôli fotke nespravíme, že 🙂


Hierve el Agua


Selfie time s Hierve a Mr. Nacho 😀


Tvárime sa spoko, ale úplna pohodička to nebola   |   Na slnku už pohodička ale bola

Na záver sme sa zastavili v mezcalárni, kde nám až prekvapivo rýchlo dokázali povedať, ako sa mezcal vyrába, kým nás postavili pred otvorený bar a vyskúšali sme sedem rôznych mezcalov. A nejaký si aj kúpili.


El Rey de Matatlán   |   Selfie musí byť   |   Hafo agáve, z ktorých vzniká tento super mok


La Degu   |   Tie lepšie fľašky 🙂

A tak sme sa pobrali domov, spokojní, unavení, ale stále s dostatočnou energiou na klasickú večernú návštevu podniku so skúškou nejakého nového mezcalu. A tentokrát sme dokonca aj našli celkom zlý, že máte pocit, ako keby pijete lacnejšiu vodku 🙁

Deň druhý sa niesol v znamení gastronómie – pol dňový kurz varenia a večer návšteva jednej z najlepších reštaurácii v Oaxaca.



Tetule na miestnom trhu v Oaxace

Kurz varenia máme u Pilar, šéfkuchárky reštaurácie La Olla, kde sme sa všetci stretli (my, dvaja Američania, dvaja Kanaďania a dvaja Nemci). Nakoľko sa ani nejdem snažiť popisovať čo sme naozaj varili, poviem vám len, že sme začali návštevou miestneho trhu, kde sme nakúpili suroviny. Potom sme sa presunuli k Pilar domov, kde prvá polovica ukuchtila dezert, druhá salsu z mravcov, a potom spoločne hlavné jedlo a nakoniec polievku. Následovala krátka degustácia mezcalu a na záver sme zjedli, čo sme si navarili (a veru celkom to aj ušlo). Ale vzhľadom na suroviny, ktoré sa v každom recepte nachádzajú, dosť možno nič nebudeme schopní doma ukuchtiť 😀 Ale ako zážitkové cestovanie na výbornú.


Tu sme čarovali…   |   …takto krásne oblečení 😀


Výsledky kurzu

Večer končíme v Criollo, reštaurácii s fixným 7-chodovým menu. Také to povyhodenie z kopýtka, ktoré vačšinou praktikujeme až na konci tripu, keď nevieme čo s peniazmi 😀 S pitím to vyšlo na nejakých $1000 (pesos, nie dolárov), ale že by som bol úplne unesený sa nedá povedať. Väčšina chodov bola výborná, ale proste za tú cenu som čakal niečo lepšie, než len prinesenie chodov s popisom, čo vlastne ideme jesť. Ale vyskúšať to bolo treba, nabudúce mi bude stačiť behnúť do Čestru.



Tým sa končí naša návšteva Oaxaca, zajtra nás čaká 12 hodinová cesta na východ do Palenque.



Krásy nočnej Oaxaca (naschvál to neskloňujem, lebo netuším či i alebo y ?)


Miestny makači


Selfie s mega psom a pifkáma


S týmto sme čarovali


Takto sa robí nadymená salsa – zapálite tortilu s chilli zrniečkami a keď zhorí, zmixujete so všetkým ostatným


Náhodné fotečky z kurzu


Degustácia mezcalu   |   Spoločný obed

Tags: ,

Comments are closed.