Mal som krutý budíček. Posteľ mám v prednej časti lodi a keďže som bol posledný spiaci námorník, kapitán sa rozhodol zapnúť predné manévrovacie motory o 7:50. Randál jak sviňa, čo Vám budem hovoriť. Účel to splnilo.
Do minúty od zobudenia som už plával v mori. Dúfam, že raz budem takto môcť vstávať každé ráno. Raňajky nám spravil ocino, chlebíčky so zeleninou. Okolo 10 sme vyplávali. Cieľ dnešného dňa je ostrov Ravni Žakan, vzdielny asi 9 námorných míľ napriamo. My sme tam však napriamo nešli a asi hodinovú prestávku sme mali v zátoke na ostrove Vela Kotula. Naučil som sa tu ako sa kotví loď. A vylovili sme hromadu ulít z ježkov.
Medzi týmito 3 ostrovmi však bola najzaujímavejšia časť – učenie. Viazanie uzlov (už viem viazať fendrový a dračí uzol), naťahovanie plachiet (hlavnú aj genu – prednú), námornický jazyk (hromada terminus technikus) a hlavne kormidlovanie na motori aj plachtách. Silno návykové, to Vám poviem.
Zakotvili sme v zátoke na ostrove Ravni Žakan, ktorá sa nachádza v chránenom území (resp. celý územie naokolo sa v ňom nachádza). Ďalšia lekcia – ukotvenie lode o bójku. Misia splnená na jednotku. Polovicu posádky som vysadil na brehu a vydali sa na blízky vrch na turistiku. Ja som sa vrátil aby som si trochu pošnorchloval.
Po čase sa opäť zastavil týpek kvôli “parkovnému”, tentoraz 400 kún, keďže sme v chránenom území. Hneď za ním prišiel pán z blízkej reštaurácie, či si želáme zarezervovať miesto na večeru. To sme si teda želali.
Okolo 19 sme išli na večeru. Na 3x sme sa otočili na člne, nikomu sa nechcelo plávať. Už po pár minútach som zistil, že Chorváti sú presne ako Španieli – piánko, pohodička, nikam sa neponáhľajú.
Na úvod sme si objednali pitie, ja som skúsil chorvátske pivo, ktoré na moju smolu chutí skoro totožne ako slovenské pivá, čiže žiadna sláva.
Následne nám čašník doniesol ukázať ryby, ktoré majú – normálne na tanieri, všetky druhy. To bolo prvý krát, čo som si vyberal rybu podľa toho ako vyzerá. K tomu pre istotu hovädzí steak, rare.
Aj príprava jedla zabrala hodne času, ale mali celkom plno a k tomu chorvátska pohodička. Vlastne na to, že je to reštaurácia na malom ostrove, kam sa dá dostať len súkromnou loďou, tak je pozoruhodné, že tam bolo okolo 40 ľudí. Vedľa nás sedela partička 14 Čechov (pánska jazda – 8 chlapov a 6 detí), ktorý, ako sa neskôr ukázalo, mali veľmi podobnú cestu, lebo sme ich stretávali ešte niekoľko ďalších dní.
Steak som si dal s Marekom napol, bol luxusný. Asi najviac rare aký som kedy mal. V princípe asi 2mm po kraji bol trochu opečený, ináč úplne surový. Rybu sme si rozdelili štyria. Celkom sa im podarila, ale mne chutia všetky ryby rovnako, takže nemôžem úplne hodnotiť. Ako prílohu sme mali šalát a opekané zemiaky.
Čašník bol veľmi sympatický, reštaurácia pekná, zapadne do krajinky a určite odporúčam navštíviť (keď náhodou pôjdete na ľoď do Chorvátska). Na záver sme si ešte dali Rakiju. Bola fakt hnusná a ani radšej nechcem vedieť z čoho ju vypálili. Účet bol celkovo 2500 kún (okolo 340 eur, ceny mali trochu vyššie vzhľadom na lokalitu).
Ostávalo už len preplaviť sa naspäť na loď a zaspať. Naozaj som bol zničený po tomto dni.
