Transylvánska prechádzka

Ešte sme sa ani nezobudili a už meškáme hodinu. Koho by napadlo, že Rumunsko je v inej časovej zóne. Aby toho nebolo málo, do motora nám zateká a olej s vodou ževraj nie je najlepšia kombinácia na mazanie a chladenie. Docent, Filip a Mišo teda opravovali motor, ja som dopisoval Flákača (keďže do áut sa rozumiem prd. Volant a štyri kolesá? Dostatočná definícia auta) a Evka so Zuzkou balili.

Dnes máme na pláne veci, ktoré na cestovaní fakt nemám rád. Návštevu kráľovského hradu Peles a Draculovho letného sídla, hradu Bran, ktorý ale Dracula ani moc nenavštevoval, takže je to skôr len turistická atrakcia. Zalomíme to na začiatku Bukurešti v príletiskovom hoteli.

Do Branu ideme opäť cez pekné horské serpentíny vo výške asi 1300 m.n.m. Teplota sa zpríjemnila kúsok pod 20°C, vzduch svieži, horský, príroda krásna. Dediny a ľudia pôsobia presne tak, ako si ich väčšina ľudí predstavuje – zaostalo, chudobne, jeden by sa až zamýšľal, z čoho vlastne žijú. Ak nerátam, že každých 200m niekto predáva čučoriedky, černice a maliny. Pri jednej peknej Rumunke sme sa zastavili, ochutnať miestny syr. Za 35 RON sme si kúpili hrudku tvrdého syru, ktorá sa ale ukázala byť bryndzou.

Bran. Zvonku pôsobí pomerne obyčajne, taký malý, obrastený stromami, zvnútra pôsobí chladno a ešte menšie. Chudák Dracula keď bol vyšší ako ja, neustále sa musel zohýbať. Ak to však bolo jeho letné sídlo, asi by som si nesťažoval. Na hrade som si ešte kúpil miestny Merlot, ročník 2007. Draculov nápoj 😉 Mimochodom, vstupné bolo 10 RON pre študentov, 25 RON pre dospelých.

Cesta na hrad Peles sa nám trochu skomplikovala. Naša skratka bola zablokovaná a policajti nás poslali až cez mesto Brasov. Moderné, veľké mesto, dvoj-trojprúdovky, krásne kruháče, typické obchody aké sú aj na Slovensku, semafory s odpočtom (ktoré sú mimochodom aj v iných, menších mestách). Mesto, ktoré akoby ani nepatrilo do Rumunska. Alebo aspoň do obrazu Rumunska pre typického západoeurópana.

Na Peles sme dorazili v hodine dvanástej, päť minút pred poslednou exkurziou. Opäť sme využili náš študentský štatút, za 5 RON skoro ako zadarmo. Ešte pred vstupom pôsobil hrad veľmi luxusne, no keď sme vošli, to vám ešte len bola nádhera. Kráľ mal fakt dobrý vkus. Ak sme chceli fotiť vnútri, bolo potreba zaplatiť 30 RON, čo sa ale nikomu nechcelo, takže mám zvnútra jedinú fotku, po ktorej mi bolo slušne povedané, že buď zaplatím, alebo nebudem fotiť. Hodnota hradu Peles je pravdepodobne nevyčísliteľná, ale v 1914 to bolo v prepočte 200 miliónov dolárov. Sto rokov neskôr, o infláciu navýšené a pohybujeme sa v stovkách miliárd dolárov. To si ani Bill Gates nemôže dovoliť.

Po exkurzii sme ešte skočili na pivko, tentoraz belgickú Stellu Artois. Jej cena, napriek tomu, že je hneď pod hradom, je menšia ako bežne v Brne, naopak cena Staroprameňu je vyššia. Podivný svet.

Odchádzame o 18, čaká nás ešte 120km do nášho hotela pri Bukurešti. Od posledného natankovania máme priemernú spotrebu asi 13 litrov, čo nie je až tak veľa, keďže väčšinu trasy sme strávili na serpentínach v horách. Po ceste na Bukurešť sme si všimli jednu zaujímavú vec. V mestách, v strede cesty stoja na prechodoch policajti. Pravdepodobne preto, lebo tam nie sú semafory a po cestách chodí tak strašne veľa áut, že ľudia by dlhé minúty vôbec nemuseli mať šancu prejsť na druhú stranu. Milé od nich.