Nadišiel čas precestovať pamiatky a prastaré mestá ešte prestaršej Malty. Ráno som si na Tripomaticu pripravil plán na poslednú celodennú túru a okolo 10 sme vyrazili.
Prvou zastávkou bolo kedysi hlavné mesto Malty, vyše 6000 rokov stará Mdina. Opevnená je statočne, ale ináč je to pre mňa proste hromada piesku vytvarovaná do mesta. História ma moc nebere. Čo ma ale bralo, bol krásny Fiat s ceduľou “If you like my car, you will definitely like my cuisine.” Super reklama na reštauráciu (ale na nás nefungovala).
Pokračovali sme na juh, za UNESCO pamiatkami Ħaġar Qim a Mnajdra Temples. Na leteckých fotkách vyzerali pekne, ale čo z toho, keď ich zakryli pod obrovskú kupolu? Pozreli sme sa teda na peknú bielu plachtu, krásne vystužené oplotenie a pobrali sa 500m na východ do zátoky Blue Grotto, ktorú sa im našťastie nepodarilo celú zakryť.
Blížil sa čas obeda a že som dobrý plánovač (keď už sa rozhodnem niečo naplánovať), následovala zastávka v rýbarskej dedinke Marsaxlokk na juhovýchode ostrova. V prístave kotvili malebné loďky, pozdĺž prístavu minimálne tucet reštaurácii s rovnakou ponukou. Samozrejme vyhrala reštaurácia s wifi. Vybrali sme si morský mix pre dve osoby, pozostávajúci z rybacej polievky, tuniaka, kreviet, kalamárov, mušlí a pravdepodobne hromady sardiniek. O pár hodín sa táto voľba ukázala ako nie úplne najšťastnejšia.
V pláne už máme len hlavné mesto Vallettu s krátkou zastávkou v malej dedine Santa Lucija. Mimo nádhernej čínskej záhrady tu totižto majú Pacha, hybského zbojníka! Chalan zbojničil aj na Malte.
—
Valletta je ešte väčšia hromada piesku vytvarovaná do mesta než Mdina. Predstavte si, že máte slabý zrak a niekto vám ukáže fotku Valletty. Vy uvidíte béžovu machuľu v strede, bledo modrú hore (obloha) a tmavo modrú dole (more).
Zaparkovať sa nám podarilo pri mestskej bráne a tak sme sa vydali do centra po vlastných. Naplánované sme mali také hitovice, ako:
- Royal Opera House – väčšina budovy neexistuje, teraz je tam umelá podlaha a normálne stoličky, jediné, čo pripomína pôvodnú budovu je časť zrúcaných stĺpov
- Grand Master’s Palace – ten sme skoro prešli, lebo napriek svojmu názvu vôbec nebol Grand a už vôbec nie Master’s
- Toy Museum – najviac som sa naň tešil a mali zavreté
- rôzne záhrady – Malta je taká vyprahlá púšť, že hociaké záhrady väčšinou nevyzerajú bohvie ako
- Fort St. Elmo – tu ma potešili, lebo sa tu konal Malta Design Week s výstavou divných, teda umeleckých výtvorov. A mali aj špeciálne mramorové stojany pre Apple zariadenia 😉
Keď už sme sa vracali k autu, všimol som si, že pri základnej škole bolo pomerne dosť policajtov. Až potom mi trklo, že voľby europoslancov sú v celej EÚ, nie len u nás. No, môj hlas ostane nevypočutý. Hanba mi.
Celkovo Valletta nebola žiadna sláva. Hlavná obchodná ulica pôsobí celkom snobsky, ale ináč je to ako každé iné hlavné mesto. Unavení sme to zalomili a ako sme sa vracali do nášho mestečka, začala pískať rezerva na aute. Nádherne to vyšlo, že sme ani nemuseli tankovať. Na rezevu sa stihneme vrátiť na letisko.
