Z Woodfieldu v Chicagu odchádzame okolo siedmej večer. Dve tisícky kilometrov sa zdá veľa, ale striedame sa všetci za volantom, takže pohoda.
O pol štvrtej ráno sme to zalomili na odpočivadle. Náš luxusný spánok v aute prerušil len kamionista, ktorý pred odchodom nezabudol trochu potúrovať motor. A ešte smrad topánok.
—
Po ceste sme našli rezerváciu amerických bizónov a podľa miestnej pani, ktorá sa nám prihovorila máme šťastie, že ich vôbec vidíme, lebo väčšinou sú schované v chládku stromov ďaleko od plota.
—
Keď sme sa dostali za Fargo, civilizácia sa úplne vytratila. Popri diaľnici dotvárali scenériu nekonečné pláne, po ktorých sa sem tam pásli kravy a kone. O pár hodín pláne vystriedali skalnaté pahorkatiny a neskôr sa opäť vymenili.
—
Druhá (a posledná) zastávka je v Montane, tesne pred mestom Billings, kde máme naplánované nákupy, ale prišli sme až v noci. Montana nás privítala teplotou -6°C a tak spanie v aute pozostávalo z pravidelného budenia čo dve hodiny, aby sme zakúrili v aute. Bola to nádherná noc. To chcete zažiť.
—
Teplota ma presvedčila, že si naozaj chcem kúpiť teplú bundu ale o 8 ráno bol otvorený len Walmart. A že som ju tam aj zohnal, za $52. Čo som v obrovskom nákupnom stredisku nedokázal za 3 hodiny som vo Walmarte stihol za 20 minút.
—
Voláme do firmy, ktorá ma na starosti kabíny v Yellowstone. Škrt cez rozpočet, keď nám pani oznámila, že žiadne voľné okrem drahých nemá. Stanovanie sme kvôli zime (a nášmu pohodliu) zamietli a tak ostával booking.com. Nakoniec bývame v peknom mestečku West Yellowstone, tesne za hranicami parku.
Opäť sa nám nezadarilo, keď sme sa snažili dostať do našej izby. Číslo sedelo, kľúč išiel zastrčiť ale nešiel otočiť. Na informáciach nám povedali, že sme v blbom hoteli.
—
Po dvoch nociach v aute bola horúca sprcha a vodorovná posteľ to jediné, čo sme v ten deň potrebovali. A pivo.
Photos by Zdeněk Lipenský