To de sme?

Z dvojhodinového meškania v Brne, kedy už naša veľká rezerva nevyzerala tak veľko, sme nakoniec došli s meškaním 80 minútovým. Žiadne nahánačky, ešte sme skoro 2 hodiny strávili na letisku.

Z nejakého nepodloženého dôvodu som si stále myslel, že dostať sa MHDčkou v Budapešti na letisko je fakt opruz, ale ako sa ukázalo, je to rovnako jednoduché ako v Prahe. Metrom na konečnú a odtiaľ shuttle priamo k terminálu, za 530 HUF. Budapešť sa mi začína veľmi páčit, vzhľadom na to, kam všade sa dá odtiaľto dostať.

—

Nočné lety majú jeden obrovský problém, pokiaľ nie ste ten problém – pripití a hluční Češi a Slováci. My sme narazili na skupinku hneď šiestich, ale keď sa ozvali už štyria cestujúci, z toho jeden im pohrozil, že s jeho kontaktami ich nepustia cez pasovú kontrolu, razom sa ukľudnili. Aj som si pospal.

—

V Kutaisi nás privítalo milión taxikárov, policajtov a SBSka so samopalom. A túlavé psy. Prvé znamenie, že sme neprileteli do turistického raja. Vyberám 400 GEL (~175 EUR, necelých 5 tisíc Kč), čo by mohlo na zvyšok výletu stačiť a rovno berieme za 5 GEL mikrobus do Kutaisi, vzdialenej asi 25km. A nabitú SIM kartu za 11 GEL, čo stačí na 4GB dát (vidíš to T-Mobile? Toto sú data za rozumnú cenu). Vonku bola taká hmla, že šofér mikrobusu si radšej hodil štamprla – asi by bol odvážnejší na ceste.

Tu sa maká 24 hodín denne, 24 dní v týždni

Bus nás vysadil na hlavnom námestí okolo 6 ráno. Po 5 minútach sme mali prejdené celé centrum, po ďalších 10 sme neúspešne ukončili hľadanie ubytovania a tak sme si sadli v parku a čakali kým začne svitať. Keď sa nad tým zamýšľam, tma Kutaisi prospieva, lebo so stúpajúcím slnkom je len vidieť ako moc zle to tam v skutočnosti vyzerá.

Z hlavného námestia väčšina ulíc vyzerá po prvú križovatku celkom obstojne, ale potom je to proste iný svet. Nepopísateľné. V utorok tu ešte strávime deň, takže Kutaisi dostane druhú šancu ukázať svoju krásu ale na teraz odtiaľto prcháme.

—

Za 0,4 GEL berieme miestnu MHD, ktorá funguje asi len vďaka súkromníkom, k jedinému miestu, ktoré aspoň čiastočne pripomína západnú civilizáciu – k McDonaldu. Imaginárny most z tohto bohom zabudnutého mesta na všetky smery Gruzínska, kde to je hádam lepšie. Aj tak nechápem, kto do toho McDonaldu chodí.

Nasadáme do mikrobusu, ktorý nás za 10 GEL zavezie až do Batumi a ja pomaly zaspávam…

Miestne trhy