Po 17 hodinách prevažne spánku v preklimatizovanej lóži, kde som sa musel prikryť všetkým, čo mi dali, sme len s niekoľko minútovým meškaním prišli do Kalyanu. Na 1500km vzdialenosť to nie je zlé, Slovenské dráhy by sa mohli učiť. Kalyan je taká vstupná brána do Mumbaiu, čoho následky som pochopil hneď ako som vystúpil. Vlak s nápisom Mumbai CST, z ktorého ľudia išli povypadať. Na ten sa musím dostať aj ja 🙁
Moje prvé stretnutie s vlakom | Ešte som sa mohol hýbať | Vzhľadom na to, že som šiel posledný, tak som trčal z vlaku
Za 15 INR som si kúpil lístok, a vzápätí mi doplo, že to vlastne bolo úplne zbytočné, lebo nie je šanca, aby to niekto niekedy kontroloval. Nastúpil som na prvý vlak čo prišiel (chodia celkom často) a stále sa dokázal hýbať. A potom prišla nasledujúca zastávka a to vám ešte len bolo peklo. Ten vlak na niektorých zastávkach vôbec nezastavuje, len spomalí, na niektorých zastane na max. 10 sekúnd. Tzn. výmena ľudí prebieha krute rýchlo. Ľudia dovnútra doslova utekajú, aby dokázali potlačiť všetkých, čo už tam sú ale súčasne aby na druhej strane polka nevypadla. Takto na jednej zastávke nastúpil ďalší zhluk ľudí, že som sa nemohol pohnúť ani len o centimeter a nadýchnuť sa dalo len veľmi povrchne. Som rád, že odtiaľto letím a nejdem vlakom (tým vlakom som ale musel ísť aj tak ešte dvakrát).
Česko kam sa pozreš
—
Po šiestich dňoch hlavne indickej stravy to začína na mne zanechávať následky, takže od príchodu do Mumbaiu sa už vyhýbam indickej kuchyni a radšej si dám Colu a ovocné freshe. Moja tráviaca sústava mi určite časom poďakuje. A, aj keď to nerád hovorím, Indie mi už celkom stačilo. Už nie som taký optimistický, že sa sem ešte niekedy vrátim.
Na jeden a pol dňa najobľúbenejší obchod, hneď pri hosteli | Neprišiel som na to, prečo je English lacnejšie. Lokálna diskriminácia?
—
Na hosteli som sa stretol s Chrisom a dohodli sa na prehliadke Dharavi slumu – jedného z najväčších slumov na svete, kde sa mimo iné natáčal aj Milionár z chatrče. Náš sprievodca je lokálny obyvateľ, takže nás previedol všetkými zákutiami tohto mesta v meste. Fotenie na väčšine miest bolo zakázané (obyvatelia si to neprajú), ale sem tam nám fotku dovolil.
Vstupná brána do Dharavi | Plast na pretriedenie… | …a pretrieďovanie
Väčšina obyvateľov normálne platí za energie a nájom, chodí do práce (vrámci slumu) a vedie normálny život. Na rozlohe okolo 2 km2 tu žije skoro milión obyvateľov a je to naozaj poznať. Uličky v obývateľnej časti sú úzke tak akurát na šírku človeka a väčšinu musíte byť zohnutí, aby ste si nebuchli hlavu alebo sa nezamotali do elektrických káblov.
Náš sprievodca | Chris, ja a drtiči plastov | Z veľkých kusov robia malé, s ktorými sa potom lepšie pracuje
V priemyselnej časti sa maká o 106, recyklujú plasty, kovy, vyrábajú oblečenie, kabelky, kufre, často aj také ktoré bežne nájdete na letiskách. A je to tu úplne bezpečné, ľudia sú milí, zvedaví – žijú si tu svoj vlastný svet.
Farbenie oblečenia… | …a následné susšenie | Vysušovanie kože (ovčej a kozej prevažne)
—
Chris o pár hodín odlieta, takže sme ešte “narýchlo” (pol hodina vlakom, Mumbai je obrovský) skočili ku Gateway of India, fotka sem, fotka tam a vrátili sa naspäť na hostel. Tým sa končí moje spoznávanie Mumbaiu (resp. Bombaiu, ako mu miestni stále hovoria), videl som, čo som chcel, aj čo som neplánoval.
Gateway of India | Náhodná budova #1 | Náhodná budova #2
—
Ráno beriem tuk-tuk na letisko dúfajúc, že moju jedálnu preferenciu, surovú zeleninu, budú v lietadle rešpektovať. Indické jedlo v lietadle by som už nemusel prežiť. So long India, dúfam, že sa tak skoro neuvidíme. A Viedeň, ani nevieš ako moc sa teším na McFlurry a dobre vychladené pivo. Nesklam ma.
Pekné letisko tu majú | Hustá premávka na runwayi | Tuna súdruh je asi na zlej strane okna
—
Keďže sme mali hodinové meškanie a len pol hodinu na prestup, nestihol som v Delhi pridať tento príspevok, takže sa ešte pochválim, že let do Viedne bol najviac super, aký som zatiaľ mal. Lietadlo bolo poloprázdne, takže všetky tri sedačky som mal pre seba. Za mnou nikto, takže vyvalený nonstop, Dreamliner má elektrické zásuvky, takže Macbook stále zapnutý a dokonca aj dodržali moje jedálne preferencie. A gin tonic na spravenie žalúdku 😉 Už len dúfam, že ma niekedy zadarmo posunú do business triedy.
Toľko z návštevy Indie, o mesiac Filipíny 🙂
Hlavná stanica v Mumbaii, kde sa odohrávalo La Grande Finale Milionára z chatrče
Kitty-kitty 🙂 | Najlepšia zastávku akú môžete chcieť