Archive | Čínska samospráva RSS feed for this section
8.2.2016

Kaohsiung a cesta domov

Na toto som čakal. Kraťase, tričko a 23 stupňov. Celý trip som dúfal, že bude takto príjemné, ale až juh Taiwanu mi to splnil. Samozrejme len pokiaľ nezapadlo slnko, potom už to na kraťase moc nebolo.

Kaohsiung je naša posledná zastávka, odtiaľto letíme na letisko v Hong Kongu a domov. Je náročné písať denný itinerár formou odstavcov, takže záverečný príspevok bude skôr o fotkách.


Privítanie v Kaohsiung

  • Mestské busy – týka sa to celého Taiwanu, nie len Kaohsiungu. Pokiaľ nemáte mestskú kartu, v hotovosti musíte platiť vždy presne (alebo kľudne aj viac), lebo nikto vám nevydá. Ale popravde nikoho asi extra netrápi, či ste naozaj vhodili presnú sumu. V Kaohsiungu som tam vhodil menej a proste sme nastúpili. Asi sa tu dosť hrá na česť.
  • Angličtina – na juhu je to tragédia. V busoch vôbec, v malých reštauráciach vôbec, vo väčších to už nejako dáte.


Kaohsiung

  • Zemetrasenie – o 4 ráno nás zobudila kývajúca sa budova. Kým som si uvedomil, čo sa vlastne deje (nejaká doba veru prešla) tak zemetrasenie prestalo, ale hotel sa celkom solídne kolísal. Čo som pozeral štatistiky, tak zemetrasenia tu nie sú nijak neobvyklé, akurát takéto silné sú tak raz za 1-2 roky.
  • Mačky a psy – tak ako mám vo zvyku všade kam cestujem fotiť kočičky, na Taiwane to jaksi nebolo možné. Jedine, kde nejaké kočky boli bola Taipei Game Show. Ináč sa tu po uliciach motajú len psy. Takže mačky asi končia na tanieri?


Psíci

  • ZOO – keď už sme nevedeli, ako zabiť posledný deň na Taiwane, šli sme pozrieť miestny zverinec.


Ja a lemry lemravé


Operenci


Pózerka   |   Rodinka   |   Kleptoman – nejaká pani pred nami sa stala obeťou krádeže


Maco tam mal (asi?) cvičiteľa, tak robil vylomeniny

Cesta domov

Odkedy sme sa dostali na letisko v Kaohsiung až kým som neotvoril dvere bytu v Brne ubehlo 34 hodín. To je celkom dosť na to, že sa len chcete dostať domov. Ale pekné letušky v China a Swiss Airlines sa nám snažili dlhé hodiny v lietadle spríjemniť. A na letisku v Hong Kongu nám ešte aj zaželali šťastný nový rok.


Večera a raňajky od Swissu. Regulérne chutné jedlo.

Zhrnutie

Ďalší trip sa skončil, ďalšie tri krajiny si škrtám z TO VISIT zoznamu. Za 11 dní sme nachodili vyše 150 tisíc krokov, skoro 120 kilometrov. Navštívili sme 6 letísk (PRG, ZRH, HKG, MFM, TPE, KHH), vo vzduchu sme strávili 31 hodín a preleteli vyše 21 tisíc kilometrov. Na letiskách sme strávili skoro 1 deň čakaním. Cestovať na druhú stranu sveta veru zabere trochu času.


All you can eat barbeque. To mi veľmi pripomenulo Seoul.   |   Posledné lokálne jedlo

V Hong Kongu a Macau som mobilné data celkom šetril, lebo boli obmedzené, ale na Taiwane som sa neobmedzené data snažil využiť najviac ako to išlo. Pri zapnutom VPN a torrentoch nie je úplne problém preťahať 24 GB.


Rýchlosť, prenos a počasie – skoro dokonalá krajina.

Čo sa jednotlivých krajín týka, Hong Kong jednoznačne doporučujem, hlavne kvôli jedlu. Macau je skôr destinácia, kam sa oplatí ísť pozreť, keď už ste v Hong Kongu, ale ináč ma nijak extra neoslovil (hodnotenie možno upravím, ak by som sa stal milionárom 😉 ). A Taiwan, tam by som sa asi ešte chcel vrátiť. Nie nutne Taipei, ale skôr zvyšok ostrova, pláže a surfovanie na juhu a východe, hikovanie v horách v strede ostrova a trochu ešte pozreť mestá na západe. A požičať si skúter a len tak sa premávať po pobreží.

A výdaje? Očakával som, že sa prehúpnem cez 100 eur na deň, lebo letenky na a z Taiwanu neboli zrovna najlacnejšie, ale vo výsledku je to 100.7 eura na deň, takže konštanta stále drží.


Žeby chybička, China Airlines?   |   V HKG sme naraz pristáli s A380 od Emirátov


Nejaká miestna ľudová asi   |   Ostáva už len Peking, Šanghaj, Tokio a Manila. Tak skúsime o rok.


Bez znalosti miestnych hajzlov to vyzerá, že by ste nemali hádzať odpadky do papuče.


Fízly zarábajú. Hneď tri odťahovky na jednom mieste.


Tak tu určite hrajú Yankees


Obmedzená doprava cez víkend   |   To už snáď každý pochopí


Miestne umenie, všimajte drakovú pýchu 😉


Príprava na nový rok   |   Nočný Kaohsiung


Zastávka Central Park   |   Všesmerové prechody

6.2.2016

Hualien a národný park Taroko

Prechádzania po železobetónových mestách už máme dosť a tak ráno o 7 nasadáme do vlaku a opúšťame Taipei, smer Hualien. Lístky na vlak sa dajú pohodlne kúpiť na internete a samotný lístok si vyzdvihnete buď na stanici alebo v 7-Eleven a podobných reťazcoch (maximálne 30 minút pred odchodom). Do Hualienu je to kúsok cez 2 hodiny bez zastávky.

Hualien sám o sebe nie je asi ničím zaujímavý, pôsobí na mňa dosť americky – nízke mesto, široké ulice. Ale hodinu cesty autobusom sa nachádza národný park Taroko, kam máme namierené. Pokiaľ nemáte v pláne si zaplatiť celodennú tour, tak od 7 do 15 ide každú hodinu autobus z Hualienu do Taroka. Naspäť ide posledný o 17, preto ak sme chceli pochodiť čo najviac parku, museli sme Taipei opustiť relatívne skoro.


Hlavák   |   Náhodná hualienská ulica

Do Taroka sa dostávame až po 11, takže máme okolo päť hodín, aby sme stihli posledný autobus. Ale ako som sa dočítal, šoféri nie sú moc dochvíľni, takže na zastávku prídu ±15 minút od písaného času.

Čo zo začiatku vyzerala ako príjemná, trochu-do-kopca túra sa veľmi rýchlo premenilo na stupák jak sviňa. Po skoro 1500 schodov a necelom kilometri sme sa ocitli o 200 metrov vyššie. Chodník síce pokračoval ďalej, ale už len blatový a keďže trochu pršalo, tak sme sa otočili, že zvolíme nejakú ľudskejšiu trasu, kde sme už stretli aj pomerne dosť turistov.


Začalo to tak nevinne…   |   …keď tu zrazu schody. A nechceli skončiť.


Miestny zverinec   |   Tu sme to zabalili, Dali Village už bola moc zablatená

V Taroku je celkovo 9 scénických, prechádzkových chodníkov, 5 náročnejších turistických (ktorý sme išli hneď na začiatku) a 17 horolezeckých, na väčšinu ktorých potrebujete povolenie od správy parku. Nám sa podarilo prejsť jeden turistický a dva prechádzkové hlavne kvôli nedostatku času, ale aj preto, lebo polovica z nich je momentálne zavretá. Asi sa im niekde zosunula pôda (čo je tu bežné), lebo ani autobus nešiel až na konečnú, ale len tak do polky parku.


Miestny maskot?   |   Ako v Indianovi Jonesovi!


Panorámka #1 – trochu kontrastu

Posledným busom sme sa vrátili do Hualienu, konečne ubytovali a na večeru si dali typické taiwanské jedlo – Subway. Tak sme boli zničení, že cieľ bol si čím skôr ľahnúť do postele a zjesť čokoľvek je v dosahu ruky a nie experimentovať s domácou stravou.


Robia poriadky na ceste   |   Posledná zastávka autobusu, Buluowan.


Výhľad z Buluowanu   |   Podozrivo pekná voda

Ráno nasadáme opäť na vlak, tentoraz smer Kaohsiung. Na priamy spoj sme nemali šťastie, lístky boli už vypredané, takže sme sa museli uspokojiť s krátkym prestupom v Taitungu. Ak plánujete ísť vlakom po Taiwane dlhšie trasy, kúpte si lístok čim skôr. Deň dopredu už môžu byť všetky miesta vypredané.

Keď sme pristáli v Taipei a celkovo keď sme boli v ňom, nemal som pocit, že by bol Taiwan nejaký moc tropický. Ale keď sme išli vlakom po východnom pobreží, vtedy zbadáte, že Taiwan vyzerá ako džungla. Všetko na okolo zelené, hory až po vrch zarastené stromami, pozdĺž koľají množstvo polí s ryžou, vlhko a upršano.


Rejže, rejže, zase rejže…   |   … a dúha!

A čo sa samotných vlakov týka, záleží, na ktorý nastúpite. My sme išli celkovo troma rôznymi a aj keď neboli extra moderné, všetky boli pohodlné so sklápacími sedačkami a obrovským priestorom na nohy, čo mi príde fakt zbytočné, keď si predstavím, že väčšina taiwanskej populácie je o hlavu menšia. A vlaky chodili na minútu presne (to by na Slovensku neprešlo, ľudia už počítajú s meškaním).


Priestoru na rozdávanie   |   Cielené zneužitie je asi povolené?

No proste, cestovanie vlakom po Taiwane je dosť príjemné. A ak pôjdete z Taitungu do Kaohsiung, počtom tunelov bez problémov prekonajú aj Talianov.


V Hualiene je asi vojenská základňa, lebo tu stále lietali stíhačky


Miestny zverinec #2   |   Začiatok Taroka


Panorámka #2


Kade tade Tarokom


Panorámka #3


Fajnové ovocie aj s vysokohorskou prirážkou   |   I will!


Panorámka #4


Lokální v Taitungu. Mi to z diaľky pripomínalo slovenské vyrezávačky


Panorámka #5

5.2.2016

Taipei

Na medzinárodnom letisku v Taipei pristávame o krásnej druhej hodine rannej. Imigračné ako obvykle v pohode, ostatne, čo by po nás asi tak mohli chcieť. Letisko je hodinu busom do centra a bus odchádza až po 3 ráno, takže namiesto fajného spánku sme si fajnovo počkali hodinu na letisku. Pred piatou ráno sme konečne zaspali.

Finančné okienko – platí sa novými taiwanskými dolármi (TWD, resp. čo budete častejšie vídať NT$). Kurz je zhruba NT$100 = 2.5 EUR = 70 Kč. Podobne ako v Hong Kongu, platby kartou versus hotovosť boli tak 50:50. Ale keď sa dalo platiť kartou, tak fungovalo bezkontaktné platenie a myslím, že ani raz som nepodpisoval bloček.


Fakt priestrané a pohodlné busy   |   Ázijská klasika na toaletách

Naše taipeiské plány sa menili ako plynul čas. Pôvodne sme si na Taipei vyhradili viacmenej len jeden deň (až tak veľa pamiatok tu nie je), ale počasie je sviňa a národný park Taroko ďalej ako som si myslel, takže v Taipei ostávame dva celé dni.

Čo sa pamiatok týka, tak je tu samozrejme hromada chrámov a typickej ázijskej architektúry a mimo iné taktiež druhá najvyššia budova na svete – Taipei 101. Kým som si nenaštudoval, prečo sa tak volá, prišlo mi to ako pomenovanie úvodných lekcií na univerzitách, takže som očakával, že sa dozviem niečo nové o Taipei 😀 . A pritom to len znamená počet poschodí. Ale čo som sa naučil je, že keď je zamračené, nemá moc význam ísť na jedny z najvyšších budov sveta. Moc toho neuvidíte.


Taipei 101 v oblakoch   |   Normálne by to bol výhľad na nezaplatenie, tentoraz to bolo na MasterCard


Koncertná hala   |   Nejaký ten pamätný oblúk


Jedna z posledných veží bývalého opevnenia   |   Konfuciov chrám

Za dva dni sme pochodili čo sa dalo a pojedli hromadu ázijských jedál. Asi si viem predstaviť tu byť ešte pár dní, pozrieť ZOO, ísť hikovať či kúpať sa v horúcich prameňoch, ale mimo to asi len jesť a spať. Na tretí deň opúšťame Taipei, smer Hualien.

Taipeiské know-how

  • Metro – asi tušíte. Proste to majú premakané. Ale úplne, že TOP vec sú prestupné stanice. Vlaky tej istej linky sú priamo nad sebou a keď vystúpite z jednej linky aby ste prestúpili na druhú, je veľká šanca, že vlak je priamo oproti vám. Podľa mňa majú štatistiky, na ktorý smer ľudia prestupujú a ten vlak prichádza na to isté podlažie, aby väčšina ľudí nemusela ísť o poschodie nižšie/vyššie. Takže žiadne 5 minútové prestupy ako v Prahe, vystúpim, prejdem 10 metrov a nastúpim. Dokonca väčšinou sa nám stalo, že vlaky prichádzali do stanice v rovnaký čas. Európa sa má čo učiť.


Prestupná stanica   |   Mapa metra s cenami


Jednorázový lístok na metro   |   Suicide-friendlier zábrany

  • Angličtina – 50:50, že sa s vami niekto dohovorí anglicky. Skôr sa dorozumiete rukami, nohami. A v prípade taxikárov pokiaľ nemáte adresu hotela napísanú čínskymi znakmi, tak vás ani nezoberie, lebo nebude vedieť kam. My sme sa museli spokojiť s najbližšou zastávkou metra (o 4 ráno nič nejazdí), lebo to bolo jediné, čo pochopil.
  • Ľudia – na druhú stranu, keď už natrafíte na niekoho, s kým sa dorozumiete, určite bude ochotný vám pomôcť hociako bude vedieť. Nám napr. pán zo 7-eleven pomáhal nájsť náš hotel. Alebo keď sme nemali drobné do autobusu, tak ľudia v autobuse nám lístky proste zaplatili.


Malí demonštranti   |   Ten teda má gule

  • Internety – Taiwan je krajina pre digitálnych nomádov. Úplne, že jednoznačne. Za NT$300 na 5 dní neobmedzené data. Na mesiac za NT$1000. Ale podstatné je, že sú to skutočne neobmedzené dáta a skutočne rýchly 4G internet. V dobe písania článku, po 3 dňoch na Taiwane mám preťahaných skoro 20GB a rýchlosť je v desiatkách Mbit/s. Prosím prosím, toto chcem u nás.
  • Taipei Game Show 2016 – škoda, že sme (náhodou) trafili až posledný deň. Firmy ako Sony, Ubisoft a vlastne všetci veľkí hráči hráčskeho priemyslu ukazovali svoje najnovšie vychytávky a hry. A samozrejme nechýbal ani cosplay. Pekná podívaná na slečny.


Taipei Game Show 2016

  • Skútre – všade kam sa pozriete. Ale aj mesto je na to prispôsobené. Na semaforoch majú skútristi prednosť, dokonca vyhradené miesto majú pred aj za prechodom. A viem si predstaviť, že na skútri by sa dal Taipei celkom pohodlne prejsť.


Armádka skútrov   |   Dole hlavou, ale ináč je to skútrista


Večeraaa


Držať sa pravidla, kde je rada, tam dobre varia


Týpek tu musel stáť nelegálne, lebo sa furt obzeral. Ale kuchtí fajnovo   |   Hotpot – donesú polosurové, a ono sa to už dovarí na stole


Chiang Kai-shek, prvý prezident   |   Ani sa nehne


Sloboďák


Svätyňa mučeníkov. Ale hajzli zavreli minútu (doslova) pred tým, ako sme prišli.


The Grand Hotel   |   Na rozdiel od “výhercu” Nikon sútaže, ja som to lietadlo nephotoshopoval.


Vnútri Konfuciovho chrámu


Pamätník pána prezidenta


Nočný Taipei


Križovatka dokríža pre školákov   |   Kabát a žabky s 10 cm podrážkou *sigh*


Vyššie to už nešlo   |   Bezpečnosť pri práci, žabky included

3.2.2016

Macau


Mesto snov?

Na Macau máme len nejaký poldeň, lebo čo sa ostatne dá robiť v obrovskom kasíne, pokiaľ na to nemáte kapitál?

—j

Hotel v Hong Kongu opúšťame až kúsok pred obedom, lebo v Macau má pršať, takže žiadne veľké plány sme si ani nerobili. A poldeň na kasína a historické centrum musí stačiť. Za HK$155 si kupujeme lístok na loď, ktorá nás o hodinu dopraví do macauského prístavu.

Finančné okienko – napriek tomu, že Macau má vlastnú menu, macauskú patacu (MOP), v reále sa s ňou možno vôbec nedostanete do styku. Viacmenej všade môžete platiť hongkongskými dolármi. Kurz je fixný, 1 HKD = 1.03 MOP, v obchodoch je to 1:1.

Na Taiwan odlietame kúsok po polnoci, takže hneď po priplávaní si ideme odložiť batožinu na letisku. To je jediný krát, kedy sme platili za MHD. Zvyšok času sme využívali busy zadarmo, ktoré operujú najväčšie kasína a dovezú vás buď z centra, prístavu alebo letiska do konkrétneho kasína. A potom sa stačí prejsť do kasína vedľa a odtiaľ vás zoberú zase niekam inam. Takže MHD v Macau je pre turistov celkom zbytočnosť.


Busy zadarmo čakajúce na príliv turistov, aby ich mohli ošklbať o peňáze. Taxíky ich ošklbú ešte aj za cestu.

Macau je viacmenej čínske Las Vegas, akurát sa tam točia niekoľko násobne väčšie peniaze. Z kasín sme navštivili Venetian, Sheraton, City of Dreams a Sands. Netreba to preháhať 😉 . A síce hneď na prvej hre v rulete sme vyhrali $120, tie aj ďalších $90 už nikdy neuvidíme. Asi by to nerobili, keby boli návštevníci ziskoví.

Počasie sme úplne nevychytali, lebo stále bolo zamračené a sem tam aj pršalo, ale aspoň z rýchlika sme pozreli historické centrum, ktoré vyzerá dosť európsky. Niet sa čomu čudovať, ešte 17 rokov dozadu patrilo Macau Portugálsku.


Centrum

Na večeru vietnamské Pho, po ceste z centra sme “zakopli” o michelinskú jednohviezdu, takže na dezert pikantnú mäsovú jednohubku a dovi dopo gambleniu. A na letisku, aby som si spravil chuť, McDonald’s. Kde na moje prekvapenie brali len hotovosť.

Tož stratový poldeň v Macau za nami, kúsok po polnoci odlietame na Taiwan.


Miestny hit, mäso s mäsom na mäse   |   Pho   |   Nenápadná michelinská 1*


Sands kasíno z vonku a z vnútra


Venetian – toto bol zážitok sám o sebe. Najväčšie kasíno na svete, pomenované ulice, fejkové Benátky s umelou oblohou, možnosť povoziť sa na gondole a tisíce hracích automatov. Ale investovaných 2.4 miliardy amerických dolárov do výstavby sa im asi vráti.


Sheraton vnútri

2.2.2016

Hong Kong

Dvanásť hodín v lietadle ubehlo prekvapivo rýchlo. Vlastne štyri hodiny s Ryanairom boli väčšie utrpenie. Swiss síce majú na pohľad staršie lietadlá (Airbus A340) ale fakt som sa v nich dobre vyspal a aj jedlo bolo chutné. A do gin tonicu dávali Bombay. A švajčiarske čokolády. Takže cesta výborná.


Dezert, večera, raňajky

Do Hong Kongu prilietame pred 18. Imigračné prebehlo rýchlo, len som odovzdal klasický predvyplnený papierik (meno, adresa, číslo pasu, adresa v HK), ktorý rozdávajú letušky a pustili nás. Tuším sme si ani jediné slovíčko nevymenili.


Vonku mrzlo   |   Krásny nočný Hong Kong

Finančné okienko – platí sa tu hongkongskými dolármi, kurz je pre zjednodušenie 8 HKD = 1 EUR alebo 1 HKD = 3 Kč. Platenie kartou voči hotovosti bolo tak pol na pol. Napr. lístky na metro jedine hotovosť, veľa menších podnikov a reštaurácii berú tiež len hotovosť.

Samozrejme si hneď kupujem SIM kartu, 5GB za HK$118. Asi najrýchlejšie kúpena SIMka za dobu, čo cestujem. Prišiel som, povedal som, že chcem SIMku s internetom, holka mi hneď berie iPhone, týpek si pýta kreditku a za dobu, čo s ňou pretiahol terminál mi holka vracia iPhone aj s funkčným internetom. A najpraktickejšia vec, na obal od novej SIMky, kde je telefónne číslo a PIN mi prilepila starú SIMku. Proste, že ďakujem veľmi pekne.

S kľudom Angličana, že už sa môže stať čokoľvek, ale aspoň to budem môcť hodiť na Facebook, nasadáme na Airport Express (HK$45 na osobu), ktorý nás dopraví k najbližšiemu metru.


Pekne vľavo by aj chodci mali chodiť   |   Najdlhšie zoskupenie eskalátorov na svete – skoro 800m dlhé

Metro

Čo by to bolo za ázijské veľkomesto, keby nemalo strašne super metro. Takže pekne v odrážkach:

  • Octopus card – funkčná pražská Open Card. Záloha je HK$50, nabiť sa dá do výšky HK$1000. S ňou je život oveľa jednoduchší, minimálne preto, lebo sa nezdržujete kupovaním lístkov. Ale dá sa s ňou platiť napr. v Starbuckse, rôznych obchodoch a keďže je na nej záloha HK$50, tak môžete ísť do “debetu”. V reále to samozrejme žiaden debet nie je, vy ste tu zálohu dávno zaplatili, ale je pekné, že ak sa náhodou ocitnete na na druhej strane HK s HK$2 na karte, stále sa dostanete domov.
  • Cena – nie je fixná, záleží odkiaľ kam cestujete. My sme sa cenovo pohybovali v rozmedzí HK$5-13 za jazdu.


Architektúra z pohľadu hongkongskej šaliny

  • Signál – komplet celé stanice aj samotné metro má plný signál, volanie aj internet. Nádhera.
  • Orientácia – dokonalé značenie východov. Z každej stanice vedie tak 5-10 východov a vždy sme trafili presne ten, ktorí sme potrebovali.
  • Špička – keď na ňu náhodou natrafíte, nezabúdajte, že ste Európan(ka). Máte výhľad nad všetky hlavy 😉
  • Ľaváci – kráľovna má veľký vplyv, jazdia aj chodia vľavo, ako keby to bolo prirodzené. Dokonca aj eskalátory sú vľavo.


Sem tam tu bolo trochu hustejšie

Jedlo

Za všetky výdaje nad môj rozpočet môže Michal Sänger. Pred odletom mi spísal hromadu výborných reštaurácii a tak sme sa teda aspoň väčšinu snažili, úspešne, navštíviť. No a stálo to samozrejme za to. Po Seoule ďalšie mesto, kam sa veľmi rád vrátim hlavne kvôli jedlu (a aspoň deň na Wellington Street).


Kau Kee – keď je fronta, asi varia dobre

Skúsil som si svoju prvú michelinskú reštauráciu (prekvapivo ľudská, nesnobská skúsenosť), miestne polievky, ramen. Na sečuánsku pálivosť bohužial nevyšiel čas ( 🙁 ), ale aspoň mám dôvod sa vrátiť. Nechýbal ani McDonald’s, ktorý chutí presne tak, ako hocikde inde na svete, lebo som zabudol, že práve v Hong Kongu testuje Ronald nový koncept McDonald’s Next. Uvidíme, či Next bude skôr v Európe, ako ja opäť v Hong Kongu.


Matcha zmrzka, ramen počas a po výrobe

A jeden večer sme ešte s kamošom, ktorý sa do Hong Kongu presťahoval, behli na pivko. V lokálnom podniku, na rooftope aj na najkurevskejšej ulici v Hong Kongu. A keďže to tu nie dávno patrilo Alžbete, väčšina pív bola aj tak z britských ostrovov. Takže vlastne celkom dobré.


Rooftop pifko   |   Kúsok-od-bordelov pifko

Pamiatky a také tie veci

Ako nájde sa tu určite niečo, popravde je tu teda toho strašne moc, ale za celé dva dni sme toho nijak extra moc nevideli (lebo jedlo). Čo ma napadá, tak na celodenné aktivity je tu určite Disneyland (to poznáte), Ocean Park (obrovský zábavný park), AsiaWorld Expo (výstava, ale netuším, či celoročná) a niekoľko ostrovov a vrchov na hikovanie. V meste mrte mrakodrapov, nejaké múzeá a také tie zábavky ako v každom inom veľkomeste.

Alebo si za HK$2.3 (viacmenej zadarmo) môžete sadnúť na dvojposchodovú šalinu a stráviť jeden a pol hodinu kochaním sa celým Hong Kong Islandom. Proste aj keď nemáte radi jedlo (je mi to ľúto), dá sa tu kľudne stráviť aj týždeň.


Hore na Peaku, aj za Bubbom sme šli pozrieť

Zvyšok

  • Peniaze – každá banka si vydáva svoje bankovky, takže sa Vám kľudne môže stať, že budete mať päť rôznych dvadsať dolároviek. A v prípade desín sa do toho zamiešajú ešte aj mince. A desiny sú neroztrhnuteľné 😉
  • Autá – v Hong Kongu je strašne veľa milionárov a je to poznať aj podľa áut, ktoré sa po meste preváżajú. Pastva pre oko. A dosť veľa Tesiel tu jazdí. Aj Elonovi Muskovi sa to určite páči.


Peňáze si tu tlačí kde kto   |   Spodná desina má 30 rokov! Archívny kus

  • Byty – jedno z najhustejšie osídlených miest na svete nedosiahnete tým, že budete stavať 4+1 o rozlohe 100+ metrov štvorcových. Postavíte 30 poschodový panelák, kde sa do izby zmestí posteľ (meter osemdesiat) a možno skriňa a v kúpeľke máte problém sa po sprche osušiť. Vaňa absolútne nepripadá v úvahu. A keď aj pri takto stiesnených priestoroch dojde miesto na bývanie, jednoducho zbúrate celý barák a navrhnete nový s minimálne o 20 poschodiami viacej.

Hong Kong si teda píšem na zoznam miest, kam by som sa rád vrátil. Na staré kolená, keď už bude vyškrtaná celá mapa sveta.


Lemry jedny


By ma zaujímalo, prečo v úvodzovkách   |   Všetko všade sterilizujú a dávajú to jasne najavo


Miestna architektúra


Výhľad z Hong Kong Parku


Nočný Hong Kong


Bambusové lešenia, asi je to bezpečnejšie, ako to znie


Bratia, ste to vy?


Všetko je tu úzke a vysoké, aj šaliny   |   Prípravy na čínsky nový rok, ktorý začína 7. 2. 2016, 5 minút potom, ako z Hong Kongu odletíme


Výhľad z Victoria Peaku


Keď už na to musia upozorňovať, asi je to bežná prax   |   Pouličný umelec

28.1.2016

Čínske samosprávy

Písal sa apríl 2015 a na hongkongskej verzii Expedie sa objavili letenky z Prahy do Hong Kongu so Swiss Airlines. No nekúp to. Swiss by aj mohli mať celkom solídne lietadlá a obsluhu, ako sa na švajčiarskú spoločnosť patrí. Cena nebola nijak závratne nízka, 288 eur, ale stále je to pomerne v pohode na to, že let z Zurichu trvá skoro 12 hodín.


Hong Kong, Macau, Taiwan

Po sólo Iráne tentoraz cestujem s maminou. Darček k narodeninám check.

Ak nepočítam čas strávený v lietadle, tak na Hong Kong máme 8 celých dní, čo je na môj vkus príliš veľa na jednom mieste. Takže sme do toho zakomponovali aj Macau a Taiwan, čím sa výlet celkom predraží, lebo nič naozaj lowcostové na Taiwan nelieta. Ale však kedy budem mať čas sa tam vrátiť.

No, veľmi krátky úvod, lebo namiesto toho, aby som napísal niečo zmysluplné som v buse Student Agency uź asi desiaty krát pozeral Edge of Tomorrow. Kto ste nevideli, silno odporúčam ;-). A o pár dní už hádam s Hong Kongu.