Pláž Copacabana
“Cidade Maravilhosa” – oveľa lepšia prezývka.
—
Ešte v São Paule na letisku ma prekvapili 5kg príručnou batožinou. Väčšina ženských kabeliek taký limit nemôže spĺňať. Môj batoh mal 8kg, takže bude cestovať bez môjho dozoru. Samotný let do Ria trval 35 minút, čím si vyslúžil ocenenie najkratší let, akým som kedy letel. Na letisku som ale musel ďalších 45 minút čakať, kým mi donesú batoh, takže až taký krátky v konečnom dôsledku nebol.
—
Za vopred zaplatených R$79 beriem taxík do 25km vzdialeného hostelu Lisetonga. Do konca dňa už viacmenej nič nerobím a tak sme s Jurom, majiteľom hostela, dali krátky pokec. Mimo iné som sa dozvedel, že nedávno prepustili 200 zlodejov a vrahov, lebo už nebolo miesto v polepšovniach. Ale juh Ria je ináč bezpečný 😉 A ešte nezabudol spomenúť veľmi podstatnú vec, že každá pláž má vlastnú dlažbu, takže keď sa ráno zobudíte v piesku, hneď viete kde ste. Praktické.
Pjekný, jedno aj druhé
Spolu s troma Brazílčankami bývame na izbe Bratislava s terasou skoro väčšou ako samotná izba. Nie je lepšieho spánku, ako pri otvorenej terase a zvuku dažďa. Moje plány na zoznámenie stroskotali na mojom konštantnom jetlagu alebo na tom, že sú moc mladé. Naše biorytmy sú posunuté aspoň o 6 hodín. Ja o 21 zaspávam a pred 5 sa sám zobúdzam, oni jednu noc idú spať o druhej, druhú o štvrtej. Za tri dni sme sa skoro ani nevideli. Ale aspoň návrat do Európy bude bezproblémový, časovo to skoro vychádza, že spím ako Európania.
Ráno som sa napriek nechutnému horku odhodlal ísť behať, keď už bývam prakticky na pláži. Ideálne mesto na športovanie. Pláže Copacabana a Leme, ktoré sú spojené, majú skoro 5km, kúsok ďalej je ďalšich 5km pláží (Ipanema a Leblon). Bežcov je tu neúrekom a celkom pravidelne sú postavené rôzne preliezky na cvičenie. A množstvo športovcov (a pekných žien) dokáže namotivovať.
Bicykle
V Riu majú super vychytané požičiavanie bicyklov. Po celom meste sú stojany s bicyklami (celkovo okolo 300, v každom 12 bicyklov). Stačí si nájsť voľný bicykel, v appke zadať číslo stojanu, číslo bicykla a on sa vám odomkne.
Cena je buď R$5 na deň alebo R$10 na mesiac. Viacmenej sú zadarmo. Po odomknutí na ňom môžete hodinu jazdiť, potom ho musíte vrátiť do hociktorého stojana, ináč vám z karty strhnú nejaké penále. Každou prebicyklovanou hodinou musíte 15 minút počkať, kým vám dovolí odomknúť ďalší bicykel. Ja som na ten limit ani raz nenarazil, lebo za 20 minút sa niekam odveziem, tam strávim nejaký čas a pokračujem ďalej na novom bicykli.
Pre cudzinca je teda najväčší problém mať mobilný internet. Bez neho nemáte ako odomknúť bicykel. Nazbieral som všetkú potrebnú vôľu a vydal sa do najbližšieho obchoďáku vybaviť si SIMku. Našiel som operátora, ktorého mám v roamingu, lebo sa mi nechcelo zisťovať, ktorý je najlepší (sú tu celkovo štyri operátori). Hneď ako som povedal prvé anglické slovo tak ma poslal na 4. poschodie, že tam sa so mnou dohovoria. Vyčkal som hodinovú radu a o 30 minút neskôr už som mal funkčnú SIM kartu. Ani to nebolelo. Za R$30, z toho R$20 kredit a denne 10MB zadarmo. Kredit asi ani nevyužijem, lebo na odomykanie bicyklov 10MB bohato stačí.
Keď už máte internet v mobile, doprava po Riu je nádherná. Cyklochodníkov je tu požehnane a relatívne rýchlo sa dokážete dostať viacmenej hocikam. Jediný problém je nájsť voľný bicykel.
—
S praktickým dopravným prostriedkom som sa konečne mohol vybrať mimo Copacabanu. Kým ešte svieti slnko idem na Pão de Açúcar, malý hornatý poloostrov. Lanovkou sa dá vyviesť najskôr na Morro da Urca a odtiaľ ešte vyššie na Sugar Loaf mountain, odkiaľ je nádherný výhľad na obrovské Rio a pri troche šťastia stretnete aj opice. Odporúčam nosiť ISIC so sebou, väčšinou sú 50% zľavy na vstup.
Opica 🙂 | Na fotke vpravo môžete spozorovať Krista
Ďalšie cestovanie mi nachvíľu prekazili bicykle. Pri jednom stojane sa mi nechcela appka prihlásiť, takže som nemohol bicykel odomknúť. Prišli ku mne tri Brazílčanky (oni snáď chodia vždy v skupinke troch), že či potrebujem pomôcť. Tak som im vysvetlil čo a ako, ponúkli mi svoj telefón nech sa skúsim prihlásiť tam a keď ani to nepomohlo, jedna z nich zavolala na dispečink (?) bicyklov a manuálne ho pre môj účet odomkla. Veľmi ochotné slečny.
Vyrážam ku Kristovi, ale o ňom až nabudúce.
Pohľad na celú Copacabanu
Jedno z letísk je prakticky v meste, takže piloti celkom krkolomne nalietavajú dosť nízko nad mestom
This is how I roll – bez kokosu ani na krok a bicyklom v zápche zásadne pomedzi autá