Master chef | Budúci master chefs | Dámske toalety, možno trochu moc zdieľané
Máme pred sebou celodennú cestovačku. Ostrov Cát Bà opúšťame ráno o 8 a do Tam Cốc prídeme až okolo 18. Dve hodiny na jednej lodi, potom sa prelodíme na druhú loď, kde pre nás pripravili “kurz varenia” jarných závitkov (ktoré sme potom museli zjesť), potom čakáme hodinu v prístave a aby toho nebolo málo, pred 5 hodinovou cestou nás rozdelili do dvoch autobusov. Pošťastilo sa mi miesto hneď za vodičom, takže z prvej rady som mohol sledovať jazdu po vietnamsky. A následnú pokutu a podplatenie policajtov 😀 Ale všetci sme skoro naraz prišli do Tam Cốc, takže všetko v poriadku.
Prvá večera v Tam Cốc | Miestna pálenka | Velice podrobný plán – 20 km národným parkom, potom kolečko pešo 😀
Mimo otravných kohútov, ktorí spustili okolo tretej ráno sme ubytovanie celkom vychytali – raňajky aj večera priamo na záhrade a veľké terasy na popíjanie. Slečna domáca nám vybavila skútre, povedala čo by sme mali vidieť (vrátane velice podrobného plánu) a aj zabezpečila odvoz na hanoiské letisko. A cakom prásk za tri noci to celé vyšlo 1300 Kč na osobu.
Selfie time
Viacmenej celé dva dni v Ninh Binhe sme strávili na skútroch. Prvý výlet je do Cúc Phương, 45km vzdialenej najväčšej prírodnej rezervácie vo Vietname, v ktorej sme pokračovali 20km dovnútra (preto ten velice podrobný plán, aby sme na tej jedinej ceste nezablúdili). Pragmatický názor bol, že to do troch hodín musíme stihnúť, takže nám ostanú 1-2 hodinky na prechádzku po parku aby sme sa vrátili pred zotmením. Po štyri a pol hodinách, kompletne zmoknutý sme tam konečne prišli. Aby sa nepovedalo, tak sme si dali 15 minútovú prechádzku, počas ktorej sme nevideli nič okrem džungle.
Trochu mokneme | Silnejší dážď a cesta sa premení na rieku | Menšia blatová nehoda
Aby toho nebolo málo, keď sme sa vrátili z prechádzky, zistili sme, že jedna motorka má defekt. A najbližšia dedina je 20km mimo park. A znova začalo pršať. Maroš sa teda obetoval, sadol na ňu a dúfali sme, že nerozsekáme pneumatiku. Asi v polke parku sme narazili na chatku, týpek nám požičal pumpu, ale duša už rozsekaná bola, takže nám to aj tak nič nepomohlo. Po vyše hodine sme konečne prišli na začiatok parku a motorečka dostala servis, ktorý si zaslúžila. Ešteže tu vie každý druhý opravovať motorky. Po hodinách nejedenia sme sa pár kilometrov od domova zastavili najesť, aj za cenu, že prídeme domov za tmy. Hlad je mocný.
Po 4 hodinách, konečne v cieli | 20km s defektom… | …nič, čo by domáci za pár korun neopravili
Druhý deň nám počasie vyšlo oveľa lepšie, takže sme celkovo mokli asi len pol hodinu. A hlavne som si namiesto rifiel zobral plavky, takže domov som aj tak prišiel suchý. Už žiadne dlhé jazdy, ale len kratšie tak desať kilometrové úseky, od pamiatky k pamiatke.
Kohútie zápasy | Náhodná cesta | Autá celkom rešpektujú motorkárov
Po krásnej širokej ceste a následne trochu offroad blata sa dostávame do najväčšieho budhistického komplexu vo Vietname – Bái Đính. Teda tri kilometre od neho, kde sme si museli kúpiť lístok na bus, ktorý nás k nemu zaviezol. Po mrte veľa schodoch sa dostávame až k pagode a soche Buddhu, fotečky, selfiečka, instastories a zase naspäť. Toľko chodenia by hádam na jeden deň aj stačilo a tak sa poberáme na obed.
Zvonica… | …chrám… | …a pagoda
Odkedy sme vo Vietname sme mali len jedno Bún bò Nam Bộ, čo je žalostne málo na to, že to je jeden z hlavných dôvodov, prečo som tu. To aj v Brne ho mávame častejšie. Po chvíli pátrania sme našli garáž, kde podľa všetkého Bún bò majú, tak teda deväť krát a jedno Phở bò. Na naše prekvapenie nám doniesla desať rovnakých jedál, z ktorých jedno malo iné nudle. Až vtedy som si teda vygooglil, čo to vlastne Bún bò Nam Bộ znamená. Tá podstatná časť je Nam Bộ – južné. Bún bò na severe je iné jedlo ako Bún bò na juhu – to, na ktoré sme zvyknutý z Česka. Ale ako bolo výborné, aj nám pani dala hromadu byliniek, čerstvé papričky a nožničky (nastrihaj si sám) a cesnak s bambusom naložených v chili a nejakej omáčke.
V obklopení buddhu
Ďalšia zastávka je hlavné mesto Vietnamu v 10. a 11. storočí – Hoa Lư. Úplne sme neodhadli čo by nás tam malo čakať a tak nejak sme to celé prešli dokolečka na skútroch, až sme sa ocitli kde sme začali. Ale jazda to bola pekná 😉 Po chvíli bezcieľneho jazdenia sme objavili obrovský tunel, ktorý nás doviedol k jazeru s chrámom (Tuyệt Tình Cốc), takže ďalšie šlapanie a opäť aj do schodov.
Krásy Vietnamu
V pláne sme ešte mali jaskyne Múa, ale už bol pokročilý čas, tak kúsok od nich sme sa zastavili na jedlo. Horšiu ryžu som ešte nejedol. A ani nudle a závitky neboli nejaká výhra. A ešte aj obsluha bola extrémne pomalá. A ešte sme aj zistili, že vstup do jaskýň je za 100 Kč, čo je na vietnamské pomery veľa. A ešte by sme aj museli vyšľapať 500 schodov. Tak sme teda sadli na skútre a dovi dopo jaskyne s pekným výhľadom.
Chvílu po ďalšej menšej nehode | Šľapeme, šľapeme
So slnkom blízko k horizontu a poloplnou nádržou sme sa išli maximálne bezcieľne voziť. Rýžové polia, západ slnka, slepé uličky, bahničko, väzenie kam nás nepustili, to všetko sme mali. Zakotvili sme kúsok od ubytka na Poslednú večeru a pekne po tme sme následne zablúdili v uličkách Tam Cốc (díky Google Maps). Ale bolo tu pekne, taký skutočnejší vietnamský zážitok.
Krásy Vietnamu #2
Na záver teda ešte spomeniem, anonymne, že počas dvoch dní v Ninh Binh sme stihli tri krát spadnúť z motorky (blato included), nabúrať do steny pri parkovaní a nabúrať do brány starovekého hlavného mesta. To už ale tak chodí, keď väčšina je prvý krát na skútri 😀
A na druhý záver, veľmi nenápadne sem vložím odkaz na Lenkin Instagram.
Selfie time | “Posledná večera” v Ninh Binh
Veľmi lokálna reštaurácia | Tu sme, pre niekoho bohužiaľ, zistili rozdiel medzi “Bún bò” a “Bún bò Nam Bộ” | Večera pre prasiatka
Klikovať sa musí, nezávisle na aktuálnej situácii
Po hodinách dažďa ruky ako keby sme vyliezli z bazéna
Peťa tak zvískla, že prišiel majiteľ reštaurácie, že čo sa deje 😀 | Keep rollin’ | Na takúto pohodičku by som si vedel zvyknúť
Kool & The Gang!