Nadišiel ten smutný deň, kedy musím opustiť Krétu a vrátiť sa do reality. 3 hodiny spánku bolo prekvapivo dostačujúcich, zvyšok bytu ešte spal. Pobalil som sa, rozlúčil sa s Lenkou a Peťom, ktorých som popri balení zobudil a odišiel na autobus na letisko.
Z Heraklia letím do Thessalonik, tam mám 2 hodiny na prestup na let do Budapešti a odtiaľ večer vlak do Brna. Medzitým sa čiastočne budem nudiť, čiastočne dopisovať blog.
Let do Thessalonik bol v pohode, letel som s OlympicAir, malým vrtuľovým triskáčom. Príjemné lietadlo, pekné letušky a aj drobnosť na jedenie. Len prvotný pocit, že vrtule nás udržia vo vzduchu bol divný.
Let do Budapešti už nebol taký príjemný. Predsa len, je to Ryanair. A čo je horšie, let bol plný školákov. Hrôza ich vôbec počúvať. Mladé, drzé stvorenia. Vypol som väčšinu mozgu a snažil sa to prežiť.
V Budapešti na letisku ma už čakal taxík, ktorý ma zobral priamo na vlakovú stanicu, kde ma čakali 3 prekrásne hodiny pred posledným nočným spojom do Brna. Za tú dobu som sa aj skoro naučil hrať s gréckou antistresovou vecičkou, ktorú používajú namiesto fajčenia, a ktorej meno si absolútne nepamätám.
V Brne som na poslednú minútu stihol rozjazd, ktorý bol plný spoločensky unavených študentov a to bolo znamenie, že už som doma.
Týmto som završíl svoj grécky výlet a teším sa, keď sa opäť ukážem na Kréte (dúfam, že za 9 týždňov).
Spíšem ešte zhrnutie a doplním galériu celého tripu, ale to až (po)zajtra.
Grécke poznatky #4 – Heraklion
- na autobus musíte zamávať, ináč nezastaví
- na zastávkach nie je nikde rozpis čo kam kedy chodí, Gréci sa asi rodia s cestovným poriadkom v hlave
- nastupuje sa prednými dverami a vodič Vám lístok odtrhne, takže jedna polovica ostane Vám, druhá ostane vodičovi
- autobusy nechodia moc na čas, kľudne sa môže stať, že budete čakať 45 minút na autobus, ktorý by mal chodiť každých 10 minút
- všetci tu žijú siga siga štýlom – tzv. pohodička, nikam sa neponáhľajú, nič moc neriešia
- nevidel som jediných policajtov