Budíček pol hodinu pred polnocou. Celé 2 hodiny spánku pred plánovanou 8 hodinovou cestou do Sukošanu. Rýchlo sa zbaliť, posledné prípravy a hurá na cestu. Celú cestu budem šoférovať ja.
Prvá prestávka bola na rakúskych hraniciach, druhá na slovinských, obe na dotankovanie a kúpenie dialničnej známky. Ku koncu Slovinska prišlo to, čoho sa boja všetci šoféri – zápcha. Zabili sme tu asi dve hodiny.
Na chorvátskych hraniciach nás našťastie nekontrolovali a ešte k tomu nám na mýtnej bráne dali 2 minerálne vody. Milé od nich. Opäť sme sa však nevyhli hodinovej zápche. Hromada Slovákov a Čechov sa vydala k ich moru. Vodiči odchádzajúci z Chorvátska však mali ešte menej šťastia – ich kolóna mala 25km kvôli nehode v horách. Auto sfúklo z cesty.
Do Mariny Dalmacija v Sukošane sme prišli o 3.5 hodiny neskôr oproti pôvodnému plánu, okolo 11:30. Čakala nás tu Pinta, 15,6m dlhá plachetnica Cyclades 50.5. Po nalodení, skontrolovaní všetkého potrebného a základnom školení od nášho kapitána sme konečne vyplávali.
Cieľ pre prvý deň bol ostrov Vrgada. Mala to byť len relaxačná plavba na zoznámenie sa s morom. Po ceste sme mali jednu zastávku na kúpanie, ináč sme tam šli bez prestávky. Úspešne sme zakotvili na bójke, spolu s ďalšími asi 10 loďami. Do pol hodiny k nám prišiel týpek vyberať “parkovné”. 140 kún za noc. Za dnešok sme prešli 16,6 námorných míľ (okolo 31km).
Zaplávali sme si, popotápali a po schálení kapitánom sme zmontovali motorový čln a vydali sa na prieskum blízkej zátoky. Nádherné skúmať ostrovy z mora a nie z pevniny. Medzičasom sa zotmelo a keďže to bola moja prvá jazda na motorovom člne (s plnou zodpovednosťou za cestujúcich) tak sme sa pobrali naspäť na loď.
Na večeru sme mali špagety s tuniakom a zeleninou, k tomu ružové vínko. Výborné. Zaspával som pod čírou oblohou plnou hviezd.
Trochu z budúcnosti, ale aby sme si rozumeli; boli sme rodelení na päť dvojíc, ktoré si striedali službu (raňajky, obed, večera).
