Slovami Colina Farrella, “I don’t like Bruges, it’s a shithole. Fuck, man, maybe that’s what Hell is. The entire rest of eternity spent in fucking Bruges.” K tomu sa ale dostanem neskôr.
—
Z Amstru vyrážame letmo po 9. Navigácia to vidí celkom optimisticky na 2,5 hodiny cesty. Pri Antverpách sa ponúkajú dva obchvaty, z východu smerom na Brusel a zo západu smerom na Bruggy. Samozrejme navigácia to vidí na Brusel, ale čert to vem, až tak dlhšie to byť nemôže. V ďalšom meste, Gente, ktorého polohu voči Bruselu sme zistili až neskôr, vidíme značky navigujúce na Expo (v domienke, že sme kúsok od Bruselu). Paráda, po ceste do Brugg stihneme pozrieť aj bruselské Expo. Odbáčam na obrovské parkovisko, ktoré je mŕtve ako Černobyľ, obzeráme sa ale žiadne Expo ani Atomium nevidíme. Po 10 minútach to proste zabalíme, že asi nejaké odľahľejšie parkovisko. Ukázalo sa, že Gent je 50km od Bruselu a to Expo bolo nejaké úplne iné.
Pokračujeme teda do Brugg, keď tu zrazu zápcha. Zápcha, ktorá zozbierala všetku smolu ľudstva a votrela mi ju do ksichtu a ešte si do mňa aj kopla. Trojprúdovka, idem vľavo, hýbu sa všetky ostatné. Dám sa do stredu, hýbu sa zvyšné dva. Idem vpravo… Neskôr sa pruhy zúžili do dvoch a jeden išiel do protismeru, vyberám ten, keďže v druhom sú všetky kamióny. Samozrejme náš každú minútu stál, zatiaľ čo kamióny si išli krásnych plynulých 70km/hod. Skoro ma porazilo. Hodinu sme tam zabili.
—
Leto je nechutné obdobie na cestovanie po pamiatkách. V Bruggách bolo asi milión turistov. Akože tak veľa, že uličkami sme sa museli niekedy až predierať. Samozrejme väčšina z nich boli Aziati. Oni snáď tam u seba nemajú žiadne pamiatky. A ešte k tomu fúkalo, že by mi ani prípravky od Schwarzkopf nepomohli. Vlasy som mal úplne všade len nie tak, ako by som ich chcel. A k tomu tí turisti. A zima. Bruggy sú našťastie malé, takže povinné kolečko okolo všetkých pamiatok sme prešli relatívne rýchlo. Je však poznať, že Bruggy sú dosť poznačené turizmom. Na námestí som ešte aj slovenčinu začul, 3 tetičky sa dohadovali ako sa odfotiť, alebo tak niečo. Mestečko je to síce malebné, ale že by som bol uchvátený sa nedá povedať. Také to, keď si objednáte rare steak a donesú vám vyprážaný rezeň.
Po následujúcej pol hodine sme konečne našli reštauráciu, kde berú karty a nenechali by sme tam aj zlaté zuby. Jedlo bolo celkom dobré, ale štyria sme tam nechali 100 eur. A to mi prišlo, že sme boli v tej lacnejšej reštaurácii. Napapaní sme si to namierili rovno do miestneho pivovaru na exkurziu, ktorá bola našťastie zakončená aj miestnym pivom Brugse Zot. Ďalší klinček do rakve bružskej popularity však zatĺkli priamo v pivovare, keď po skončení exkurzie bol obchod s Brugse Zot už zavretý, takže žiadne flašky na domov. A to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo sme šli aj do Belgicka.
Hotel sme mali priamo v centre na námestí, čo ako jedna z mála vecí potešilo. Takticky sme si v Bruggách pozreli film V Bruggách, po ktorom som to rovno zalomil. Ale Colin Farrell celkom vystihol môj dojem o Bruggách. “Bruges is a shithole.” Asi sa tam už nevrátim.
