Do Amsterdamu sme prišli kúsok po polnoci, keď už mi začínali klipkať oči za volantom. To som za ním sedel už 11 hodín a prejdených sme mali vyše 1100km. Zaujímavé bolo, že amsterdamský obchvat má v noci, keď je podstatne menej áut, len 80km/h ale cez deň pri plnej premávke 100km/h.
Krásnych 6 hodín spánku, počas ktorých som sa 4x zobudil, ale cítil som sa vyspatý. Raňajky aj obed sú v rámci konferencie, takže sa lúčim so zvyškom a pred 8 vyrážam do centra do Compagnietheater, kde sa CSSday.nl koná.
<IT_okienko>
Nebudem tu popisovať jednotlivé prednášky, ale skôr konferenciu ako celok. Za posledných pár rokov, čo chodievam po konferenciach, ma takto zaujal len Front-Trends 2012. CSSday pritiahol fakt špičkových ľudí z oboru, z ktorých niekoľko sa priamo podieľa na webových štandardoch. Jeden z nich, Tab Atkins, mal prednášku o premenných v CSS, ktorá sama o sebe bola vynikajúca, každopádne diskusia po nej bola asi vrchol konferencie. Tab, ktorý dovolím si tvrdiť rozumie CSSku asi najviac na svete (keďže je tvorca štandardov), s obrovským nadšením vysvetľoval ako veci fungujú, čo za nimi stojí, prečo niektoré feature už dávno nie sú štandardom či jeho plán na tento rok. Proste úžasné. Tab sa tiež zapájal počas celej konferencie, keď nebolo niečo úplne jasné, na všetko mal odpoveď.
Tab Atkins
Divya Manian
Eric A. Meyer
Pevne verím, že si to organizátori rozmyslia a budúci rok opäť konferenciu zorganizujú. Kľudne aj na dva dni. Prvý ročník bol úžasný a napriek tomu, že dve prednášky tam nemali čo robiť (moc začiatočnícke, CSSday má byť pokročilá konferencia), tak ostatné popisovali buď okrajové prípady použitia nejakej technológie alebo technológie budúcnosti.
</IT_okienko>
Po konferencii som našiel zvyšok partie a išli sme hneď do Burger Baru na večeru. Nebudem vám klamať, lepší burger som asi nejedol (ani burger v Bare, který neexistuje sa na tento nechytá). Usmievalo sa v ňom na mňa 200g Kobe hovädzieho pekne zabaleného so zeleninou a žemlou. Nebíčko v papuľke.
Dezert bol na môj vkus mrte sladký ale fantastický – Magnum s príchuťami podľa vlastného výberu v Magnum Pleasure Store. Po vstupe nás privítala veľmi milá slečna, ktorá nám s iPadom v ruke vysvetlila čo sa vlastne bude zachvíľu diať a následne sme si na iPade (príp. na vlastných smartphonoch) vybrali základnú čokoládu (biela, klasická či horká) a poznačili meno. Ešte sme sa s ňou dali do reči ohľadom iOS 7, keďže na ňom postup objednávky nefunguje tak, ako by mal, tak zisťovala, či sa nám páči a ako sa s ním pracuje (je zabugovaný). Super ľudia v celom obchode. Výsledný Magnum si potom môžete nájsť na ich stránke (ktorej URL si nepamätám a Google negoogli).
Späť na hotel. Ako sa približujeme k autu, z diaľky vidím biely papierik za stieračom a kúsok ďalej policajné auto. Ay caramba. Pridám do kroku, nech ich ešte stihem, pozerám pokuta na 58,6 €. Prídem k policajnému autu, že to skúsim uhrať nejako a policajt mi hneď povedal, že to nie je pokuta od nich ale od súkromnej spoločnosti, čo vlastní to parkovisko. Tak zisťujem, že kde to mám zaplatiť, na čo mi povedal, že keďže som zo Slovenska, tak to asi môžem ignorovať, že oni to aj tak asi nebudú mať ako vymáhať. Policajt úplny frajer, poďakujem, vrátim bloček za stierač, nech si myslia, že som tu ešte nebol, keďže tu ešte noc potrebujem parkovať a pokračujeme do hotela.
Toľko z mojej druhej návštevy Amsterdamu. Stále milujem ten pocit prechádzať sa po uličkách Amstru, nasávať atmosféru ( 😀 ) mladého mesta a celkovo takej uvoľnenej atmosféry. Rád by som sem ešte tento rok šiel aspoň na pár dní len tak nič nerobiť a vysedávať po coffee shopoch. Ráno vyrážame do Belgicka, do mestečka Bruggy, takže sa poberám spať.
