Smutná správa na začiatok – nenašiel som žiadnu fotogenickú mačku (iba tlsté, vypasené, ktoré sa moc fotiť nechceli) takže tento príspevok nebude obsahovať fotku žiadnej mačky.
—
Drobná cestovateľská príručka. Cestovanie po Cypre je veľmi jednoduché (pokiaľ sa teda nechcete dostať do hôr, vtedy je to pokus omyl). Majú dva rôzne autobusy – modrý a zelený. Modré sú mestská doprava, tie som skoro vôbec nevyužíval. Zelené sú medzimestská doprava (majú veľký nápis IntercityBuses), pričom jazdia z každého mesta do skoro každého (je ich tu len 5), väčšinou častejšie ako každé 2 hodiny. Ak máte ISIC, zoberte si ho, je naň 50% zľava. Na každej hlavnej stanici je relatívne velká tabuľa s časovým harmonogramom, príp. majú výbornú stránku Cyprus by Bus, kde sú všetky potrebné informácie.
Limassol – ZOO
Koncom minulého roku kompletne renovovali malinké ZOO v Limassole. Je to po ceste do Paphosu, kde mám ďalší hotel, a už dlho som nevidel nic exotickejšie ako mačky, tak že zastavím sa.
Asi je zvykom, že autobusy zastavujú kde si poviete. Platí to aj pre medzimestské a tak mi pán vodič zastavil kúsok od ZOO. Privítalo ma príjemných 19 stupňov a TGI Friday's, kde som sa zastavil na obed. To viete, potreba ísť na internet a dať si dobré pivo je silná. A celkom slušne aj varia.
Vstup do ZOO je €5, príp. €3 keď viete dokázať, že ste študent. Dostane sa vám za to asi pol hodinová prehliadka zvierat, od bežných labutí, papagájov či opíc až po exotickejšie lemury, klokany a niečo, čo nepoznám. ZOO je to ale veľmi pekné a podarilo sa mi tiež nadviazať spojenie s vodcom lemurov.
Paphos
Podobne ako v iných cyperských mestách, ani v Limassole nie je moc čo vidieť, tak som nasadol na prvý intercity do Paphosu, dúfajuc, že to stihnem do zotmenia. A stihol som 🙂 Akurát na západ slnka (taká klišé fotka). Ubytovaný som v hoteli Pyramos, ktorý ma mimo iné aj vlastný Sky Bar, kde čapujú hneď dve lokálne pivá – Keo a Leon. Asi tušíte kde som strávil zvyšok večera.
Hneď ako som sa zobudil som ucítil, ako sa mi v hrdle rozplynul môj dnešný plán ísť do hôr. Chytila ma rýmička, zrovna v deň, ktorý budem musieť prespať na letisku. Síce ma to mrzí, lebo na hory som sa naozaj tešil, ale aspoň mám dôvod ísť na Cyprus znova. Po raňajkách som si išiel zabehnuť po pobreží (zdravím Karle 😉 ), kde je krásne vidieť ako sa pripravujú na sezónu. Na plážach obrovské kopy dovezeného piesku (teraz pláže vyzerajú hrozne a kamenisto), záhradníci trhajú burinu z ináč krásnej trávičky, nové hotely sa dostavujú.
S neplánovane veľa časom som ostal na hoteli až do 12, kedy by ma už boli aj tak vyhodili. Smer archeologický park, čo je v mojich “bohatých” cyperských skúsenostiach jediná pamiatka na tomto ostrove. ISIC trik sa tentoraz tiež oplatil, vstup zadarmo :-). Prechádzať sa vyše hodiny na priamom slnku (muselo byť cez 20 stupňov) ale nie je žiadna sláva, obzlášť s ruksakom na chrbte, takže som ukončil všetky pokusy vidieť hocičo ďalšie okrem jedla a piva.
Je sobota a podniky na pobreží sa pomaly začali plniť (to tak neskoro obedujú Cyperčania?). Dal som na domácich a sadol si do najobsadenejšieho, Theo's restaurant, aj keď na úkor rýchlej obsluhy. Nebudem jesť stále len steaky a tak som si objednal morský tanier – krevety, mušle, chobotnicu a nejakú rybu. Ej veru, bolo to výborné.
—
Z Paphosu som si to namieril rovno na letisko v Larnace, kde nás privítala pomerne veľká hádka a možno aj čiastočne bitka a následne odvedenie 2 týpkov v putách, taká výbušná grécka nátura. Do odletu mi ostávali necelé 3 hodiny, ktoré som strávil čítaním novej knihy. Letisko je tu ale pomerne mizerné. V noci sa tu nedá spať kvôli pevným opierkam na každej sedačke a už keď som prišiel o 18 večer bola zavretá väčšina reštaurácií.
Letušky a letušiak tentoraz neboli úplne príjemní (som to zakríkol) ale potešilo, keď mi po zaplatení €2 čaju namiesto €18 vydala €28. Kto po prijatí jednej bankovky vráti tú istú bankovku a ešte niečo naviac? Ani som sa neunúval ju opraviť.
Prílet sme mali okolo 23 v noci. Viete, čo je naozaj neprijemná vec? Mať nádchu počas letu. S plnými dutinami neviete vyrovnať tlak v ušiach a pristávanie si teda náležite užijete. Bezpečnostná kontrola je na pár hodín zavretá, takže budem musieť počkať v hlavnej hale, so železnými sedačkami, kde je relatívne zima, lebo furt niekto musí chodiť von a naspäť dnu. Blbci. O 2 ráno si zase upratovačka povedala, že je ideálny čas vytiahnúť najhlučnejší prístroj na upratovanie a ísť upratať priestory, kde sa najviac ľudí snaží spať. Bravo, pani upratovačka. Dolámaný a nevyspatý som o 4 ráno išiel pozrieť, či už púšťajú cez kontrolu – a oni áno. V detskom kútiku, v teplučku, som sa zložil na pohodlných kožených sedačkách, dal nabíjať zariadenia a na niekoľko hodín zaspal ako malé bábo.
Koniec cyperskej časti.
Comments
2 responses to “Posledné cyperské dni”
Ten zajacopes vlevo na fotce je http://cs.wikipedia.org/wiki/Mara_stepní 😉 Jinak už bych asi taky mohl začít trénovat 😀 Užij si to v Izraeli!
Citim v tom stipku ironie. Urcite uz trenujes naplno a kolecko davas za minutu 😀