Včera som bol tak zničený, že som išiel spať už o 20. Zobudil som sa o 9. Luxusných 13 hodín spánku som nemal ani nepamätám. Tajne som dúfal, že wifi na MacBooku začne zázračne fungovať. Nezačala. Hlavne, že na iPhone ide bez problémov.
Sprcha, raňajky, check-out. Išiel som znova na pobrežie, fakt tam je tak dobre. Priebežne kontrolujem free wifi, no po chvíli rezignujem. Wifi je tu síce na kilá, ale všetky šifrované.
Behom 15 minút ma zastavili 4 (!) Jamajčania a začali mi dávať na ruku nejaký náramok. Celú dobu sa oháňali tým, že je to zadarmo, že Jamajčania sú štastný, že mám cool vlasy (dík) a také tie teleshopping bullshity. Keď už som ho mal na ruke a povedal som im, že naozaj nemám žiadnu “cash”, úctivo mi náramok rozviazali a zobrali naspäť. Všetci 4. Náramok “zadarmo”.
Posedel som pri White Tower (wifi v Pizza Hut, samozrejme nešla, Damn you Greece!) a vydal sa na letisko, lebo nič lepšie som na práci aj tak nemal.
Prídem na letisko, FreeInternet. Pripojím sa, 15Mbit/s. Krása. Háčik? Povolený bol len http(s) a mailové protokoly, takže nemôžem nahrať tento blog na web. Tak hádam v Aténach na letisku.
Grécke poznatky #2 – Thessaloniki
- majú úžasne dobré a husté jogurty. Také, aké sa vyrábali keď som ešte chodil v plienkach a neriedilo sa všetko vodou
- autobusy odchádzajú s otvorenými dverami, veď oni sa po ceste zavrú
- chodci nemajú problém prechádzať 4-prúdovku mimo prechodov
- vodiči dokázali efektívne zúžiť 4-prúdovku na 2-prúdovku, v istých momentoch dokonca na 1 prúd. To, že popri ceste je všade zákaz zastavenia, im nebránilo vytvoriť parkovisko pozdĺž celej cesty. Miestami dokonca 2 rady
