Ráno ma zobudilo najprv slnko, potom diskusia ohľadom holenia nôh. Taká typická námorná diskusia. Klasicky plávanie, raňajky. Počas raňajok nás prišli skontrolovať policajti. Stačili im papiere od lode a lodný preukaz kapitána. Všetko bez problémov.
Po raňajkách sme išli na pevninu pozreť oslíkov, ktorých tam chovajú ako my sliepky a zároveň obrovské slané jazero Mir, ktorého teplota bola aspoň 28C, proste brečka. Radosť sa len tak položiť na hladinu a nechať sa unášať vetrom.
Okolo 12 sme vytiahli kotvu a vydali sa ma plavbu. Vyplávanie mal na starosti Denis, čím sme len ukázali dospelákom, že my, mladá generácia, to taky umíme.
Medzi prvou dnešnou zastávkou a štartovacím pointom boli intenzívne školenia na plachtách a čiastočne aj na motori, chopil sa toho hlavne Marek. Išlo mu to pekne od ruky. Keď som sa dostal ku kormidlu ja, tak vietor padol. Sviňa.
Tak intenzívne jeme a pijeme až sme zjedli a vypili niektoré nevyhnutné zásoby. Zacielili sme si to do mesta, kde nám ako na potvoru jedna jachta vyfúkla super parkovacie miesto. Nič to, námornú míľu na sever je ďalšie obetné mestečko. Zakotvili sme a vyslali výsadok na nakúpy. Zvyšok si užíval krásnu čistú vodu.
Začalo sa chystať jedlo, ktoré pracovne nazývam obedovečera a ja som, v celom tešení naň, svojou mladickou nerozvážnosťou skočil šípku do príliš plytkej vody, takže si domov nesiem pamiatku v podobe zopár 10-15cm jaziev.
Ale obedovečera bola výborná.
Keďže náš pôvodný plán, vidieť vojnové bunkre, zlyhal na nedostatku času, snažili sme sa ísť aspoň čo najbližšie k ním, aby sme zajtra mali dobrý štart.
Dostali sme sa do, konečne, zarastenej časti Chorvátska, kde ostrovy neboli jedna obrovská mesačná krajina. Prejavilo sa to aj na faune a flóre – konečne sme videli delfínov. Boli však celkom ďaleko, takže som si s nimi nezaplával. Škoda.
Zakotvili sme v zátoke, kde na druhej strane kopca bola aj nejaká civilizácia. Ktorú sme aj tak nenavštívili. Po pár minútach k nám, ako inak, prišiel postarší pán, ktorý vyberal “parkovné”. Približne 3 eurá na osobu. Ale bol fakt milý na rozdiel od predchádzajúcich rangerov v chránených územiach.
Večera bola za nami a pri hudbe môjho playlistu sme diskutovali asi do 23. Aj hviezdy padali. Tentoraz som zaspal v salóniku.
PS: Na poslednej fotke je možno vidieť kvalitnú ilustráciu novely Starec a more.
