Z Petry nás vezú priamo na hranice. Na jordánskej strane všetko dobré, na izraelskej sme prechádzali asi 4 kontrolami a Obama mal asi 10 minútový hovor s mladou pani, pri mne si len do hárku poznačila, že som zo Slovenska. Asi kvôli štatistikám.
Na parkovisku už na nás čakal odvoz. Opäť ten istý pán z Brazílie. Dozvedeli sme sa, že extrémisti zrovna dnes ráno, keď sme boli v Petre vystrelili zo Sinaia 2 rakety na Eilat, nespôsobili ale žiadne škody ani straty na životoch, išlo skôr o varovné výstrely.
Zajtra je môj posledný deň v Izraeli a ešte stále som nebol v Mŕtvom mori. Jasný plán. Ráno idem hneď na stanicu a beriem prvý bus do Ein Bokek, malej hotelovej dedinky pri Mŕtvom mori. Na pláži je pomerne veľa hostí, nájdem si voľné lehátko, otvorím prvé pivo a užívam.
—
Aj stará mama vám povie, že Mŕtve more je tak slané, že sa budete stále len nadnášať. Ale pokiaľ si to sami nevyskúšate, netušíte aký je to naozaj pocit.
Voda je tak strašne slaná, že som nemal odvahu tam ponoriť hlavu. Keď sa ponoríte, celé telo je zrazu mazľavé, čo je síce príjemný pocit, ale dlhodobo by vám to asi škodilo. Soľ žere vodu z vašej kože. Od toho sú na pláži sprchy so skadkou vodou.
Samozrejme som musel ochutnať ako moc je voda slaná, a je fest slaná. Tak slaná, že po dotyku cítite štipľavú (nie slanú) chuť. Neskôr sa dostaví nahorklá slanosť.
Pláž je piesková, ale v momente ako vojdete do vody, tak kráčate po soli. Po veľkých hrudkách soli. Všetky veci, ktoré sú vo vode, schodíky, slnečník, váčšie kamene, sú “obrastlé” soľou.
Ak neotvoríte oči vo vode, príp. sa nenapijete, čo by vás mohlo natoľko dostať, že by ste to už nerozdýchali, tak mi príde nemožné sa v Mŕtvom mori utopiť. Ak sa postavíte v hlbokej vode, tak voda vás nadnáša tak moc, že prsia máte stále nad vodou. Ponoriť krk v stojacej polohe zaberie nejaké úsilie. Stačí si len lahnúť na chrbát a nechať sa nadnášať.
—
Podarilo sa mi minúť všetkú hotovosť, než som si uvedomil, že sa nemám ako dostať do Jeruzalema. V Ein Bokek som nenašieľ žiaden bankomat a v autobusoch karty neberú. Šofér bol ale natoľko ochotný, že ma zobral s tým, že v Jeruzaleme si vyberiem peniaze a potom zaplatím. Tak sa aj stalo.
Bus do Tel Avivu odchádzal o 15 minút. Zamieril som si to rovno na ulicu Hayarkon do toho istého hostela. A zaspal.
. 
