Archive | South-East Asia trip RSS feed for this section
29.11.2015

Juho-východná Ázia


Zase to nevyšlo pod €100/deň

Priletieť do Prahy v kraťasoch a tričku, no nebol to najlepší nápad. Ale mal som na výber buď vyhádzať všetky veci z ruksaku alebo pretrpieť pár minút mimo MHD. Jasné, že radšej budem chvíľu otužovať.

Tož skončil sa môj zatiaľ najdlhší výlet (19 dní) v najpočetnejšej skupine ľudí (10). Jedno aj druhé už je na môj vkus extrém. Dĺžka výletu by ani nevadila, keby idem sólo. Niekde by som pobudol dlhšie a venoval nejaké dni práci. Ale keďže sme v žiadnej destinácii nepobudli dlhšie ako dva celé dni, voľný čas bol jedine pri presunoch na lodi. A to bol viacmenej jediný čas, kedy som mohol písať Flákača. Takže nula práce. A nula práce nie je vyhovujúci stav, ak máte v pláne cestovať aspoň každý mesiac 😉 . No a početnosť skupiny si asi domyslíte. Nájsť desať ľudí, ktorí sú plne kompatibilní je veľmi náročné. Nám sa to nepodarilo, ale neboli sme moc ďaleko. Nabudúce bude prijímací pohovor 🙂 Ale aby som len nehejtoval (bol som totižto zhejtovaný, že moc hejtujem 😀 ), výlet bol super. V skupine ľudí, ktorí sa vedia baviť a s ktorými ste už strávili hafo času, ale aj s pár novými dušami je cestovanie úplne o inom ako sólo. A nemôžem povedať, že zlé. Určite si o rok strúhneme opäť nejaký výletík.

Ešte v skratke k financiam, kým zhodnotím jednotlivé krajiny. Nie, že by som to nečakal, ale fakt som dúfal, že pri cestovaní do lacných krajín sa dostanem pod 100 eur na deň. Výsledná cena na deň je 100,5 eura. Musím už z tohto pravidla spraviť wikipedia stránku alebo čo. Samozrejme cestovať sa dá lacnejšie, stačí letenku za 200 namiesto 600 eur a hneď sme na 80 eur na deň, ale pri cestovaní vo veľkej skupine a ešte k tomu s odletom z iného mesta úplne na výber nemáte. Ďalej by sa dalo dosť ušetriť na lokálnych presunoch, ale ostať 19 dní na 2-3 miestach omrzí. A precestovať 7 destinácii niečo stojí. Na jedle sa ušetriť nedá, bohužiaľ. Vidím jedlo, vyťahujem peňaženku. Ubytovanie a vstupy na pamiatky sú v rámci zachovania psychického zdravia nemenné, buď ideš so skupinou alebo si vyvrheľ. Takže vlastne nikde sa nedá ušetriť, výdaje sú najmenšie možné 😀

Hodnotenie krajín

Thajsko

Určite odporúčam. Lacné, super kuchyňa, strašne veľa miest kam ísť a nevidieť stále to isté. My sme išli na konci monzúnového obdobia ale vo výsledku nám skoro vôbec nepršalo. Takže od novembra ďalej smelo cestujte. Navštívili sme Bangkok a tri ostrovy, všetky dosť svojské. Bangkok určite navštívte, aby ste mali obraz aj o živote mimo thajských ostrovov. A majú super streetfood a fajn mestský ruch. Ko Tao sa mi páčilo asi najviac. Kľudný, turizmom ešte nepoznačený ostrov a hlavne mali sme perfektné ubytovanie. Ko Phi Phi naopak veľmi turistický, párty tu je asi každý večer, centrum popreplietané uličkami s obchodíkmi so všetkým možným aj nemožným. No a Ko Lipe, to je vám drahý ostrov. Ale pekné pláže, dosť malý na to, aby ste ho celý prešli behom dňa a turisticky niečo medzi Ko Tao a Ko Phi Phi. A pripravte sa na nechutné teplo a vlhkosť. Všade.

Malajzia

Langkawi určite odporúčam ak kvôli ničomu inému, tak kvôli nákupom. Bezcolná zóna FTW. Mimo nákupov sa tu dá celkom zabaviť za rozumný peniaz. Na turistov sú pomerne pripravení, myslím, že je to najnavštevovanejšie miesto v Malajzii. Ceny sú stále veľmi pekné pre Európanov. Na pevnine som nebol, takže to vám neporadím. Ale čo sa ku mne dostalo, tak Kuala Lumpur kľudne obíďte.

Singapore

Pár vecí na navštívenie sa tu nájde. Ak ste parkový typ, tak na Sentose vo vodnom svete a zábavnom parku určite celý deň zabijete. Ak ste foodie, v Chinetown alebo Little Indii si tiež narazíte na svoje. Ak ste digitálny nomád, wifiny sú tu rýchle. Na pár dní je tu určite čo robiť, ale týždňovú dovolenku by som tu asi nevydržal. A cenovo už sme dosť na úrovni Európy.

Dubai

Ak vás tam neťahá nejaký sheik, s absolútnym kľudom Dubai vynechajte. Pomerne nudné mesto, pokiaľ nemáte na účte veľa cifier.

Tož toľko z juho-východu Ázie, minimálne do Thajska sa určite rád vrátim. O dva týždne ma čaká predĺžený víkend na Kanárskych ostrovoch (pravdepodobne bez Flákača, lebo budem bez notebooku) a na začiatku Januára v Iráne. To už by sa mi notebook mohol vrátiť, tak hádam bude aj report na Flákačovi. Stay tunned.

27.11.2015

Singapore, Dubai

Singapore

Náš ranný let do Singapore bol prvý, takže letisko bolo ešte celkom prázdne. Skoro žiadne rady na check-in, či kontrolu, na druhú stranu veľkosťou je to také bratislavské letisko, čiže celkovo tu asi moc ľudí nebýva. Let trvá len kúsok cez hodinu, takže žiadne jedlo ani podobné vymoženosti. Klasický, low-costový Airbus A320.


Little India   |   Marina Bay Sands s komplet zostavou

Po prílete v Singapore sme zamenili chechtáky z Malajzie a poučení o osieraní turistov sme si zobrali taxík s taxametrom. Beztak Singapore vyzerá dosť seriózne a moderne na to, aby sa tu zjednávalo.

Ubytovanie máme v štvrti Little India, čo v reále znamená, že je tu hromada Indov a na každom rohu indická reštaurácia. Tak ako sa mesto prispôsobilo západu, prispôsobili sa aj ceny. Také naše európske.


China food   |   China town

Po ubytovaní vyrážame do downtownu, kde, ako sme si neskôr uvedomili, sme videli viacmenej všetko, čo sa dá v Singapore vidieť. Naša ďalšia a posledná zastávka je Chinatown. Schylovalo sa k dažďu (ktorý nikdy neprišiel), tak sme si našli fajnovú čínsku reštauráciu, naobjednávali viacej ako sme zvládli zjesť a keď už nás prestali páliť ústa, pobrali sme sa na nákupy. Moc pekný Chinatown tu majú.

Do Dubaia odlietame kúsok po polnoci, takže máme pred sebou ešte celý jeden deň. Smer Sentosa, ostrov s umelo vybudovanými plážami, hromadou obchoďákov, vodným svetom, zábavným parkom, golfovým ihriskom, no proste magnet na turistov. A najjužnejší bod kontinentálnej Ázie (trochu oxymoron, keďže Singapore je ostrov, Sentosa je ostrov a samotná tabuľa je na ďalšom ostrove v Sentose). Skúsili sme pláže, ale ako Horná Streda pri Piešťanoch má lepší piesok aj vodu. Dlho sme sa nezdržali. Za $23 sme si kúpili vstup na výhliadku Marina Bay Sands, nádherného hotela v tvare loďe.


Sentosa   |   “Najjužnejší bod”

S blížiacou sa nocou sa blížime naspäť k nášmu hotelu, kde máme uloženú batožinu. Trochu nás po vystúpení z metra prekvapil počet Indov v uliciach. Akože nechutne veľa ľudí. Zrovna sme trafili nejaký indický sviatok. Zakotvili sme teda v indickej reštaurácii, dali si trochu miestnej kuchyne, zobrali batožinu a dovi dopo na letisko.

Singapore know-how

  • Smrť – odhliadnúc od toho, že singapúrska MHDčka má skratku SMRT, pomaly na každom kroku dávajú jasne najavo, čo všetko je zakázané (skoro všetko) a aký je za to trest. Tak napr. za pašovanie drog je smrť. Ani sa s vami nebudú baviť. Za nespláchnutie záchodu minimálne $500. Žuvačky si radšej nechajte doma. Jedlo a pitie v metre? Ne-e.
  • Pláže – nie, proste nie. Kvôli piesku choďte do inej krajiny.
  • MHD – niektoré linky metra sa ešte stavajú, každopádne pokryté majú viacmenej celé mesto. Cena lístka sa odvíja od počtu staníc, ale nás vždy vyšla okolo $2.


Trochu Indov na prechode   |   Umenie

Dubai

Na moje sklamanie opúšťame Singapore v staršej verzii Boeingu 🙁 A ani do Prahy nám nedostavili novší model. Ale aspoň posilnili zásoby alkoholu.

V Dubaii pristávame nadránom a máme celkovo 27 hodín medzi letmi. Blbé je, že aby vám batožinu poslali až do finálnej destinácie (Praha), prestup musí mať maximálne 24 hodín. Takže nám batožinu vyhodili v Dubaii.


Nielen Arabi si nás fotili, aj my sami sme sa fotili   |   Výhľad z Khalify

Ako sa ukázalo, 27 hodinový prestup je bohato veľa na celý Dubai. Komplet nafejkované mesto uprostred ničoho. Začali sme kúpaním na pláži pri Burj Al Arab, hotelu v tvare plachetnice. Zvyknutí na 32 stupňovú vodu, 26 stupňov vo vode a 28 mimo nej nás trochu prekvapilo. Moja predstava o púšti bola trochu teplejšia.


Zamýšľanie sa nad životom   |   Hudobné fontány, pecka

Výhliadku na najvyššiu budovu sveta, Burj Khalifu, máme rezervovanú na tretiu poobede, takže pár hodín ešte trávime v Dubai Malle, najväčšom obchodnom centre na svete, čo sa rozlohy týka. Kávička, písanie Flákača a flákanie. Z Khalify je krásny výhľad na… púšť a rozostavané mesto. Ako zážitok môže byť, ale do Dubaia sa najbližšie pozrem asi tak o 30 rokov, keď už bude konečne možno aj dostavaný. Alebo skrachovaný.


Burj Khalifa   |   Život v oblakoch

Pred odletom si ešte doprajeme plnohodnotný spánok na hoteli, kde si týpek cez noc nechal všetky naše pasy. To aby sa nám lepšie spalo. Dubai opúšťame ráno, do o 30 stupňov chladnejšej Prahy je to 6 hodín a niekoľko gin tonicov. Raňajky víťazov.

Dubai know-how

  • Mesto – taká polovica mesta je stále rozostavaná. Nechápem, kto a prečo tu stále stavia a kto tu hlavne chce potom bývať. Je vidieť, že peňazí tu je nechutne veľa, ktovie ako dlho im to vydrží. Ale viem si predstaviť niekoľko dekád v budúcnosti, že Dubai bude najmodernejšie mesto na svete.
  • Ženy v plavkách – keď sme boli na pláži pri Al Arabe, prišlo podozrivo veľa arabov, ktorí sa akoby fotili s Al Arabom, ale proste si chceli odfotiť naše slečny v plavkách. Zo začiatku sa snažili to zakryť, že naozaj fotia Al Arab, ale neskôr už proste len fotili holky.
  • Victoria’s Secret – vedeli ste, že ako chlap nemôžete ísť do kabínok Victoria’s Secret? Ako potom máme hodnotiť tu krásu?


Určite prirodzený rast   |   Zevlenie na Sentose


Naše fotogenické maličkosti


Universal Studios, ale nešli sme dnu   |   Káva na nás nemala moc účinok


Nočný Singapore


Denný Singapore   |   Trochu tankerov


Nepripomína vám to AT-AT?   |   Umenie #2

23.11.2015

Langkawi

Ko Lipe opúštame ako správni imigranti – cez imigračné. Zoberú vám pas a vy dúfate, že na lodi vám ho znovu vrátia. Vrátili. Na Langkawi sme sa, ako obvykle prvýkrát v novej destinácii, nechali osrať na taxíku, namiesto 30-40 MYR nás to stálo 80 MYR (a ešte sme mu dobráci nechali 100 MYR). Orientačne 2 EUR = 10 MYR = 50 CZK. “Vilu” sme mali booknutú cez villas.com, takže nijaké problémy sme neočakávali, ale keď sme vystúpili z taxíku a zbadali garáž, v akej sme mali spať, moc nám do smiechu nebolo. Telefón zo začiatku nikto nedvíhal a keď už týpek nakoniec prišiel, tak sme zistili, že “vila” vôbec nie je uprataná a že sa máme vrátiť o 3 hodiny. Po celkom hnusnom obede, aby sme skrátili čakanie na izbu, sa slečny rozhodli, že proste nájdu iné ubytovanie a tak bývame cez ulicu v 2+2+2+4 izbách. S bazénom a priamo na pláži. A wifinkou. A dúfam, že si vyhádam, že storno poplatok proste platiť nebudem.


Opäť ďalší pekný západ slnka   |   Hollywood-style názov

Zvyšok hektického dňa sa nikomu nič moc robiť nechcelo, takže sme vbehli do prvého obchoďáku neďaleko a ocitli sa v cenovom raji. Alkohol tak za polovicu ako u nás. Takže prvá noc bola slovenská, pilo sa.

Po nie úplne plnohodnotnom spánku sme však naplno rozbehli spoznávanie Langkawi. Taxíkom, tentoraz za fixné, menšie ceny sme sa vydali k lanovke, ktorá nás vyviezla na vrchol druhej najvyššej hory s nádherným výhľadom na Langkawi a okolité ostrovy. A s mostom, ktorého jediná funkcia je prilákať turistov a vyhrávať architektonické ocenenia. Z jedného vrcholu na druhý. Tak ako tak, mali sme zamračené, takže moc krásny výhľad sme si neužili.


Najstrmšia lanovka na svete   |   Architektonický skvost

Nasledovala jazda na slonovi, ale bohužiaľ mali len najkratšiu trasu dostupnú (50 MYR na 5 minút), lebo sa minulý rok presťahovali a prerábajú celý areál. V rámci vstupného bolo aj jedlo pre slona, ktorého sme na konci jazdý mohli nakŕmiť.


Sloník

Avšak vrchol dňa bolo aj tak kúpanie nad a pod vodopádom Seven Wells. Sladká voda, krásnych 28 stupňov, prírodné tobogány, no na parádu. Takú parádu, že ani neviem ako rýchlo celý deň ubehol.


Vodopád a zevlenie nad ním


Prírodné tobogány a zevlenie pod vodopádom

V blízkej vzdialenosti od nášho ubytovania nič prírodné už nebolo, takže tretí, a posledný, celý deň sme sa venovali aktivitám športovým. Na začiatok sme si dali dve desaťminútovky na miestnej motokárovej dráhe (37 MYR za 10 minút), nasledoval obed v bazéne, po ktorom sme pokračovali pol hodinou na vodnom skútri. Motokáry mega, vonkajší, asi kilometer dlhý okruh, na dráhe sme boli sami, takže nahánačky a predbiehačky boli. Skútre ešte väčšia parádička. V 80km/h na miernych vlnách, vietor vo vlasoch, strach v očiach, adrenalín vysoko. Odporúčam veľmi. Za 120 MYR.


Obed v bazéniku, aka pivo   |   Jašenie sa na skútroch

Deň, keďže posledný, sme zakončili nakupovaním suvenírov a hovadín a míňaním posledných peňazí. Ráno o 9 letíme do Singapúru.

Langkawi know-how

  • Ostrov – nielenže je Langkawi dosť veľké na to, aby malo vlastné medzinárodné letisko, ono to je vlastne zoskupenie ostrovov. Tak ľahko ho celý neprejdete.
  • Taxi – kúsok od nás, ako sme bývali je miestna taxi služba s fixnými cenami, ktoré sú dosť prijateľné. Napr. k vodopádom vzdialeným 20 km je to pre skupinu 10 ľudí za 50 MYR. Príp. keď chcete ísť len kúsok, tak sa vám može stať, že na otázku “How much?” dostanete odpoveď “I don’t know” 😀 to potom dajte, koľko uznáte za vhodné.
  • Opice – tých sme stretli pomerne veľa. Len tak voľne na ceste, popri ceste, otvárajúc si svoje Mountain Dew. Ale nič nám teda neukradli.


Opica s Mountain Dew, fľašku síce otvorí, ale namieto napitia sa si ju vyleje na zem a líže. Zatiaľ by sme vojnu s opicami vyhrali.

  • Ceny – Langkawi je bezcolná zóna a na cenách je to fakt veľmi poznať. Obzvlášť na cenách alkoholu, ktoré sú kľudne o polovicu nižšie ako u nás.
  • Medúza – rada do života, ak začne pršať a je moc teplá voda, nebuďte v mori. Traja z nás to schytali od medúzky. Za 1-2 dni to pichanie ale prejde samo. Ináč podľa domácich piesok a moč naozaj pomáha.


Poobedná pauzička tigrice Zana   |   Nejaké to pozadie

  • Pochutinka – kokosová zmrzlina, v polke kokosu so stenami z čerstvého kokosu a k tomu kokosové mlieko, sladké fazule a kukurica. Vynikajúca vec.
  • Pláže – aspoň tá, kde sme boli my (južne od letiska) bola nič moc. Síce dlhá, super piesok, ale voda bola špinavá, že si ani na nohy nebolo vidieť. Ale na vyjašenie sa na skútroch je výborná. A teplota vody nádherných 32 stupňov. To už aj náš bazén mal “len” 31 stupňov.


Nejaké tie pozadia   |   Nádherný výhľad

18.11.2015

Ko Lipe

Ko Phi Phi opúšťame ráno o 9 s plánovaným príchodom o 15. Najskôr je to hodina rýchloloďou na Ko Lantu, odtiaľ 5 hodín na Ko Lipe obyčajnou utečeneckou loďou, s niekoľkými zastávkami. Alebo to sme si aspoň mysleli. Vo výsledku sme išli nie 5 ale 6 a pol hodiny a ešte k tomu od polky cesty prestala fungovať elektrika a tým pádom aj klíma, takže v uzavretej lodi bolo krásnych 35 stupňov celzia. Proste 3 hodiny v pekle, kompletne mokrí celú dobu. A aby toho nebolo málo, s istou pravideľnosťou sme boli omámovaní voňou benzínu. Jediné pozitivum bolo v polke cesty, keď sme mali zastávku na pevnine, kde dovnútra nabehla hromada predavačov a také dobré kuracie stripsy som veru ešte nemal.


Náš rezort aj s plážou

Na Ko Lipe sme teda prišli s 1 a pol hodinovým meškaním. Prístav je v strede zátoky, takže na našu pláž nás zobrala loďka. Bývame priamo na pláži v chatkách, ktoré vyzerajú dosť autenticky, až do momentu, kým sa chcete vybaliť. Zistíte, že vlastne nie je kde. Ale keďže väčšinu času sme v nich aj tak neboli, nejako sme to prežili.


Naše chatky

Ko Lipe know-how

Toto bude stručný príspevok, však tu dokopy nič nie je.

  • Ostrov – ostrov je to vskutku malý, takže dva celé dni je možno aj veľa. Za deň sa dá celý prejsť.
  • Taxi – fixná cena 50 THB na osobu, hocikam na ostrove. Majú tu fajnové motorky s bočnou kabínkou pre 3-4 ľudí. Skoro ako nacisti v Indiana Jonesovi.


Synchronizované fotenie

  • Zverinec – stretli sme tu naozaj pekných papagájov, ale domáce, nie voľne v prírode. Mimo nich je tu hrozne veľa psov, ktoré celý deň len spia (uprostred ulice) a mačiek tu tiež nie je najmenej. Ťažko povedať, či ich majú na jedenie, alebo len tak.


Papoušci

Poučený z minulosti, pred cestou som si kúpil vodotesný obal na iPhone. Čo myslíte, prečo píšem túto vetu? Už len čakám na Singapore, aby som mohol navštíviť Apple Store. A pevne dúfam, že iPhone 7 už bude naozaj vodotesný. A schytala to aj GoPro kamerka, našli sme len držiak na ňu. A moje plavky. No, na to ako je Ko Lipe malé je vo výsledku najdrahšie.


Pohľad z našej pláže


Skupinovka, nejaká tá práca v pyžame a kto by to nepoznal, tak Bratislavský hrad

15.11.2015

Ko Phi Phi

Z DiCapriovho filmu znelo Ko Phi Phi ako raj na Zemi, niekoľko rokov neskôr je z neho turistická destinácia.


Narvať 16 ľudí do malej dodávky? Bez problémov

Na Ko Phi Phi priplávavame akurát pri západe slnka, takže pohľad je to vskutku pekný. Už z diaľky vidno hromadu lodičiek, ktoré určite poznáte z marketingových fotiek z Thajska. Ostatne, veľa tých fotiek je fotených práve na Ko Phi Phi. Zvyknutí na kľud z Ko Tao sa nám po zaplatení ostrovnej dane 20 THB naskytá trochu iný pohľad – turisticky rozvinutá destinácia s hromadou obchodov, reštaurácii a barov. Skoro ako Ibiza.


Krásny západ slnka   |   Typické thajské loďky

Ubytovali sme sa, rovno aj vybavili cestu na Ko Lipe o dva dni a vyrážame do ulíc. Večera ako obvykle výborná (rezancové polievky proste vedia robiť hocikde) a s nulovým plánom sme nakoniec skončili na jednej veľkej párty v Dojo a Stockholm baroch. Ľudia sa tu vedia zabávať. A praktická vec, čo by mohli zaviesť aj u nás, drinky podávajú v litrových kýblikoch so slamkami.


Ešte nejaké to zapadanie

Po prebdenej noci máme vybavenú taxi loďku na 4 hodiny, ktorá nás prevezie na menší z dvoch Ko Phi Phi ostrovov, Ko Phi Phi Ley. Na ňom sa mimo iné nachádza Maya Bay, známa pláž z filmu The Beach. Pri väčšej skupine sa oplatí zobrať taxi loďku, než platiť spoločnú tour. Nás celý taxík na 4 hodiny vyšiel 3500 THB, vrátane vody a ananásu a sami sme si určili koľko kde strávime času.


Náš taxík   |   Náš taxikár

Ko Phi Phi know-how

  • Pivo – asi som to ešte nespomenul – majú tu dobré pivo. Volá sa Chang, je drahšie ako u nás (50+THB v obchode, 80+THB v reštaurácii), v 620ml fľašiach, ale ležák je to vskutku dobrý. Palec hore.
  • Chili – v jednom podniku som objavil ešte lepšiu vec ako nadrobno sekané sušené chili – na kolieska nakrájané chili papričky v niečom ako sójovom náleve. Krásne to štípe a ešte to aj dobre dochucuje jedlo.


Skupinovky po prvé

  • Párty – ak plánujete ísť na Ko Phi Phi kvôli kľudu, ste na zlom ostrove. Ale ak ste si prišli užívať nočný život, ste tu správne. Je tu hádam viacej turistov ako domácich.
  • WiFi – majú tu prekvapivo rýchly internet, miestami išiel aj 20Mbit/10Mbit. Takže na nejaké to digitálne nomádstvo by Phi Phi mohlo celkom postačovať.
  • Nosiči batožiny – lenivší ľudia (ako sme napr. my) si môžu za 50THB/batožinu prenajať týpka, ktorý vám ju hocikam prinesie. Majú také fajnové káričky a vždy keď im niekto zavadzia, tak kričia “Phi Phi”.


Uvítanie   |   Imigranti v Thajsku

  • Pláž – počas prílivu môže byť, počas odlivu je to hrozná smradlavá diera. A ešte k tomu nie je neobvyklé nachádzať rozbité sklo na pláži. To nechcete.
  • The Beach – tak tá je úplne prefláknutá. Turistov ako mravcov na pláži, lodí v zátoke, že ani peknú fotku nespravíte a ešte aj poplatok 400 THB za vstup na ňu. Takže tú sme vynechali. 


The Beach   |   “Krásny” pohľad na odliv

Dnes len takto kratšie, však sme tu boli len dve noci. Ráno odchádzame na zatiaľ najmenší ostrov Ko Lipe.


Hlavne teda nekrmiť opice


Opäť ten západ   |   Ko Phi Phi Ley


Skupinovky po druhé


Skupinovky po tretie, nemožno však povedať, že úspešné


Skupinovky po štvrté


Keď už sme sa vrátili z The Beach, tak sme si The Beach aj pozreli   |   Neslušní chlapci

13.11.2015

Ko Tao

Bangkok opúšťame o krásnej siedmej hodine rannej, čo prakticky znamená, že sme sa nevyspali. Na Ko Tao sa dostávame o 15 poobede, po hodinovom lete, 1.5 hodine v autobuse a 4 hodinách na lodi. To s vašim žalúdkom celkom zamáva.


Synchronizované užívanie si

Bývame v nádhernej vile, s výhľadom, na ktorý si viem predstaviť pozerať sa do konca života. Za 15 eur / noc / osobu máme k dispozícii tri izby, každú s vlastnou kúpeľkou, obrovskú obývačku s kuchyňou, terasu a dva bazény. A ešte domácu, ktorá nám každý deň upratuje a holku z Fínska, customer managerku, ktorej stačí zavolať a vybaví čokoľvek potrebujeme. Veľmi rýchlo sa na takýto luxus zvyká.


Výhľad z terasy

Ko Tao je pomerne malý, hornatý ostrov, na dĺžku možno 10 kilometrov. Jazdí sa tu buď na motorke alebo na Toyote Hilux. Prišlo mi, že nič iné by tu ani nemalo šancu. Super ale je, že na Hilux sa v kľude zmestíme všetci desiati (bez batožiny), takže nám stačí zavolať jeden taxík ak niekam potrebujeme ísť.


Taxi na korbe   |   Krásy Thajska

Ko Tao know-how

  • Repelenty – ťažko povedať, či je to výsada Ko Tao, ale vôbec ma neštípu komáre. Už som dokonca aj prestal používať repelent, lebo ho ani nepotrebujem. A smrdí ako chlast.
  • Našinci – mám pocit, že hocikam, kam cestujem, vždy stretnem Čecha alebo Slováka. Samozrejme aj na Ko Tao sme ich pár stretli. Ale poteší to, pokecáte si, vymeníte tipy a každý si pokračujete opäť svojou cestou.
  • Medziostrovné presuny – vôbec sa neoplatí kupovať lístky cez internet. V Thajsku operuje niekoľko lodných spoločností, ktoré dennodenne chodia z ostrova na ostrov, takže naozaj stačí len prísť pol hodinu pred odchodom, kúpiť si lístok a nastúpiť. Dokonca majú aj zabezpečenú dopravu po pevnine, takže ak pôjdete napr. z Ko Tao na Ko Phi Phi ako my, kúpite si jeden lístok a v cene je loď z Ko Taa, bus cez pevninu a loď na Ko Phi Phi. Praktické.


Selfiečka

  • Jedlo – to, že streetfood je všade v Ázii super už sme si povedali. Ale ďalšiu vychytávku, ktorú som objavil je, že aj keď si objednávate stále to isté jedlo (rezancovú hovädziu polievku v mojom prípade), v každom podniku chutí ináč. Viacmenej nekonečná studnica nových chutí.
  • Potápanie – ak náhodou pôjdete na Ko Tao, bežte na celodennú plavbu loďou okolo ostrova (750 THB + 100 THB poplatok za vstup do národného parku). Zastaví v každej peknej zátoke, kde sa dá dobre potápať. Takto sme videli nádherné korále a dokonca som si aj zaplával s korytnačkou 🙂


Celodenný výlet a potápanie

  • Cestovanie v skupine – odhliadnúc od organizovania a dohadovania, čo sa bude robiť, najväčšia príťaž cestovania v skupine väčšej ako 1 je keď nastane problém. A on nastal. Z Ko Taa ochádzajú ráno dve lode, o 6:00 a 6:30. Naša bola skoršia, ale nedopatrením sme mali taxík objednaný na neskoršiu. Takže keď sme prišli do prístavu, naša loď už bola preč. Cestovať sám, proste kúpim lístok na neskoršiu a nasadnem na ňu. Pri cestovaní v skupine je postup úplne presne taký istý, ale nezaobíde sa to bez poznámok a stresu. A kto má náladu počúvať niečo také hneď po ránu? Not this guy.



Kompletka

Skúter

Moja nová láska. Za 200 THB na deň sme si požičali skútrik aby sme mohli prejsť celý ostrov. V požičovni po nás chceli len pas ako zálohu, Vodičák nikoho nezaujímal. Prilbu tu nikto nenosí a mám pocit, že v požičovni aj keby chceme, tak žiadne nemajú. A určite chcete kolesá s drapákmi, ináč sa na mnohé miesta dostanete s problémami.


Skútrový gang

Ak máte radi jazdenie, minimálne Ko Tao je úplne super na vybláznenie. Stačí ísť trochu ďalej od civilizácie a cesta sa zmení na hlinenú. Až by vás prekvapilo ako živý je taký najslabší skúter, úplna radosť lietať džunglou.

Najväčšia výhoda je samozrejme, že sa dostanete veľmi rýchlo hocikam na ostrove. Mimo jednej pláže sa nám tak podarilo prejsť všetky ostatné a dostať sa na dve super výhliadky na vrcholku hôr.


Pre väčšinu ľudí je cena 200 THB konečná, lebo nádrž býva tak do polky pri požičaní, čo by malo na bežné vozenie stačiť, my sme sa ale bežne nevozili, takže za 100 THB sme ešte dotankovali. A keby neprší a nemajú popri cestách járky, tak som ani nemusel doplácať 1000 THB pokutu za nejaké tie škrabance. Možno bol skútrik až moc živý.

Ko Tao (bohužiaľ) opúšťame, o pol hodinu neskôr a 1300 THB ľahší ako sme plánovali, smer Ko Phi Phi – kedysi DiCapriov raj na Zemi.


Není nám tu zle


Možno aj nejaké video bude z výletu



Zas si niekto zanadával


Krásy Thajska #2

9.11.2015

Bangkok

To mi ta angličtina dlho nevydržala, že?

Všetky skupinové výlety sa začínajú už po ceste do destinácie a nebolo tomu ináč ani teraz. Do Dubaia sme leteli v krásnom novom Boeingu 777-300ER a keďže som letenky kupoval ďaleko v minulosti, podarilo sa nám obsadiť miesta úplne na chvoste lietadla, kde je konfigurácia sedačiek 2-4-2, namiesto 3-4-3 ako vo zvyšku lietadla. Takže naozaj pohodička. A mali sme hneď za sebou bar, kde sa nám počas 6 hodinového letu podarilo vypiť všetok gin, tonic a bacardi. Asi nie sú zásobovaní na slovenských turistov.


Museli z nás mať radosť

V Dubaii sme mali relatívne krátky prestup a väčšina z nás pokračovala o 2 hodiny do Bangkoku, tentoraz na palube najväcšieho dopravného lietadla na svete, Airbusu A380. Som rád, že naspäť letíme opäť Boeingom, sú modernejšie a pohodlnšie. Ale ako zážitok bola A380 dobrá. Zvyšok tlupy sa k nám pripojil o 12 hodín neskôr.

Menová vsuvka – ceny budem písať v thajských bahtoch. 100 bahtov (THB) je 70 Kč alebo 2,5 EUR.

Do Bangkoku prilietame okolo obeda a náznaky nechutného tepla pociťujeme už pri výstupe z lietadla. To pravé peklo nás ale prefackalo hneď ako sme vyšli z klimatizovaného terminálu. Nonstop potenie included. Neznalí zjednávania sme si zobrali mikrobus na ubytko (cez AirBnb) za 1300 THB. Teraz už vieme, že na 800-900 by sme to ukecali.


Hurá ubytovať sa…  |   …a hľadanie kľúča

Bangkok know-how

Ťažko písať poznatky z inej kultúry formou odstavcov, takže ako obvykle, know-how bude v odrážkach.

  • Doprava – neviem ako mi to mohlo újsť, ale v Thajsku sa jazdí vľavo. Čo sa človek nedozvie, keď vytiahne päty z domu. Mimo semaforov tu dopravné značenie nič neznamená. Na trojprúdovke nájdete aspoň štyri pruhy, blinkre sú zbytočnosť, jazdí sa tu, ako vám práve vyhovuje. No napriek tomu tu nikto na nikoho netrúbi, všetci počítajú s touto formou dopravy. Len ma mrzí, že sme si nepožičali auto, toto by ma určite bavilo.
  • MHD – Bangkok síce má metro, ale len jednu linku. A ňou sa nedostanete ani do centra. Na to slúži BTS Skytrain, viacmenej metro, ale nad zemou. BTS má dve linky, ktoré sa pretínajú v jednom bode (Central station), z ktorého idú na všetky svetové strany a prakticky sú číslované podľa svetovej strany a poradia od centrálnej stanice. Takže veľmi ľahko zistíte, kde sa nachádzate vzhľadom na centrum. Platí sa za počet prejdených staníc, začínajúc na 16 THB. Za 6 staníc to bolo tuším 34 THB.


Dosť dobrá zábavka

  • Taxi – asi najpraktickejší spôsob dopravy na dlhšie trasy. Určite sa v hociktorú hodinu, na hociktorom mieste mesta nachádza vo vašej blízkosti aspoň jeden taxík. Vodiči sa vám budú snažiť vnútiť odvoz za vopred dohodnutú cenu, ale vždy by to bolo drahšie, ako keby platíte klasicky cez taximeter. Takže ani nemá význam zjednávať cenu. Ceny sú jednotné pre všetky taxíky. Nástupná je 35 THB, za kilometer, resp. minútu čakania sú 2 THB. Naozaj lacná doprava.
  • Tuk-tuk – na rozdiel od taxíkov, trojkolky sa oplatia na krátke vzdialenosti. Ako sme zistili, cenu treba vyjednať hneď na začiatku a ani ich moc nezaujíma kam idete. Niekedy je to celkom zážitok, na trojkolke pomedzi hustú dopravu.


Rally v tuk-tukoch

  • Jedlo – ázijská kuchyňa je proste vynikajúca. Podobne ako v Seoule, aj v Bangkoku je streetfood veľmi rozšírený. Ale hlavne, pikantné jedlo je naozaj pikantné. Keď nič iné, kvôli jedlu sa oplatí navštíviť juhovýchodnú Áziu.
  • Ovocie – tropická krajina, tropické ovocie. Čerstvé, exotické, chutné, vždy po ruke.


Nejaké to streetfood…


…aj kúsok pred popravou

  • Mesto – podľa toho, kde sa nachádzate zažijete buď krásné, moderné mesto, s obchodmi západných značiek, alebo mesto na pohľad zanedbané, staré. Nič medzi tu asi nie je. Ale práve v tej druhej časti sú najlepšie streetfoody a celková atmosféra mesta. Každopádne, je jedno kde ste, určite vás zarazí celkom odporný smrad. Bangkok proste celý smrdí. Ale nič na čo by sa nedalo za pár dní zvyknúť. Napriek smradu je to však relatívne čisté mesto.


Centrum Bangkoku

  • SIM karta – Happy Tourist SIM, operátor dtac, na 14 dní, 4GB, 100 minút, 600 THB. Kúpiť sa dá priamo na letisku, s pokrytím som zatiaľ nemal problém.
  • Ladyboys – samozrejme, že sme išli pozrieť do Soi Cowboy štvrte. Ulica, ktorá sa vzhľadom na svoje vysvietenie a zameranie môže kľudne volať Red Light District, je lákadlom nejedného západného turistu. Vo väčšine klubov sa neplatí za vstup, takže za striptíz platíte len asi dvojnásobnou cenou alkoholu. No a potom je tu na konci ulice jedna špecialitka – ladyboys-only klub. Po jeho návšteve sa cítim trochu dotknutý, doslova. A smutné je, že sú krajší ako väčšina normálnych žien.

Toľko skromne z Bangkoku, taká medzizastávka a spoznanie thajskej kultúry, ale náš cieľ sú aj tak ostrovy. Porúčam sa, o pár dní sa hádam ozvem z Ko Taa.


Soi Cowboy   |   Selfie s mestom a miestnymi


Jedna selfie nikdy nestačí


Fajnovú hru sme vymysleli. Vždy keď sa povie jedna konkrétna nadávka, šup ho 10 klikov. Je jedno, kde momentálne sme


Miestny zverinec


Asi nič, čo by ste potrebovali vidieť, ale keď už je to odfotené…


Majsterská elektrikárska práca   |   Nejaký ten chrám

6.11.2015

New experience


Our plane, Boeing 777-300ER

Finally, summer is over and I’m starting to travel seriously again. I always wanted to write this blog in english, so I finally decided to actually write in english. We’ll see how it goes.

Anyways, we started planning this trip years ago. Maybe even at high school. We always wanted to go to Thailand as a group of friends, have a good time, attend parties and all the silly things we were thinking about at that time. This spring we revisited the idea and started to seriously think about it. And by the end of the March, we bought tickets. For real. It was 7 of us, but by the end of summer, we (I) persuaded 4 more people and 1 cancelled the ticket. And that was it – trip to South Asia, in a group of ten people.

I love solo traveling. I kind of like traveling in small group (from time to time), but traveling in this large groups? This might be the first and the last time.

My experience of wanting to go somewhere as a group is, that what you won’t do, nobody will. So I’m basically buying all tickets, and accommodation, and communicating with all the people at those places… and it’s kind of tiring. That’s basically the main reason for not wanting to go to this kind of trip again, unless someone else will do all the hard work.

About the actual trip. We are flying from Prague to Bangkok and back from Singapore to Prague, with a 27 hours stopover in Dubai. From 6th to 24th November. The plan is to get from Bangkok to Singapore and visit at least 2 islands. We already booked flight from Bangkok to Ko Tao, and boat + bus from Ko Tao to Krabi, but nothing further. We might visit Malaysia (Langkawi or Kuala Lumpur) but we just don’t know yet. AirAsia has cheap flights even few days before flying, so we’ll figure it out on the way. Lean thinking 😉

Even though this is the longest trip I’m attending, I think I packed myself the least. Including notebook and 1l of slivovica (for healthy reasons of course), I’m still under 10kg. Lots of place for souvenirs and gifts 😉


Packed for 3 weeks

That’s all for now. Next post will be from Bangkok, I hope.