Nov 09

Bangkok

To mi ta angličtina dlho nevydržala, že?

—

Všetky skupinové výlety sa začínajú už po ceste do destinácie a nebolo tomu ináč ani teraz. Do Dubaia sme leteli v krásnom novom Boeingu 777-300ER a keďže som letenky kupoval ďaleko v minulosti, podarilo sa nám obsadiť miesta úplne na chvoste lietadla, kde je konfigurácia sedačiek 2-4-2, namiesto 3-4-3 ako vo zvyšku lietadla. Takže naozaj pohodička. A mali sme hneď za sebou bar, kde sa nám počas 6 hodinového letu podarilo vypiť všetok gin, tonic a bacardi. Asi nie sú zásobovaní na slovenských turistov.

Museli z nás mať radosť

V Dubaii sme mali relatívne krátky prestup a väčšina z nás pokračovala o 2 hodiny do Bangkoku, tentoraz na palube najväcšieho dopravného lietadla na svete, Airbusu A380. Som rád, že naspäť letíme opäť Boeingom, sú modernejšie a pohodlnšie. Ale ako zážitok bola A380 dobrá. Zvyšok tlupy sa k nám pripojil o 12 hodín neskôr.

—

Menová vsuvka – ceny budem písať v thajských bahtoch. 100 bahtov (THB) je 70 Kč alebo 2,5 EUR.

—

Do Bangkoku prilietame okolo obeda a náznaky nechutného tepla pociťujeme už pri výstupe z lietadla. To pravé peklo nás ale prefackalo hneď ako sme vyšli z klimatizovaného terminálu. Nonstop potenie included. Neznalí zjednávania sme si zobrali mikrobus na ubytko (cez AirBnb) za 1300 THB. Teraz už vieme, že na 800-900 by sme to ukecali.

Hurá ubytovať sa… | …a hľadanie kľúča

Bangkok know-how

Ťažko písať poznatky z inej kultúry formou odstavcov, takže ako obvykle, know-how bude v odrážkach.

Doprava – neviem ako mi to mohlo újsť, ale v Thajsku sa jazdí vľavo. Čo sa človek nedozvie, keď vytiahne päty z domu. Mimo semaforov tu dopravné značenie nič neznamená. Na trojprúdovke nájdete aspoň štyri pruhy, blinkre sú zbytočnosť, jazdí sa tu, ako vám práve vyhovuje. No napriek tomu tu nikto na nikoho netrúbi, všetci počítajú s touto formou dopravy. Len ma mrzí, že sme si nepožičali auto, toto by ma určite bavilo.
MHD – Bangkok síce má metro, ale len jednu linku. A ňou sa nedostanete ani do centra. Na to slúži BTS Skytrain, viacmenej metro, ale nad zemou. BTS má dve linky, ktoré sa pretínajú v jednom bode (Central station), z ktorého idú na všetky svetové strany a prakticky sú číslované podľa svetovej strany a poradia od centrálnej stanice. Takže veľmi ľahko zistíte, kde sa nachádzate vzhľadom na centrum. Platí sa za počet prejdených staníc, začínajúc na 16 THB. Za 6 staníc to bolo tuším 34 THB.

Dosť dobrá zábavka

Taxi – asi najpraktickejší spôsob dopravy na dlhšie trasy. Určite sa v hociktorú hodinu, na hociktorom mieste mesta nachádza vo vašej blízkosti aspoň jeden taxík. Vodiči sa vám budú snažiť vnútiť odvoz za vopred dohodnutú cenu, ale vždy by to bolo drahšie, ako keby platíte klasicky cez taximeter. Takže ani nemá význam zjednávať cenu. Ceny sú jednotné pre všetky taxíky. Nástupná je 35 THB, za kilometer, resp. minútu čakania sú 2 THB. Naozaj lacná doprava.
Tuk-tuk – na rozdiel od taxíkov, trojkolky sa oplatia na krátke vzdialenosti. Ako sme zistili, cenu treba vyjednať hneď na začiatku a ani ich moc nezaujíma kam idete. Niekedy je to celkom zážitok, na trojkolke pomedzi hustú dopravu.

Rally v tuk-tukoch

Jedlo – ázijská kuchyňa je proste vynikajúca. Podobne ako v Seoule, aj v Bangkoku je streetfood veľmi rozšírený. Ale hlavne, pikantné jedlo je naozaj pikantné. Keď nič iné, kvôli jedlu sa oplatí navštíviť juhovýchodnú Áziu.
Ovocie – tropická krajina, tropické ovocie. Čerstvé, exotické, chutné, vždy po ruke.

Nejaké to streetfood…

…aj kúsok pred popravou

Mesto – podľa toho, kde sa nachádzate zažijete buď krásné, moderné mesto, s obchodmi západných značiek, alebo mesto na pohľad zanedbané, staré. Nič medzi tu asi nie je. Ale práve v tej druhej časti sú najlepšie streetfoody a celková atmosféra mesta. Každopádne, je jedno kde ste, určite vás zarazí celkom odporný smrad. Bangkok proste celý smrdí. Ale nič na čo by sa nedalo za pár dní zvyknúť. Napriek smradu je to však relatívne čisté mesto.

Centrum Bangkoku

SIM karta – Happy Tourist SIM, operátor dtac, na 14 dní, 4GB, 100 minút, 600 THB. Kúpiť sa dá priamo na letisku, s pokrytím som zatiaľ nemal problém.
Ladyboys – samozrejme, že sme išli pozrieť do Soi Cowboy štvrte. Ulica, ktorá sa vzhľadom na svoje vysvietenie a zameranie môže kľudne volať Red Light District, je lákadlom nejedného západného turistu. Vo väčšine klubov sa neplatí za vstup, takže za striptíz platíte len asi dvojnásobnou cenou alkoholu. No a potom je tu na konci ulice jedna špecialitka – ladyboys-only klub. Po jeho návšteve sa cítim trochu dotknutý, doslova. A smutné je, že sú krajší ako väčšina normálnych žien.

—

Toľko skromne z Bangkoku, taká medzizastávka a spoznanie thajskej kultúry, ale náš cieľ sú aj tak ostrovy. Porúčam sa, o pár dní sa hádam ozvem z Ko Taa.

Soi Cowboy | Selfie s mestom a miestnymi