Kľúče nechávame na stolíku, zatvárame dvere a po štyroch dňoch opúšťame tureckú metropolu. Tátoša sme si na letisku našli, za posledné toliare nakúpili chleba a vodu a vyrážame do Grécka.
Do Meteory je to na jeden záťah ďaleko, takže prvú noc strávime v kempe, pri meste Kavala. Je to asi 400 km po diaľnici a chceme sa ešte okúpať v mori, takže ideme bez prestávky. Hranice boli tentoraz bezproblémové, na tureckej strane asi štyri kontroly, potom vojaci tureckej a gréckej armády a následne grécke hranice, kde sme tiež v pohode prešli.
Do kempu Natura sme prišli okolo štvrtej poobede, ideálny čas, kedy už slnko nepáli, ale stále je dosť teplo. Popravde v Grécku je nechutnejšie teplo ako v Turecku. V kempe je všetko potrebné – elektrika, voda, kuchyňa, internet, mini market a cez cestu je pláž. Roztiahli sme markízu, stolík a stoličky a šup sa kúpať.
Krásna, piesková pláž, voda teplá ako brečka, ale 200 m od pláže je stále po pás vody. Tu by sa Pamela nautekala, keby sa niekto začal topiť. Na večeru sme si opäť dali fazuľu (dve pol kilové piksle), na ktorých mimochodom žijeme väčšinu večerov v kempoch. Večer sme s Evkou zakončili na pláži pri Orphan Black. Vďaka odlivu sa pláž asi ztrojnásobila.
—
Budíček! Raňajky, balenie a opúšťame kemp. Potrebujeme vymeniť olej v motori, lebo druhú noc nám doň tak trochu natieklo. Zbehli sme z plánovanej cesty a na druhý pokus našli servis, kde nám olej za 10 eur vymenili. Chudáka mechanika to trochu ošpliechalo.
Ďalšou zastávkou je zrúcanina mesta Philippi, postaveného pred skoro 2400 rokmi. Za dvojeurový vstup to ale moc nestálo. Prašné, pusté, pekný amfiteáter, ináč nič moc. Záhrady pred ním ale boli krásne zelené, zavlažované, mali tu wifi, takže úplna katastrofa to nebola.
Poslednou zastávkou pred kempom v Meteore sú Thessaloniki. Doplnili sme zásoby chleba a vody, pozreli hlavnú pamiatku, Bielu vežu na pobreží, a behom pol hodiny zase pokračovali v ceste. Taký rýchlokurz pamiatkárčenia.
—
Cestovanie autom vyšším ako 2,2 m po Grécku je pomerne nákladné. Od tureckých hraníc po Meteoru sme prešli cez 6 mýt, na každom 6 eur poplatok. A to bolo tak 600 km diaľníc. Magická šestka.
Po posledných 60 km serpentín sme konečne došli k nášmu cieľu, malej dedinke Kastraki, priamo pod Meteorami. Ubytovali sme sa v kempe (majú tu aj bazén!) a s Evkou, Docentom a Mišom sme sa vydali do vedľajšieho mesta Kalambaka nájsť bankomat. Už sme minuli všetku hotovosť, čo sme mali.
S plnými peňaženkami sme si sadli do prvého podniku, odkiaľ nás slušne poslal do podniku vedľa, keď sme mu povedali, že nechceme jesť. Asi by sme im kazili ich ťažko budovaný obraz reštaurácie. O 11 večer. Nakoniec sa to však oplatilo, lebo nás obsluhovala veľmi milá a pekná čašníčka a k pivu sme dostali oriešky, chipsy a pohár vody. Ale stále, tretinka piva stála 3 eurá. Spokojní sme sa vrátili do kempu a zaľahli.
